Štvrtý rok bývajú v bunkroch a pripomínajú ryby. Stig Dagerman o Nemcoch v ruinách Tretej ríše

V januári 2014 zverejnil vplyvný americký časopis The New York Review of Books poviedku Zabiť dieťa od švédskeho spisovateľa Stiga Dagermana (1923 – 1954). Krátky, štylisticky brilantný príbeh o tragickej autonehode, napísaný roku 1948, vzbudil v literárnom svete menšiu senzáciu. Kto bol autor majstrovskej miniatúry, aktuálnej a mrazivej aj pol storočia po vzniku?

Vo viacerých krajinách sa zrodil záujem o zabudnutého velikána škandinávskej literatúry. Prakticky celé a pomerne rozsiahle Dagermanovo dielo vzniklo v priebehu jediného intenzívneho desaťročia a zahŕňa sedem románov, početné poviedky, divadelné hry, básne a literárne reportáže.

Dlho neznámy

V slovenčine sme dlho mali dostupnú jedinú knihu, pozoruhodný román Popálené dieťa vo výbornom preklade Teodory Handzovej-Chmelovej. Škoda, že kniha vyšla s príšernou obálkou a v roku 2005 celkom zapadla.

Próza vznikla vo francúzskom Bretónsku, kam autor pôvodne pricestoval písať reportáže o rybárskej osade, no namiesto nich vytvoril komornú drámu o morálke s piatimi postavami zo štokholmskej robotníckej štvrte. „Nahota duše je po celý čas najdôležitejšia, nie nahota tela.“

Spisovateľov kritický pohľad na svojráznu mestskú časť ovplyvnil jeho (anarcho)syndikalizmus, dobové antikapitalistické robotnícke hnutie so silnými väzbami na odbory. Hlavný hrdina nadviaže vzťah s milenkou svojho otca, čo viacerí kritici vysvetľovali autobiograficky, Dagermanovou fixáciou na vlastnú svokru. Jeho krátky život sprevádzali veľké osobné drámy, pocity viny, úzkosti a depresie.

Ukázať porazenú veľmoc

Teraz sme sa v slovenčine dočkali jeho najvýznamnejšej reportážnej práce v preklade Mira Zumríka. Nemecká jeseň z roku 1946 vznikla ako séria článkov pre švédsky denník Expressen. Dagerman tri mesiace putoval po zdevastovanej krajine a podal unikátne svedectvo o apokalypse Tretej ríše.

Porazená veľmoc v povojnovom období lákala viacerých prvotriednych mladých zahraničných umelcov. Roberto Rossellini sa stal s Nemeckom v roku nula priekopníkom filmového neorealizmu. V zničenej post-nacistickej Viedni vznikol nesmrteľný Tretí muž podľa námetu Grahama Greena. Billy Wilder nakrútil v okupovanom Berlíne Zahraničnú aféru s Marlene Dietrichovou ako kabaretnou tanečnicou, bývalou kolaborantkou diktátorského režimu.

Nemecké mlčanie

Domáci tvorcovia však až na výnimky – vydarený film Vrahovia medzi nami z roku 1946 – mlčali. Ako upozornil W. G. Sebald v eseji Letecká vojna a literatúra z roku 1999, nemecká próza po prehratej druhej svetovej vojne trpela stratou pamäti. Brutálne bombardovanie, po ktorom krajina takmer ľahla popolom, sa v knihách prakticky nespomínalo.

Kolektívna trauma sa pretvorila na niečo neopísateľné a tému celé desaťročia obostieralo mlčanie, pre ktoré mal však Sebald aj pochopenie. Zriedkavé zmienky v poviedkach či románoch tragické udalosti skôr prikrášľovali alebo zľahčovali.

Sebald odporúčal