Denník N

Virologička: Plošné testovanie bolo záchranou v kritickej chvíli. Chyby zo septembra nesmieme opakovať

Silvia Pastoreková vyštudovala virológiu a venuje sa onkológii. Je riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV. Foto – archív SAV
Silvia Pastoreková vyštudovala virológiu a venuje sa onkológii. Je riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV. Foto – archív SAV

Riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková hovorí, že v lete sme tak veľmi túžili po slobode, až sme zabudli na základnú obozretnosť. V rozhovore hodnotí celoplošné testovanie, vysvetľuje rozdiely medzi testami na koronavírus a hovorí, ako pandémia spojila slovenských vedcov.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • kedy sa vrátime aspoň do takého nového normálu, ako sme mali v lete;
  • prečo sú antigénové testy presnejšie tam, kde je viac nakazených;
  • na čo sú vhodné PCR, antigénové či protilátkové testy a na čo sa, naopak, neodporúčajú;
  • aké odbery môžu nahradiť nepríjemné výtery;
  • prečo vám protilátkový test z lekárne nepovie, či ste infikovaný.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Máme za sebou prvé kolo celoplošného testovania Slovenska. Čo z neho vyplýva pre lepšiu kontrolu epidémie?

Ukázalo nám regionálne rozdiely, o ktorých sme tušili. Teraz máme jasné čísla, ktoré zjednodušene ukazujú, že na severe Slovenska je vyšší výskyt nákazy ako na juhu. Ukázali nám aj to, že je veľmi dôležité sledovať lokálny výskyt nákazy. Nasledujúce opatrenia by preto mali byť nastavené v súlade s ním. Je to, ako keď máte malé ohníčky, ktoré niekde začínajú horieť. Keď ich neuhasíte, tak sa vám rozhoria do obrovského požiaru, na ktorý treba obrovské množstvo vody. My sme tie ohníčky v septembri a októbri nezachytili a teraz to hasíme celoplošným testovaním. Treba sa opäť vrátiť k regionálnemu prístupu a snažiť sa udržať ohníčky v limitovaných rozmeroch.

Rozhodnutie, aby druhé kolo testovania prebehlo len v okresoch, ktoré mali nad 0,7 percenta pozitívnych, hodnotíte ako správne?

Je to rozumné rozhodnutie. Už minulý týždeň sme vo výzve vedcov poukazovali na to, že sa treba zamerať na lokality so zvýšeným výskytom. Konzílium odporúčalo hranicu 1,5 percenta. Osobne si myslím, že je to niekde medzi týmito dvoma číslami. Chápem aj rozhodnutie vlády, ktoré je prejavom opatrnosti.

Ako sa konzílium dopracovalo k hodnote 1,5 percenta?

Ja osobne nie som členkou, ale pravdepodobne to súvisí s tým, že výsledky antigénových testov sú presnejšie v oblastiach s vyššou hustotou infikovaných osôb. Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) či rôzne zahraničné úrady verejného zdravotníctva odporúčajú antigénové testy ako rýchle riešenie, najmä v miestach s vysokým výskytom nákazy. Ich skríningové použitie sa odporúča najmä v prostredí s pevnými medziľudskými vzťahmi, napríklad v domovoch seniorov. Zároveň by sa nimi malo testovať opakovane. To zvyšuje šancu, že sa falošné výsledky obmedzia na minimum.

Prečo sú antigénové testy presnejšie na miestach, kde je viac nakazených?

Na takýchto miestach majú ľudia väčšiu vírusovú nálož v sliznici a infekcia sa rýchlejšie prenáša, čo spôsobuje menej falošnej pozitivity. Nesúvisí to iba s tým, že sa vírus rýchlo množí u infikovanej osoby, ale aj s tým, že sa dostáva z buniek von a šíri sa aerosólom.

Testovanie pravdepodobne vyrobilo aj tisíce falošných výsledkov. Nakoľko si môžeme po víkende vydýchnuť?

Ľudia, samozrejme, túžia po tom, aby boli slobodnejší a ich život sa vrátil do normálnych koľají, ale teraz treba byť opatrný. Aj z úst našich hlavných predstaviteľov už zaznieva, že testovanie nebolo lístkom na slobodu. Myslím, že slobodné správanie možno skĺbiť s ohľaduplnosťou voči ostatným a s opatrnosťou. Ide o to, aby táto sloboda neprekročila medze, ktoré nahrávajú šíreniu vírusu. Čiastočne si môžeme povedať: „Fajn, výskyt ochorenia na južnom Slovensku je nižší.“ Stále však patríme ku krajinám, ktoré nemajú najlepšie čísla, a vyhraté nemá vlastne nikto.

Pomôže nám celoplošné testovanie v tom, aby sme sa vyhli lockdownu, aký sa tento týždeň začal napríklad v Rakúsku?

Na túto otázku neviem odpovedať, pretože v tomto momente môžeme mať množstvo ľudí, ktorí sú infikovaní a ešte nemajú prejavy ochorenia. Hladina vírusu v slizniciach ich horných dýchacích ciest nemusela byť cez víkend taká vysoká, aby sa prejavila v antigénových testoch. Aj efekt opatrení z októbra uvidíme až neskôr. Dynamika nákazy má svoju zotrvačnosť, takže jasnejšiu odpoveď budeme mať s časovým odstupom povedzme dvoch až troch týždňov.

Dá sa odhadnúť, kedy sa dostaneme aspoň do takého nového normálu, ako sme mali v lete?

V prvom rade, myslím si, že v lete to nebol ten správny „nový normál“. Tak veľmi sme túžili po slobode, že sme zabudli na niektoré základné opatrenia. Do uvoľnenejšieho stavu sa podľa mňa dostaneme zase až v lete. Zo skúsenosti z priebehu rôznych epidémií vieme, že zima im prospieva. Je vlhkejšie, sme náchylnejší na choroby, viac sa zdržiavame vnútri – toto všetko podporuje šírenie nákazy. Verím však, že pokiaľ nebude dochádzať k nejakým obrovským rodinným zhromaždeniam, tak by sa cez Vianoce mohla situácia trošku stabilizovať. K úplnej slobode sa bohužiaľ tak rýchlo neprepracujeme. Práve preto nemám rada, keď sa slovo lockdown stále používa ako strašidlo. Lepšie by bolo hovoriť o súbore opatrení, ktoré sa budú priebežne sprísňovať a uvoľňovať podľa situácie. Aspoň dúfam, že tak bude systém nastavený.

Minulý týždeň ste s kolegami vydali vyhlásenie vedcov k pandemickej situácii. Mali ste pocit, že vedcov vo verejnej debate nepočuť?

Skôr sme chceli, aby náš hlas zaznel koordinovanie. Nešlo nám o kritiku, ale o výzvu, aby sme sa zamýšľali nad dlhodobou stratégiou. Nie sme stotožnení s tým, že sa rozhodnutia robia zo dňa na deň a nemáme dlhodobú víziu toho, ako pandémiu riešiť. Keby bola takáto vízia v septembri a ľudia by boli informovaní o tom, že čakáme nárast a musíme prudko upraviť svoje správanie, tak by sme sa nemuseli baviť o celoplošnom testovaní. Treba si uvedomiť, že toto bola záchrana v kritickej chvíli a septembrové chyby nesmieme opakovať.

Tlačová konferencia prezidentky SR Zuzany Čaputovej po rokovaní s expertmi v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou a celoplošným testovaním. Silvia Pastoreková je druhá zľava. Foto – TASR/Martin Baumann

Ľudsky je prirodzené, že keď sa situácia ustáli, obmedzuje sa nám ťažšie. Čo nám pomôže vyvarovať sa podobného zaspatia ako v septembri?

Na to potrebujeme dlhodobú stratégiu, ktorá sa odvíja od momentálnej situácie. V našich podmienkach to môže byť množstvo kriticky chorých s ohľadom na stav nášho zdravotníctva. Vieme, že ten stav nie je dobrý, taký nebol ani pred pandémiou. Vznikajú problémy, keď pacientov nie je kde hospitalizovať a musí dôjsť k presunom. Zároveň nemáme centralizovaný systém, vďaka ktorému by sme videli, kam môžeme pacienta previezť. Potrebujeme mať reálnu víziu, s ktorou ľudia môžu počítať. Pandemický plán, ktorý máme, je nastavený veľmi dobre, s ohľadom na reakcie štátnych orgánov však neráta s víziou, ktorá by bola zrozumiteľná pre obyvateľov Slovenska.

Čo by v nej malo byť?

Jasné informácie. Ľudia potrebujú v tejto zmesi rôznych názorov a emócií vidieť dôležitú líniu. Keď máme veľa chorých, náš zdravotnícky systém nestíha a treba pribrzdiť. Keď je chorých menej, môžeme žiť trochu slobodnejšie. Samozrejme, s plnou zodpovednosťou. Takýto dynamický systém však nemôže fungovať celoplošne. Opäť treba zohľadniť lokálny stav nemocníc a ich naplnenosť, výskyt nákazy a tak ďalej. Komunikácia navonok by mala byť jednoznačná, čistá a predvídateľná. Ak je to každú chvíľu inak, dáva to priestor rôznym kontraproduktívnym názorom, ktoré naštrbujú dôveru v systém. Uvedomujem si, že to nie je ľahká úloha, ale momentálne je veľmi dôležitá.

Aj vo vyhlásení ste zdôraznili dôležitosť jasnej a presnej komunikácie o vedeckých poznatkoch. Obzvlášť ste upozorňovali, aby sa nespájala miera infekčnosti s výsledkom testu. Prečo pozitívny výsledok automaticky neznamená to, že som infekčná?

Vzorky na antigénové testy sa odoberajú z nosohltana. Vírus sa tam môže množiť, ale nemusí sa uvoľňovať von z buniek natoľko, aby znamenal infekčnosť. U ľudí, ktorým test vyšiel vysoko pozitívny, je, samozrejme, aj vysoká pravdepodobnosť, že infekční budú. Ale myslím si, že falošná pozitivita nie je pre spoločnosť až takým problémom ako falošná negativita.

Keď je vírusová nákaza vo fáze stúpania alebo poklesu, tak ju antigénové testy nemusia zachytiť. Ak je to neskorá fáza, keď už vírusové množenie v horných dýchacích cestách klesá, tak nebezpečenstvo nákazy nie je až také veľké. Ale ak ide o prvú fázu a nárast množenia, tak je to problém. Po dvoch až troch dňoch sa môže ten istý človek, ktorý bol pri testovaní negatívny, stať pozitívnym. Sústavné opakovanie tohto faktu je na mieste, lebo keď človek dostane do rúk negatívny certifikát, psychológia zohráva veľkú úlohu a je ľahké pustiť upozornenia z hlavy.

Stále je tu aj dosť ľudí, ktorí pandémiu nebrali vážne ani pred negatívnym certifikátom…

Rôzne názory, ktoré nie sú založené na faktoch, majú svoje psychologické opodstatnenie. Ľudia napríklad pandémiu popierajú preto, že ohrozuje ich existenciu. Úplne chápem, že sú zúfalí. S príchodom obmedzení a postupom pandémie vnímajú zhoršovanie situácie a podvedome sa tomu bránia. Toto všetko treba vziať do úvahy, a preto by oficiálna komunikácia mala byť citlivá a konzistentná.

Foto – TASR

V Biomedicínskom centre SAV sa validujú a vyhodnocujú PCR testy. Aký je základný rozdiel medzi PCR a antigénom a prečo sú PCR-ka presnejšie?

Oba testy sú namierené na detekciu rôznych častí vírusu. PCR hľadá jeho dedičnú informáciu, ktorá mu umožňuje množenie, čiže RNA. Antigénový test deteguje proteín, ktorý je vo vírusovom obale. Rozdiel je v tom, že PCR test vie namnožiť signál z RNA do takého množstva, aby bol viditeľný. Tých cyklov množenia môže prebehnúť až štyridsať. Samozrejme, čím viac vírusu má človek v tele, tým menej cyklov potrebujete na detekciu.

No testovaný nedostane informáciu, akú veľkú má vírusovú nálož. Výsledok hovorí len to, či vírus má alebo nemá. 

To je jedna z vecí, ktorú považujeme za nedostatočnú. Bolo by dobré ľudí upozorniť, ak majú vysokú vírusovú nálož. Dať im vedieť, aby boli extrémne opatrní, kontaktovali všetkých, s ktorými sa za posledné dni stretli, a vysvetlili im, že sa majú dať otestovať. U ľudí s nízkou náložou to opäť môže znamenať, že sú na začiatku infekcie a množstvo vírusu sa im zväčší.

Ako fungujú antigénové testy?

Sú založené na reakcii protilátky, ktorá je v testovacej súprave, a bielkoviny vírusového obalu, ktorá buď je, alebo nie je vo výtere. Táto reakcia nie je taká citlivá ako PCR, keďže bielkovinu v teste nevieme namnožiť. Práve preto tento test zachytí iba tých, ktorí majú vysokú vírusovú nálož, a je veľmi pravdepodobné, že sú infekční. Je to vlastne podskupina tých, ktorých by zachytil PCR test.

Na čo je vhodné použiť ten či onen test? 

PCR testy majú vysokú špecificitu a senzitivitu, takže sa často používajú pri testovaní symptomatických ľudí alebo kontaktov nakazených. Antigénové testy sú vhodné na sledovanie dynamiky nákazy. Práve vďaka tomu, že sú rýchle a lacné, sú veľmi vhodné pre klinikov. Kolegovia infektológovia hovoria, že pre nich sú veľmi užitočným nástrojom na monitorovanie stavu hospitalizovaných pacientov. Obrovský význam majú aj pri monitorovaní zdravotníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s chorými.

Niektoré európske krajiny vrátane Slovenska budú antigénové testy používať na hraniciach. Hodia sa na to?

Nemáme inú možnosť, pretože na PCR testy sa čaká dlho. To by veľmi obmedzilo priepustnosť hraníc. Ani v tomto prípade však výsledok netreba brať ako absolútny a treba zostať opatrný.

Dajú sa PCR testy nasadiť masovo? Aké sú ich obmedzenia a nevýhody?

Nevýhodou je ich technická náročnosť. Nemôžu sa robiť napríklad pri posteli pacienta, na ich vyhodnotenie potrebujete laboratórium vybavené prístrojmi, musí ich robiť zaškolený personál a tak ďalej. Majú aj svoje technické limity. Napríklad na Slovensku sa v rôznych laboratóriách používajú rôzne typy PCR testov, ktoré môžu byť inak nastavené. Preto sa dva testy z dvoch laboratórií nedajú kvantitatívne porovnávať. Možno aj preto stále ostávame pri označení pozitívny/negatívny. Paradoxne, ďalšou limitáciou je, že sú také vysokocitlivé. Vo výtere z nosohltana dokážu nájsť už dve molekuly vírusu. Môže pritom ísť aj o nejakú zvyškovú infekciu na sliznici. To môže robiť problém napríklad klinikom, keď nemôžu pacienta dlhšie prepustiť z hospitalizácie, pretože u neho pretrváva pozitivita.

Obe testy, o ktorých sme sa rozprávali, vykonávajú zdravotníci. Napríklad v Británii však ľudia majú k dispozícii domáce testovacie súpravy. Nimi si človek sám spraví výter a potom ho zašle do laboratória. Neviem si predstaviť, ako si sama vopchám testovaciu tyčinku tak hlboko do nosa. Môže nesprávny výter ovplyvniť citlivosť takéhoto testu?

Áno, lebo spôsob výteru je veľmi dôležitý. Tento faktor mohol ovplyvniť aj celoplošné testovanie, pretože každý zdravotník ho robí trošku iným spôsobom a nemusí natrafiť práve tú zónu, kde sa vírus množí. Neviem si veľmi predstaviť, ako si človek spraví výter sám a správne. Ako vhodný spôsob samozberu sa mi viac pozdáva výplach ústnej dutiny do roztoku, ktorý dokáže udržať vírus v stabilnom stave. Takéto výplachy s kloktaním sú už certifikované v Kanade, kde sú určené najmä pre deti a mládež. Momentálne ich validujú aj univerzity vo Viedni, ktoré takto pravidelne testujú svojich zamestnancov a študentov.

Veľa ľudí sa spolieha na možnosť testovania zo slín, keďže napľuť do pohárika je príjemnejšie ako absolvovať výter. Ako ďaleko sme od ich použitia v praxi?

Testy zo sliny sú vlastne paralelou výplachu. Je to vynikajúca alternatíva výteru, na ktorej pracuje najmä Peter Celec so svojím tímom. Komplikáciu by som videla akurát v tom, že deti a starší ľudia môžu mať problém vyprodukovať toľko slín. Ja by som napríklad dala prednosť práve výplachu, ktorý mi pripadá ešte o niečo príjemnejší. V odporúčaní Európskeho úradu pre kontrolu a prevenciu chorôb sú uvedené aj sliny. Takisto sa spolu s výplachom spomínajú aj v odporúčaniach hlavného hygienika o tom, akú vzorku je možné použiť. Veríme preto, že dvere novým spôsobom odberu sú pootvorené.

Výsledok testu zo sliny prezradí farba. Foto – Color

Pandémia rozbehla veľa vedeckých spoluprác. Zavládol medzi vedcami počas tohto obdobia súhlas a porozumenie?

Toto je jedna z najcennejších čŕt pandémie, ak v nej máme hľadať aj niečo dobré. Dokázala k sebe priviesť ľudí, ktorí predtým nespolupracovali, a vo vedeckej komunite vidíme veľkú spolupatričnosť. Práve pri vývoji nových testov a spôsobov testovania. Považujem to za úžasnú vec a dúfam, že nám to pretrvá aj po pandémii.

Zatiaľ sme nespomenuli protilátkové testy. Zo svojho okolia mám skúsenosť, že si ich ľudia často mýlia s antigénovými. Má zmysel robiť si ich doma, keďže sa dajú kúpiť v lekárni, a na akom princípe fungujú? 

Vírus je pre organizmus cudzorodý a u infikovaného človeka vyvolá imunitnú odpoveď. Zjednodušene povedané, protilátkové testy sú založené na tom, že v teste je umelo vyprodukovaná bielkovina vírusu, ktorá zachytáva a zisťuje tieto protilátky z krvi. Samozrejme, protilátky nie sú znakom infekcie. Vytvárajú sa až dosť dlho po jej nástupe, môžu sa začať tvoriť aj po 10 až 12 dňoch od nástupu príznakov.

U ľudí, ktorí mali ťažký alebo stredný priebeh ochorenia, sa dajú zistiť aj s nejakým časovým odstupom. Ale s akým, to zatiaľ nevieme. Stredná hodnota sa udáva okolo dvoch mesiacov. U niektorých osôb je to dlhšie, u niektorých kratšie. Rozhodne to však nie je dlhodobá imunita, ktorá vás chráni celé roky – ako pri niektorých iných vírusoch. Zisťovanie protilátok môže mať význam z epidemiologického hľadiska. Nie je však dobré spoliehať sa na to, že si doma spravím test, mám protilátky a naveky som pred vírusom chránená. Takže význam domáceho testovania nevidím. Ak vám z neho vyjde, že protilátky nemáte, neznamená to, že nie ste infikovaná alebo infekčná.

V čase mimo celosvetovej pandémie sa zaoberáte výskumom, ktorý súvisí s onkologickými ochoreniami. Zostáva vám naň momentálne nejaký čas?

Mám naň teraz oveľa menej času, ako by som chcela. V dôsledku aktuálnej situácie sa viac venujem virológii, ktorú som vyštudovala, a venovala som sa aj výskumu v tejto oblasti. Mám však obrovské šťastie na skvelé kolegyne, ktoré vo výskume nedostatočného okysličovania nádorových buniek pokračujú.

Foto N – Vladimír Šimíček

Aký je vzťah medzi virológiou a onkológiou?

Zdanlivo sú to nezávislé vedecké oblasti, ale majú veľa spoločného. Jednak metódami a aj tým, že poznáme niekoľko typov vírusov, ktoré vyvolávajú onkologické ochorenia. Je to, samozrejme, komplikovanejšie, ale to by bola téma na samostatný rozhovor.

Za výskum nedostatočného okysličovania buniek (hypoxie) bola minulý rok udelená Nobelova cena. V minulosti ste sa podieľali na výskume s jedným z laureátov. Ako táto spolupráca vyzerala?

S mojím tímom sme boli partnermi v dvoch konzorciách Európskej únie, ktoré sa venovali nádorovej hypoxii. Ich súčasťou bol aj laureát sir Peter Radcliffe, takže sme prichádzali do kontaktu pomerne často. S ďalšími dvoma laureátmi som sa stretávala hlavne na konferenciách. Ešte tesne pred pandémiou som mala obrovské šťastie, keď som stihla absolvovať prestížnu konferenciu v Spojených štátoch, kde som mala pozvanú prednášku v sekcii s Williamom Kaelinom a Greggom Semenzom (takisto ocenení Nobelovou cenou za výskum hypoxie, pozn. red.), čo bola pre mňa obrovská česť. Vtedy som si naplno uvedomila, že aj náš slovenský výskum má vo svete ohlas a je veľmi cenený.

Silvia Pastoreková (1961)

Vyštudovala virológiu, venuje sa onkológii. Je riaditeľkou Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, vedecky pôsobí vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV a externe prednáša na Prírodovedeckej fakulte UK. Spolu s manželom Jaromírom Pastorekom prispela k objavu enzýmu karbonickej anhydrázy IX, ktorá je regulovaná kyslíkom a slúži ako biomarker na rozpoznanie rakovinových nádorov. Je akademičkou Učenej spoločnosti Slovenska a členkou Vedeckej rady Stredoeurópskeho technologickéh inštitútu pri Masarykovej univerzite v Brne. Získala ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda a v súčasnosti je predsedníčkou poroty v tejto kategórii. V tomto roku jej prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy.

ESET Science Award

Koronavírus

Podcast Denníka N

Rozhovory

Príroda, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie