Katarzia: Kto sa pýta mužov, prečo sa v práci neusmievajú? Nikto by si to k nim nedovolil. Tak prečo sa to stále pýtajú žien?
„Minister práce, sociálnych vecí a rodiny by si nemal dovoliť verejne napísať žartovný status o tom, ako mu jeho manželka perie spodky a on nerobí nič. Týmto výrokom ponižuje nielen svoju manželku, ale aj ostatné ženy,“ hovorí v rozhovore speváčka Katarzia.
O 21. storočí sa hovorí ako o storočí žien. V susednom Poľsku ženy organizujú obrovské demonštrácie v súvislosti s kontroverzným rozhodnutím poľského ústavného súdu o tamojšom interrupčnom zákone. Protesty proti snahám obmedziť ženám prístup k interrupciám boli tento rok aj na Slovensku. O postavení a živote žien sa píše a hovorí viac ako kedysi. Vaša najnovšia pieseň Hoří i voda sa venuje práve ženám. Prečo vás osobne zaujala táto téma?
Už dlho sa zamýšľam nad tým, ako vidím samu seba ako ženu v dnešnej spoločnosti, predovšetkým v tej slovenskej. V tom, čo teraz opíšem, sa asi nájdu viaceré ženy a dievčatá. Keď som mala ešte len asi deväť rokov, už sa ma pýtali, či mám v škole frajera. V puberte sa ma každú chvíľu pýtali, či už niekoho mám. Po dvadsiatke sa ma pýtali, kedy sa už budem vydávať. Dnes mám takmer 32 rokov a kolega herec sa ma pred pár dňami pri natáčaní predstavenia Antigona v Slovenskom národnom divadle opýtal, kedy už donesiem svojej mamičke vnúčatá.
Toto je jeden z vážnych problémov, ktorý vnímam vo výchove na Slovensku, ale aj vo svete. Dievčatá vychovávame k tomu, aby sa stali manželkami a matkami, aby ich prioritami boli rodina a vzťah. U chlapcov je to inak. Budúcich mužov vychovávame k tomu, aby mali kariéru, aby boli vzdelaní, bystrí, úspešní, aby po puberte čo najviac študovali alebo povedzme športovali. Myslím si, že aj na základe tohto odlišného prístupu vzniká neskôr medzi mužmi a ženami priepasť, ktorú potom musia obidve strany vo vzťahoch dorovnávať.
Ako to myslíte?
My ženy sme síce vychovávané ako „manželky“, ale muži nie sú vychovávaní ako „manželia“. Z toho neskôr plynú rôzne očakávania a najmä komunikačné nedorozumenia. Napríklad aj v tom, či si niektoré vzťahové veci vysvetľujeme rovnako alebo aspoň podobne.
Zároveň si však myslím, že dnešné moderné ženy už vedia, že byť manželkou a matkou nie je ich jediná rola. Veľa žien žije samostatne a väčšina z nich sa už dokáže dobre uživiť. Prišli sme na to, že dokážeme fungovať aj bez mužov. Nehodnotím, či je to pozitívne alebo negatívne, hovorím to ako fakt. Myslím si, že na základe tohto faktu sa všetci musíme myšlienkovo prestaviť nanovo, musíme sa na túto novú skutočnosť vnútorne naladiť. Nie je to ľahké pre nikoho, ani pre mužov. Môžu byť naučení, že ako živitelia rodín musia „makať“. Potom bývajú často vyhorení, nestíhajú sa venovať rodine, pretože sú od rána do večera v práci, aby zarobili. Alebo do práce utekajú za svojím osobným priestorom, ktorý doma po narodení detí nemajú. Ale osobný priestor potrebuje každý, aj matka.
Vzťahy mužov a žien
