Conquest, Orwell a ich cit pre perspektívu

Je ľahšie osvojiť si prístup, že každý má svoju pravdu, než prijať skutočnosť, že jedna strana má pravdu a druhá sa mýli, a premýšľať nad vlastnou zodpovednosťou

Výtlačok knihy Harvest of Sorrow s niekoľkými milými vetami, ktoré mi do nej napísal jej autor, patrí k veciam, ktoré si najviac strážim. Robert Conquest, ktorý zomrel minulý týždeň vo veku 98 rokov, bol totiž jedným z tých veľkých ľudí, ktorí hovorili o minulom storočí pravdu.

Do bezprecedentných detailov odkrýval príbeh Stalinových masových vrážd – umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine, mäsový mlynček na ľudí v gulagu či deštrukciu celých národov v sovietskej ríši – v čase, keď konformistický názor na Západe preferoval vyváženosť nad jasnozrivosťou.

Relativita odtiaľ – potiaľ

Dnes to nie je inak. Podľa mnohých nie je pravda v móde rovnako ako myšlienka, že pojmy ako správne a nesprávne majú nejaký význam. Jedným z dôvodov je intelektuálna móda, ktorá nadradzuje subjektívnu interpretáciu nad objektívnu realitu. Namiesto jednej pravdy máme množstvo naratívov. A kto môže povedať, ktorý naratív je lepší? Je oveľa ľahšie osvojiť si tento prístup, než prijať skutočnosť, že jedna strana má pravdu a druhá sa mýli a potom premýšľať nad vlastnou morálnou zodpovednosťou za to, čo robíme.

Za istých okolností je to rozumné. Moderná literárna kritika nás správne vyzýva premýšľať o tom, že pre rozličných čitateľov môže ten istý text nadobúdať rozličné významy. Knihu Georgea Orwella 1984 môžete čítať a interpretovať jej príbeh tak, že je najmä o láske alebo o diktatúre alebo o pamäti. A žiadna verzia nevylučuje platnosť iných. Ale tento prístup má svoje obmedzenia. Keď Winston Smith trvá na tom, že O’Brien ukazuje štyri prsty a nie päť, hovorí pravdu. Každá iná odpoveď – a nezáleží na tom, aké presvedčenie za ňou stojí – je lžou.

Analogicky môže padať vina za minuloročné zostrelenie malajzijského lietadla len na jednu hlavu. Buď let MH17 zostrelili rebeli podporovaní Ruskom a v tom prípade je za masovú vraždu zodpovedný vrchný veliteľ Vladimir Putin. Alebo (ako tvrdia Rusi) to urobili Ukrajinci a vina leží na nich. Napriek snahe kremeľskej propagandy všetko zahmliť, všetky dôkazy ukazujú na to, že páchateľmi sú ruskí rebeli. Lenže médiá stále prezentujú obe verzie udalostí ako porovnateľné. Môžeme si tak predstaviť spravodajstvo modernej BBC, ktoré so svedomitou vyváženosťou informuje, že „pán Smith tvrdí, že vidno len štyri prsty, kým pán O’Brien trvá na tom, že v skutočnosti ich je päť.“

Vypitvané spravodajstvo

Conquest, podobne ako Orwell, nejaký čas pracoval na britskom ministerstve zahraničia v (dnes už nefungujúcom) oddelení, ktoré sa venovalo informačnej vojne. Obaja muži rozumeli tomu, akou silnou zbraňou môžu byť lži, zvlášť, keď za nimi stojí strach. Lož môže byť krikľavá alebo nenápadná, ale v oboch prípadoch narúša prijímanie rozhodnutí a deformuje verejnú mienku. Naprávanie týchto lží je zdĺhavé a nákladné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |