Skorumpované a autoritárske režimy v Európskej únii môžu mať problém pri vyplácaní peňazí z európskeho rozpočtu. Únia spojí financovanie členských štátov s ochranou zásad právneho štátu, peniaze z Bruselu teda nebudú ďalej tiecť tým štátom, ktoré nedodržujú únijné hodnoty.
Po dlhých mesiacoch rokovaní sa zrodila nová dohoda medzi nemeckým predsedníctvom Rady EÚ a europarlamentom. Pôvodný návrh vznikol ešte v júli, keď sa členské štáty dohodli, že nový rozpočet Únie na ďalších sedem rokov a fond obnovy na zmiernenie dôsledkov koronakrízy v sume 750 miliárd eur budú spojené s ochranou právneho štátu.
Prísnejšie pravidlá žiadali hlavne krajiny takzvanej šetrnej štvorky: Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko. Proti zavedeniu nových pravidiel vystupovalo najmä Maďarsko a Poľsko.
Tento pôvodný návrh sa mal zmeniť na základe kompromisného riešenia zo strany Nemecka, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Nemecký kompromis by zmiernil podmienky ochrany právneho štátu a štáty by postihoval iba za konkrétne porušenia finančnej disciplíny v súvislosti s európskym rozpočtom. Nemecko tak chcelo zabrániť tomu, aby Maďarsko a Poľsko vetovali pomoc krajinám tvrdo zasiahnutým koronakrízou.
Pôvodný návrh počítal s tým, že vyplácanie peňazí by mohlo byť stopnuté na návrh Komisie, ak by sa proti tomu nepostavila kvalifikovaná väčšina v Rade. Takýto spôsob presadzoval aj Európsky parlament. Nemecký kompromis by zavádzal iné riešenie: na aktiváciu mechanizmu by bol potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny Komisie. Dohoda, ktorá vznikla vo štvrtok, sa vracia k pôvodnému spôsobu.
Znamená to, že mechanizmus bude efektívnejšie postihovať krajiny, ktoré porušujú demokratické hodnoty Únie.
Fidesz nie je neporaziteľný
Europoslanci označili novú dohodu za míľnik v ochrane európskych hodnôt. „Prvýkrát sme ustanovili mechanizmus, ktorý EÚ umožňuje stopnúť financovanie vlád nerešpektujúcich naše hodnoty,“ vyhlásil europoslanec Petri Sarvamaa z Európskej ľudovej strany.
Koneční užívatelia však podľa poslancov nebudú postihovaní za porušovanie pravidiel svojimi vládami. „Môžeme hrdo povedať, že sme vytvorili silný systém na ich ochranu,“ povedala španielska europoslankyňa Eider Gardiazabal Rubial z klubu socialistov.
Kompromis o novom mechanizme potvrdil vo štvrtok aj predstaviteľ Nemecka Michael Clauss.
Členkou delegácie europarlamentu na rokovaniach bola aj maďarská poslankyňa Katalin Cseh za opozičnú stranu Momentum, ktorá sedí v liberálnom klube Renew Europe. Vyzdvihla tri body novej dohody: to, že nový mechanizmus vychádza zo správy Európskej komisie o právnom štáte, obsahuje veľmi konkrétne podmienky, napríklad nezávislosť súdov, a neumožňuje dotknutým vládam, aby si navzájom „kryli chrbát“.
„Počas uplynulého roka som počula od množstva ľudí, že Viktor Orbán je taký silný, že takýto mechanizmus nikdy nevznikne. Teraz sa však zdá, že vznikne. Spomeňme si na to vždy, keď sa hovorí o neporaziteľnosti Fideszu,“ vyhlásila maďarská europoslankyňa.

Je neakceptovateľné, že sa Európska únia v čase pandémie venuje vydieraniu Maďarska, reagovala na dohodu maďarská ministerka spravodlivosti Judit Varga. „O žiadnom prvku rozpočtu Únie sme sa nedohodli, kým sme sa nedohodli o všetkom,“ napísala na Facebook ministerka.
Maďarská vláda už dlhšie varuje, že môže blokovať prijatie nového rozpočtu a fondu obnovy, ak nevznikne riešenie, ktoré bude akceptovateľné aj pre ňu. Podľa maďarskej opozičnej europoslankyne Anny Donáthovej však ide o bluf. „Maďarsko rovnako potrebuje nielen rozpočet, ale aj podporu na odstránenie následkov koronakrízy ako južné štáty. Viktor Orbán sa môže hrať na to, že Maďarsko sa týchto peňazí vzdá, no starostovia z vládnej strany alebo z opozície by určite nepovedali, že tieto miliardy nepotrebujú,” povedala Donáth v rozhovore pre Denník N.
Širšie poňatie právneho štátu
Spájanie ochrany európskych hodnôt s vyplácaním peňazí Únie narážalo doteraz na niekoľko problémov.
Odporcovia mechanizmu argumentovali tým, že základné dokumenty Únie neobsahujú presnú definíciu pojmu právny štát, a preto sú akékoľvek nové mechanizmy právne nereálne.
Maďarská vláda tvrdí, že jediný mechanizmus, ktorý sa môže využívať, je konanie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Aplikácia tohto článku je však v praxi veľmi zdĺhavá a ťažkopádna. Sankcia vyplývajúca z článku 7 znamená stratu hlasovacieho práva členského štátu, čo mnohí považujú za príliš krutý trest.
Europarlament preto začiatkom októbra schválil správu, ktorá predpokladá vytvorenie monitorovacieho mechanizmu týkajúceho sa dodržiavania pravidiel právneho štátu. „Potrebujeme objektívne a pravidelné monitorovanie všetkých členských štátov v oblasti dodržiavania princípov právneho štátu. V štátoch, kde sú nedostatky systémové, musí byť okamžite jasné aj to, čo má nasledovať. Ak to dlhodobo pretrváva, musia prísť sankcie,” povedal vtedy predkladateľ správy, slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS).
Nová dohoda vychádza zo širšieho poňatia právneho štátu. „Nový mechanizmus bude pokrývať všetky porušenia právneho štátu: od individuálnych porušení po systémové a opakujúce sa porušenia, pre ktoré doteraz žiadny mechanizmus neexistoval,“ povedal fínsky europoslanec Sarvamaa.
V praxi to môže znamenať, že ak sa Komisia domnieva, že členský štát má problémy s nezávislosťou súdnictva, môže iniciovať zastavenie financovania v Rade EÚ. Rada EÚ musí na základe návrhu Komisie prijať adekvátne opatrenia do jedného mesiaca alebo vo výnimočných prípadoch do troch mesiacov od spustenia mechanizmu.
Ešte sa musí schváliť. Oficiálne
Dôležitou súčasťou nového mechanizmu má byť ochrana konečných užívateľov európskych peňazí. Európsky parlament tvrdí, že samotných občanov Únie nechcú trestať za konanie ich vlád. Ako to dosiahnu, ak Únia stopne financovanie dotknutých krajín? Podľa parlamentu bude vytvorená webová platforma, cez ktorú môžu dotknuté osoby podať sťažnosť Komisii, ktorá im bude pomáhať, aby sa k dotáciám dostali.
Ďalší výrazný prvok mechanizmu bude, že sa má vzťahovať aj na riziko porušenia hodnôt Únie, teda má fungovať ako varovný systém. Komisia bude môcť spustiť mechanizmus aj vtedy, ak rozpočet Únie môže byť vážne ohrozený pre porušenie princípov právneho štátu.
Vznik tejto dohody ešte neznamená úplný koniec hry: návrh musí formálne schváliť Európsky parlament i Rada.
Prísnejšie pravidlá ochrany právneho štátu podporuje aj Slovensko. „Právny štát je kľúčovou agendou súčasnej slovenskej vlády, a preto sa cítime byť viazaní dodržiavaním princípov právneho štátu aj v rámci Európskej únie. V tejto chvíli ide o dosiahnutie predbežného kompromisu medzi Radou a Európskym parlamentom. Samozrejme, obidve inštitúcie ju musia nakoniec schváliť,“ povedal Denníku N minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
Za Slovensko hovorí, že ide o „akceptovateľný kompromis, pretože jasne vymedzuje podmienky, za ktorých bude uplatňovaný princíp právneho štátu pri čerpaní prostriedkov zo zdrojov EÚ“. „Verím, že tento návrh nemeckého predsedníctva, na ktorom sme sa teraz dohodli s Európskym parlamentom, nájde širokú oporu,“ dodal.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v októbri pre britský denník Financial Times vyjadrila, že je za pozastavenie financovania členských štátov, ktoré porušujú pravidlá právneho štátu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Zoltán Szalay

































