Chceme ukázať, že MMA bojovníci nie sú opice vypustené do klietky, hovorí promotér Oktagonu

Čech Ondřej Novotný a Slovák Pavol Neruda sú zakladateľmi československej MMA organizácie Oktagon, ktorá prináša pravidelné turnaje bojových športov.

Do povedomia širšej verejnosti sa dostala v roku 2016, a to vďaka reality šou Oktagon výzva na O2 TV Sport a JOJ Plus.

Úspech tvrdého športu, ktorý preslávila predovšetkým americká organizácia UFC, dokladá aj vzostup ženského MMA. Niektoré zápasníčky dokážu v popularite a na odmenách prekonať mužské hviezdy. Vie to aj Oktagon, ktorý minulý rok spustil Projekt Y – čisto ženskú MMA reality šou.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo investujú do propagácie stovky tisíc eur ročne;
• koľko stál „zápas storočia“;
• ktorý turnaj predá viac ako zápas storočia;
• že majú vyšší rozpočet ako väčšina našich futbalových a hokejových klubov;
• prečo sa McGregorovi žiadny zápasník nedokáže vyrovnať v popularite;
• prečo nevieme, kto zostavuje rebríčky zápasníkov;
• prečo je ženské MMA také populárne.

Čo stálo za vznikom Oktagonu?

Spoločný nápad – môj a Pavla Nerudu. Pavol si vymyslel reality šou Oktagon výzva, ktorá je súčasťou Oktagonu dodnes. Bojovníci spolu žijú vo vile, varia si, trénujú, vznikajú medzi nimi priateľstvá. Napokon však dôjde k finálnemu konfliktu a pobijú sa v klietke. Od začiatku sme to postavili na českom a slovenskom súperení s tým, že finále musí byť česko-slovenské. Dnes už to tak nie je.

Ja som mal byť „slovenský Dana White“ (promotér a prezident prestížnej organizácie Ultimate Fighting Championship, teda UFC; pozn. red.). Pavol najskôr plánoval touto reality šou projekt ukončiť, no nepozdávalo sa mi to. Chcel som, aby boli po Oktagon výzve ďalšie turnaje, vznikla organizácia a celé sme to postupne začali budovať. Napokon súhlasil a takto fungujeme od roku 2016.

Prečo bolo pre vás dôležité dostať značku Oktagon do televízie? 

Obaja sme vždy mali k televízii veľmi blízko, ja v nej pracujem dvadsať rokov. Pavol má bohémsku dušu, je to profesionálny fotograf. Vedeli sme, že ak máme tento šport spopularizovať, musí byť dostupný čo najväčšiemu počtu fanúšikov. Kľúčovým bolo nefungovať primárne na Youtube, kde by sme mali na začiatku možno vyššiu sledovanosť, ale drvivá väčšina ľudí by sa s ním nikdy nestretla.

Náš odhad sa ukázal ako správny. Vďaka tomu je Oktagon značkou, ktorú sleduje celá rodina, aj keď to znie ťažko uveriteľne.

Nemala s tým televízia spočiatku problém?

Na Slovensku s tým má televízia problém dodnes. Do dvadsiatej druhej hodiny nechcú vysielať zápasy. Predsudky sú problémom nielen u nás, ale prakticky v celej Európe, čo je veľmi smutné. Ak sa pozrieme na filmy, správy a iné programy, ktoré sa v tom čase vysielajú v televízii, a potom na šport, ktorý prináša krv a roztrhnuté obočie, tak je to pre mňa nepredstaviteľné spiatočníctvo, ktoré nemá nič spoločné s tým, kto skutočne sme.

Vstup na televízny trh bol teda dôležitým aspektom toho, aby široká verejnosť akceptovala MMA ako regulárny šport.

Presne tak. Aby si ľudia prestali myslieť, že sú to vyholené hlavy a skinhedi, ktorí sa idú pobiť. Robím to však už roky a viem, že to tak nie je. Bojovník musí byť absolútny profík, disponovať hodnotami bojových športov.

Od začiatku sme chceli ukázať, že chlapci nie sú opice vypustené z klietky do klietky, ale že sú za tým príbehy tých, ktorí si zvolili najťažšiu možnú cestu. Vedeli sme prijať džudo, karate aj box, ale zmiešané bojové umenia už ľudia prijímali ťažšie. Ide totiž o najtvrdšiu formu bojových športov.

Kritizoval niekto aj televíziu, že vás začala vysielať?

Myslím si, že kritika tu reálne nikdy nebola. Nikdy za nami televízie neprišli, že by dostávali sťažnosti a niekto by nás nazýval bláznami. Naopak, stále sa ukazuje, že ľuďom niečo podobné chýba. Stretol som sa počas svojej kariéry s tisíckami takých, ktorí mi tvrdili, že je to strašné a nikdy sa na MMA neprídu pozrieť. Viac-menej som tam neskôr každého dostal a mnohí z nich si to aj zamilovali.

Prečo ľudia zmenili názor?

Pretože sme im ukázali, o čom to v skutočnosti je. Pri budovaní organizácie sme vedeli, že to musí byť príbehová vec, Oktagon je preto príbehová organizácia. Vieme, že ak príbeh a šport do seba zapadnú, potom nie je produkt, ktorý by sa ľuďom nedal predať.

Športové podcasty nájdete na: Apple – Google – Spotify – Podbean – RSS – YouTube

Patrí dnes Oktagon k najprestížnejším organizáciám na svete?

Bezpochyby. Určite je v prvej desiatke. Konkrétne poradie už nechám na fanúšikov.

Čo mu chýba k top úrovni? Odmyslime si zápasníkov a pozrime sa na organizáciu ako takú.

Náš trh je 15-miliónový, to je oproti poľskej organizácii KSW (Konfrontacja Sztuk Walki, v preklade: konfrontácia bojových umení; pozn. red.) na 40-miliónovom trhu značná strata. Americká UFC je celosvetová značka, Bellator tiež. To, v čom sme lepší než ostatní, je práve spracovanie. Ak sa pozrieme na náš youtubový kanál a na produkciu ostatných organizácií okrem UFC, naše spracovanie je naozaj svetové.

Plánujete expandovať do iných krajín? UFC organizuje turnaje po celom svete, pre pandémiu aj v Abú Zabí.

Musíme. Veľmi sme chceli ísť na západ, no pre koronakrízu sa napokon pozrieme na východ, a to do Budapešti 21. novembra. (Turnaj napokon presunuli do Brna po tom, ako aj v Maďarsku prišiel zákaz prítomnosti divákov na športových udalostiach; pozn. red.). Určite však chceme expandovať na západ. Ak by tu nebol koronavírus, zrejme by sme boli ďalej, no i tak patríme k zopár organizáciám, ktoré majú pravidelné turnaje.

Je organizácia na pokraji zrútenia?

Určite, ak nebudeme robiť turnaje. Celý šport je na pokraji zrútenia. Nedávno som čítal príspevok novinára Jiřího Pšeničku, ktorý zdieľal český minister školstva Robert Plaga. Píše v ňom, že profesionálne športy sa majú zaradiť do radu a najskôr máme otvoriť školy. Nerozumiem tomu, nežijeme predsa v komunizme a v radoch, kde sa na niečo čaká.

Nechcem nikdy žiť v krajine, kde niekto určuje priority, teda to, čo je viac a menej dôležité, či je dôležitejšie moje zamestnanie alebo to v automobilovom priemysle. Ja to síce našej automobilke počas krízy veľmi prajem, ale bojovníci sa spoliehajú na Novotného a Nerudu, aby mali čo jesť. Mnohí z nich vrátane majiteľov telocviční a ostatných už s MMA skončili, museli si nájsť iný zdroj zárobku.

A nie je možné turnaje robiť bez diváka?

Práveže nie. Ide o obrovský risk. Síce využívame možnosť pay-per-view (PPV) (obchodný model v internetovej reklame – plať za to, že sa pozeráš; pozn. red.). Dnes vieme vypredať 10-tisícovú arénu, takto bez divákov nemáme príjem. Odišli nám aj niektorí partneri. Aj samotný chod spoločnosti je finančne náročný. Napríklad do projektu Underground, ktorý sa odohral počas prvej vlny, sme napumpovali 400- až 500-tisíc eur za sedem až osem turnajov.

Takže neprežijete, ak nezačnete organizovať turnaje s divákmi.

To som nechcel povedať. Ale to, že MMA u nás tak rýchlo narástlo, spôsobilo nezdravé súperenie medzi nami a organizáciou, ktorá už medzi nami, vďakabohu, nie je (ide o organizáciu XFN; pozn. red.), ale vysoké sumy po nich zostali. Už dnes sme museli siahnuť zápasníkom na odmeny, lebo z dlhodobého hľadiska je to neúnosné.

Viackrát ste už médiách uviedli, že investujete dosť do propagácie. O akých číslach hovoríme?

Sú to stovky tisíc eur ročne.

Koľko stojí turnaj v pražskej O2 aréne?

Tiež stovky tisíc. Ale ťažko sa to takto počíta. Napríklad turnaj s hlavným zápasom Végh – Vémola sme budovali rok, aj v rámci propagácie. Spomeniem 4-minútovú reklamu počas zápasu Barcelony so Slaviou v čase, keď už bola O2 aréna prakticky vypredaná. Išlo o imidžovú vec, ktorú turnaj síce nepotreboval, ale chceli sme urobiť niečo viac.

Nie je to iba o tom, aby sme zhrabli čo najviac peňazí, naopak, MMA už má nejaký status. Dnes máme vyšší ročný rozpočet ako väčšina našich futbalových a hokejových klubov. Ak by sme to chceli všetko spočítať, tak zápas storočia stál 600- až 800-tisíc eur.

O koľko ste potom prišli v dôsledku pandémie?

Pri cash-flowe hovoríme o miliónoch eur.

Prečo sa Conorovi McGregorovi žiadny zápasník nedokáže vyrovnať v popularite? Ak sa pozrieme na jeho čísla z PPV alebo počet sledovateľov na Instagrame, ide o zásadný nepomer.

Conor je jedným z mála ľudí, ktorí pochopili, čo majú robiť, a ešte to dokážu uskutočniť prirodzene. McGregor je pre niekoho možno prapodivným írskym hlupákom, ale vždy mal naštudovanú scénu, vedel, čo má robiť. Prečítal dokonca veľa kníh a vďaka nim sa naučil, ako predávať samého seba. Jeho ťahy sú premyslené, dokázal okolo seba vybudovať neuveriteľný príbeh a veľa vecí urobil presne tak, ako chcel. A vtedy nastane to, že odrazu všetkých zaujíma.

Hovorí sa o tom, že prerástol MMA.

Evidentne to pravda nie je. Začal v ňom prehrávať a UFC zarába čoraz viac aj bez neho. Mal aj zopár väčších škandálov a pošpinil svoje meno. Napokon sa vždy ukáže, že nikto nie je viac ako šport. On je Maradona v MMA, takých potrebuje každý šport.

Aj vy sa obzeráte po zápasníkoch, ktorí disponujú dávkou kontroverzie? Čech Karlos Vémola je dobrým príkladom.

Jasné. Práve chystáme zápas Mikulášek – Vémola. Spočiatku som ho spochybnil, ale ako promotér musím mať myseľ otvorenú viac ako ktokoľvek iný, vidieť potenciálne zaujímavý príbeh naozaj všade. Václav Mikulášek nedosiahol toľko v športovej kariére ako v marketingu. Celý nápad dokázal postaviť, vymyslieť aj predať. Hovoríme o turnaji, ktorý predá viac ako zápas storočia. Platí tu dobrá veta: „There is no biznis without showbiznis“ (v preklade: bez šoubiznisu nie je žiadny biznis; pozn. red.). Ak sa ti táto stránka nepáči, zostaň pri amatéroch.

Je MMA viac biznis ako šport? 

Samozrejme, že nie.

Uznávaný novinár Ariel Helwani tvrdí, že rebríčky bojovníkov nedávajú zmysel.

Trúfam si povedať, že ho citujete zle. Helwani dlhodobo kritizuje rebríčky UFC. Veľa sa hovorí o tom, kto ich vlastne zostavuje, keďže to organizácia nezverejňuje. Z pohľadu promotéra tomu rozumiem, pretože každého zaujíma, prečo je ranking taký, prečo nie je iný, aké sú kritériá… A predsa je to niečo, na čo sa všetci pozerajú. Rebríčky sú fajn, no nemusíme im prikladať najväčší význam. Je to hra medzi športovcami, novinármi, promotérmi a fanúšikmi.

U vás robíte rebríčky vy?

My to tiež nezverejňujeme.

Ženské MMA prežíva obrovský vzostup, a to vo svete aj u nás. Zápasníčky ako Amanda Nunesová sú populárnejšie ako iné hviezdy UFC. Čím to je?

Neviem, či Amanda Nunesová je až taká populárna. V každom prípade ide o veľmi zaujímavú Brazílčanku, lesbu, ktorá čaká dieťa s priateľkou, tiež zápasníčkou. Amanda dlho chcela veľké zápasy v UFC, ale organizácia ju odmietala, pretože nepredávala dosť. Ani nevedela dobre po anglicky. No v momente, keď začala porážať najväčšie osobnosti na scéne ako Holly Holmovú či Rondu Rouseyovú, stala sa z nej najúspešnejšia športovkyňa, ktorá kedy vstúpila do klietky.

Pri chlapovi krv zvládnete o niečo lepšie ako pri žene. Navyše, ženy nevstupujú do klietky len kvôli športu. Chcú dokázať, že na to majú aj medzi mužmi a sú ochotné siahnuť si na samé dno. Bývalá poľská šampiónka UFC Joanna Jędrzejczyková je jednou z týchto inšpiratívnych osobností – pre ženy i široké publikum.

Nefunguje pritom aj prvok sexizmu? Sporo odeté ženy, intímne fotky na sociálnych sieťach, spolupráce so spodnou bielizňou…

Ale nikto ich do toho nenúti. Mne by ani nenapadlo pozerať sa takto na ženy zápasiace v klietke. Nezdá sa mi to sexy. Niektoré sa len snažia svoj vzhľad využiť na modeling. Nemyslím si, že by tam bol závažný rozdiel oproti tenisu alebo iným športom.

Ale dobre vyzerajúca zápasníčka bude vždy plus pre marketing.

Tak ako v každom inom športe. Ak žena dobre zápasí, je to fajn. No ak máte zápasníčku, ktorá vie zápasiť a ešte pritom dobre vyzerá, je to super. Rovnaký princíp funguje u mužov. Keď zápasí muž vyzerajúci ako Quasimodo, nájde si k nemu cestu zopár ľudí. Keď zápasí McGregor, sú z toho miliardy. Tak to je.

Verte mi, sme najprogresívnejšie odvetvie vzhľadom na pozornosť smerujúcu k ženám. Finále žien vo Wimbledone bude vždy len v sobotu, pričom mužské v nedeľu. V MMA dokážete zorganizovať turnaj s dvanástimi zápasmi, kde hlavným ťahákom večera je ženský súboj. Bývalá šampiónka Ronda Rouseyová bola v UFC kedysi tou najväčšou hviezdou. U nás to vnímame ako súčasť hry, nerobíme rozdiely.

Prečo potom nie sú v boxe ženy také populárne ako muži?

Pretože je to skostnatená stará vec. V boxe sa ich nikto nesnaží spopularizovať.

Potrebujú ženy iný prístup?

Určite. Môžeme sa rozprávať o tom, že žena fyzicky nikdy neporazí muža. Ani v tenise, ani vo futbale či v boji. Ale pri ženskom zápasení je úplne iná emócia a príťažlivosť MMA potom dokáže byť na rovnakej úrovni. Našli sme spôsob, ako bojovníčky odkomunikovať publiku a nabudiť ho na zápas rovnako, ako keď sa stretnú tí najlepší muži.

Neprišla kritika ani po tom, čo ste obsadili ženy do Oktagonu?

Nezdá sa mi, že by prichádzalo veľa hlasov, ktoré sú proti tomu.

Denník N o MMA:

• Stĺpček o MMA: Primitívne bitky s trénerom Bödörom alebo profesionálne zvládnutá šou?
• Vzostup MMA: Z ilegality k vypredanému štadiónu v Prahe a pesničke od Rytmusa
• Zdravotné riziká MMA: Rozhovor s akademikom, ktorý napísal knihu o džude
• Ženy a MMA: Síce dostávajú veľký priestor, ale často je využitý prízemne
• MMA a násilie: Od gladiátorov je to posun, ale ide o násilný šport
• Príbehy hviezd: McGregor predstieral sebavedomie, Nurmagomedova sa pred otcom zastal Putin
• Príbeh Végha: Najslávnejšieho slovenského MMA zápasníka trénoval Bödör