Kapitánovi zomrel v náručí malý fanúšik. Ako egyptskí ultras prispeli k pádu Mubaraka
Nebyť egyptskej revolúcie, Mohamed Salah by dnes možno za Liverpool nehral.
Egyptský futbal bol dlho pre celú Afriku vzorom. Miestne kluby si vďaka peniazom väčšinou udržali najlepších odchovancov a reprezentácia vyhrala v rokoch 2006 až 2010 Africký pohár národov trikrát po sebe. Potom však prišiel najtemnejší deň v egyptskej futbalovej histórii: 1. február 2012.
Na štadión v Port Saide pricestoval Al-Ahly, najúspešnejší africký klub. Domáci tím Al-Masry zvíťazil 3:1 a vypukli nepokoje. Tisíce fanúšikov Al-Masry vybehli na ihrisko a zaútočili na priaznivcov hostí s palicami, kameňmi, fľašami a pyrotechnikou. Zomrelo 74 ľudí, viac ako 500 bolo zranených.
„Šprintovali na nás fanúšikovia (Al-Masry),“ spomínal Ahmed Fathi, pravý obranca Al-Ahly. „Vedel som, že mňa aj mojich spoluhráčov nenávidia. Rozbehli sme sa do šatne.“
Futbalisti boli radi, že sa dostali do bezpečia. Mysleli si, že fanúšikovia sa iba bijú. „Nevedel som, čo sa deje. Ale bolo to niečo zlé. Zrazu zabili všetkých chlapcov. Nie mužov, ale chlapcov,“ pokračoval.
Fathi si to uvedomil, keď do šatne začali nosiť ranených a mŕtvych. Chlapci mali väčšinou bodné rany alebo ich dobili na smrť.
Futbalisti niektorým z nich pomáhali, ale mnohých nezachránili. V miestnosti s krvavou podlahou sedel aj Mohammed Aboutrika, jeden z najlepších futbalistov v histórii Afriky.
Aboutrika bol kapitánom Al-Ahly, za Egypt odohral sto zápasov. Jeden zranený fanúšik mu ležal v náručí. „Kapitán, vždy som ťa chcel stretnúť,“ povedal Aboutrikovi. O pár minút neskôr
