Denník N

Autorka filmu o násilí pri pôrodoch: Nemohla som zasiahnuť, to bolo najhoršie

Filmárka Maia Martiniak. Foto - archív M. M.
Filmárka Maia Martiniak. Foto – archív M. M.

Ženy nechodia rodiť do zahraničia preto, že tam majú krajšie kachličky. Nechcú zažívať pri pôrode násilie, vraví Maia Martiniak.

„Ak sa žene narodí zdravé dieťa, spoločnosť má predstavu, že musí byť šťastná. Z pôrodnice si však mnohé odnášajú traumu. Majú depresie a nočné mory, ťažkosti s dojčením, odmietajú sex. Mnohé pri ďalšom tehotenstve volia cisársky rez alebo idú na interrupciu. Len aby to nemuseli zažiť ešte raz,“ vraví Maia Martiniak.

O násilí pri pôrodoch nakrútila dokument Neviditeľná. Premiéru bude mať na festivale Jeden svet, počas 7. a 8. novembra bude prístupný online.

V rozhovore filmárka hovorí aj o tom:

  • ako vyzerá násilie pri pôrode;
  • prečo traumu z pôrodu nevylieči čas;
  • čo sa deje v nemocniciach počas pandémie a
  • o čo sú lepšie pôrody v Dánsku.

Pôrody sú téma, ktorá vyvoláva vášne. Naposledy, keď vznikol film o slovenských pôrodoch, musel ho komentovať minister zdravotníctva, nemocnica chcela jeho premiéru zastaviť, z Kramárov sa chystali prepustiť lekára a Zuzanu Límovú, ktorá snímku nakrútila, zavalilo množstvo výhražných správ. Máte predstavu, do čoho idete?

To je ako s pôrodom: na niektoré veci sa nepripravíte. V strižni sme veľmi citlivo pracovali s materiálom tak, aby výsledný film nezranil už traumatizované ženy a aby mu rozumelo čo najširšie publikum. Vrátane diváka, ktorý doteraz nemal problém s pôrodmi na Slovensku.

Čo je v našich pôrodniciach problematické?

Stáva sa, že ženy zažívajú nerešpekt, manipuláciu alebo násilie. Neprihliada sa na ich potreby, akoby šlo iba o to, ako najrýchlejšie dostať dieťa von z tela matky. Lenže matka s dieťaťom sú jedna jednotka a potrebujú čas, aby pôrod prebehol prirodzeným spôsobom.

Je pritom overené, že ak žena rodí v intímnom a bezpečnom prostredí, v ktorom na ňu nik nevyvíja nátlak, tak môže mať prirodzený pôrod bez zbytočných medicínskych zásahov. Je to lepšie pre dieťa aj pre ňu samotnú. Žena sa dokáže rýchlejšie zotaviť, zorientovať sa a začať sa venovať každodenným povinnostiam.

V našom filme sme chceli ukázať, že pôrod môže byť aj iný, ako sme na Slovensku zvyknutí.

Majú naši zdravotníci vôľu niečo zmeniť?

Verím, že je veľa šikovných lekárov, lekárok a pôrodných asistentiek, ktorí to inak robiť chcú. Len sú z toho frustrovaní, lebo sa to nedá.

Prečo sa to nedá?

Vychádzať v ústrety potrebám rodičky sa u nás jednoducho nenosí. Nedovoľujú im to kapacity,  silne nastavená hierarchia medzi zdravotným personálom, a najmä rutinné postupy. Ak chceme zlepšiť pôrodnú starostlivosť, aby bola rešpektujúca a bez rutinne zaužívaných postupov, ktoré ženu poškodzujú, tak budeme musieť zlepšovať aj podmienky, v ktorých zdravotníci pracujú. Proti sebe nestoja rodičky a pôrodníci. Sme v tom všetci spolu.

Keď porovnám váš dokument s filmom Medzi nami, ktorý hovorí o podobnej téme, tak sa mi zdá decentnejší a menej bojovný. Ako by vám nešlo iba to, aby ste ľuďom ukazovali, aké sú naše nemocnice horor.

Je možné, že môj film nepôsobí tak radikálne. Zreteľne však ukazuje, že to, čo sa deje, nie je v poriadku. Treba si uvedomiť, že pôrodná trauma je o násilí. A násilie pri pôrode v žiadnej jeho forme nie je prijateľné. Pod násilím si netreba predstavovať len fyzické násilie.

Môže ísť o zastrašovanie, manipuláciu, obmedzovanie jedla či vody, obmedzovanie slobody pohybu alebo polohy pri pôrode alebo o neopodstatnené nastrihnutie hrádze: toto všetko má na ženu vplyv.

Čo si máme predstaviť pod manipuláciou?

Niektorí pôrodníci používajú manipulačné techniky, aby ženu dostali tam, kam potrebujú. Napríklad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Rozhovory

Vzťahy

Kultúra

Teraz najčítanejšie