Andrej Bán
Štatistka športových výsledkov Kujtima Fejzulaia (po albánsky by malo byť správne Fejzullai, pozn. aut.) nie je vôbec impozantná: nula gólov na zápas, sto percent porážok, šesť percent času na hracej ploche.
Dôležitou iróniou osudu je, že potomok albánskych prisťahovalcov zo Severného Macedónska futbal neskôr vymenil za desivejšiu ofenzívu.
Fejzulai bol hlavný aktér bezprecedentného teroristického útoku v centre Viedne, pri ktorom 2. novembra zahynuli štyria ľudia a 17 osôb bolo zranených. Polícia útočníka pri akcii zastrelila.
Rodený Rakúšan
Už ako 20-ročný muž s hustou dlhou bradou bez fúzov, čo je inak typický vonkajší znak radikálnych islamistických hnutí, ako sú wahhábisti alebo salafisti, je Fejzulai vyobrazený na jednej z posledných fotografií. To už je očividne prívržencom zvrátených ideií takzvaného Islamského štátu (ISIS).
Fejzulai bol pritom rodený Rakúšan. Do tejto krajiny, ktorá poskytla nový domov mnohým balkánskym gastarbajtrom, ale aj utečencom z vojen počas rozpadu bývalej Juhoslávie v 90. rokoch, sa prisťahovali jeho rodičia. Treba uviesť, že bývalé Rakúsko-Uhorsko bolo garantom albánskej nezávislosti v roku 1912. A moslimská komunita bola monarchiou oficiálne uznaná, na čo ako na tradíciu pohostinnosti dnešná republika nadväzuje.
Tolerantná krajina pritom, zdá sa, nedokáže včas odhaliť a prekaziť kázne radikálnych duchovných (imámov) v niektorých mešitách. Práve tam, podobne ako na sociálnych sieťach, sa časť mladých moslimov indoktrinuje. Viacerí analytici a komentátori upozorňujú, že Kujtimovi rodičia nemajú s radikálnym islamom nič spoločné.
Rodina pochádza z dediny Čelopek pri meste Tetovo. Hornatý kraj pri hranici s Kosovom aj Albánskom je centrom albánskej populácie. Po teroristickom útoku vo Viedni navštívili reportéri súkromnej albánskej TV Klan Kujtimovho starého otca. Nebol príliš zhovorčivý. Spomenul iba to, že s rodičmi tam chodil z Rakúska každý rok na návštevu.
Príklonom Kujtima k radikálnemu islamu je prekvapený aj jeho bývalý advokát Mirsad Musliu. Rodina podobne – vraj nevedia, kde pri Kujtimovej výchove urobili chybu.
Kde sa stala chyba?
Celkom určite však urobili chybu rakúske inštitúcie a bezpečnostné zložky. Kujtim Fejzulai bol totiž už vlani 25. apríla odsúdený na 22 mesiacov väzenia. Dôvod? Pokúsil sa odísť do Sýrie a pripojiť sa k bojovníkom ISIS. Vzhľadom na jeho vek, keďže voči nemu ako mladistvému mohli uplatniť miernejšie trestné sadzby, ho vlani 5. decembra podmienečne prepustili.
A práve v tomto bode zlyhala kuratela rakúskych inštitúcií. Nedostatočný monitoring jeho kontaktov a komunikácie včas neodhalil, že atentátnik poslal dvom svojim priateľom na Instagrame snímky z útoku na parížsku redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo z roku 2015, keď teroristi zabili 12 ľudí.
Na ďalších snímkach pózuje so samopalom, s mačetou a hromadou nábojov. Prisahá tam vernosť vodcovi teroristickej milícii ISIS.
Ako je už známe, tento rok v júli odišiel Fejzulai s jedným zo svojich spoločníkov na Slovensko, kde si chcel v kúpiť náboje do samopalu AK-47 (kalašnikov).
Ako napísal Denník N, nakoniec neuspel – nemal zbrojný pas a slovenská polícia o jeho výlete do Bratislavy rakúskych partnerov okamžite informovala. Zdá sa, že tu Rakúšania urobili druhú chybu. Jeho záujmu o zbrane nevenovali dostatočnú pozornosť.
Pri pondelkovom útoku mal Fejzulai so sebou aj pištoľ, mačetu a imitáciu samovražedného pásu.
Pocit viny
Opäť vidíme prípad teroristického recidivistu, čiže človeka, ktorý bol už v minulosti za terorizmus odsúdený a neskôr prepustený – a teraz spáchal teroristický čin.
„Tento jav je podľa našich dát veľmi ojedinelý. V roku 2015 boli iba 23 z 326 prípadov teroristickí recidivisti, odvtedy tieto čísla podľa iných štúdií nerástli. Poukazuje to na potrebu sledovania prepustených kriminálnikov a systematického hodnotenia toho, aké nebezpečenstvo naďalej predstavujú,“ uvádza analytik Globsecu z programu pre národnú bezpečnosť Viktor Szűcs.
Ako upozorňuje analytik, v Rakúsku sa objavil radikálny islamizmus už pomerne skoro, v prvej polovici 90. rokov, teda v čase vojny v Bosne a Hercegovine.
„Zo svojho výskumu sme už pred piatimi rokmi videli, že väčšina – štrnásť zo šestnástich – zadržaných osôb nemala rakúske občianstvo. Pochádzali obvykle z Čečenska, do Rakúska emigrovali este ako deti. Počas radikalizácie bol prítomný pocit viny za to, že nepomohli svojim ‚bratom doma‘, a tak sa zapojili do odboja v zahraničí,“ uvádza Szűcs s tým, že mnohí z týchto imigrantov nemali príležitosť integrovať sa do spoločnosti – chýba im kvalifikácia na pracovné uplatnenie a tretina má aj kriminálnu minulosť.
ISIS naďalej vyhlasuje vojnu celému Západu, najnovšie najmä Francúzsku pre obhajobu práva na slobodu prejavu v prípade karikatúr Charlie Hebdo.
Vo svojej propagande podnecuje útočníkov, aby realizovali útoky všade, kde môžu, a akýmikoľvek dostupnými prostriedkami.
Szűcs upozorňuje, že v Severnom Macedónsku sa v posledných rokoch mení naratív o albánskej menšine a jej identite. Zároveň je často diskriminovaná vo svojich právach. Samotní predstavitelia tamojších albánskych apolitických a intelektuálnych elít prikladajú väčší dôraz na náboženstvo, teda na islam. Sčasti ide o reakciu na budovanie národnej identity väčščinovo pravoslávnych Severomacedónčanov.
Okrem toho islamská komunita v Severnom Macedónsku nemá kontrolu nad všetkými mešitami a podľa odhadov je ich štyri až osem s radikálnymi duchovnými.
Albánsky páchateľ, obeť aj policajtka
Na druhej strane, aj vo Viedni sa ukázalo, že zvrátenou predstavou náboženstva inšpirovaný teror si nevyberá iba inovercov či miestnych, v tomto prípade kresťanov a pôvodných Rakúšanov.
Súčasťou teroristického útoku vo Viedni boli traja Albánci. Každý na úplne inej strane – terorista Kujtim Fejzulai, obeť Nexhip Vrenezi (zhodou okolností tiež pôvodom zo Severného Macedónska) a hrdinka Doruntina Miroci, ktorá ako policajtka bojovala proti teroristom.
Veľvyslanec Kosova v Nemecku Beqë Cufaj s hrdosťou oznámil, že policajtka Miroci, jeho neter, bola jednou z tých, ktorí naháňali teroristov vo Viedni.
„Spoločne môžeme byť silnejší,“ píše Cufaj na Twitteri.
Pozornosti by nemal uniknúť ani fakt, že aktérmi zásahu proti teroristom vo Viedni sú aj dvaja Turci, inak vyznávači zápasov MMA. Mikail Özen a Recep Gültekin sa stali národnými hrdinami, pretože neváhali a išli na pomoc policajtovi, ktorého zasiahla guľka teroristu. Na jeho záchrane sa podieľal aj mladý Palestínčan z miestnej pobočky McDonald’s.
Všetky spomenuté fakty a súvislosti ukazujú, že závažný problém terorizmu nie je bojiskom medzi islamom a kresťanstvom, ale medzi radikálnym islamizmom a hodnotami sekulárneho Západu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
