Patrí Urbancová do väzby? Rozhodnúť o tom musia jej kolegovia z Najvyššieho súdu

Ešte v marci sa ako kolegovia stretávali na chodbách Najvyššieho súdu. Teraz rozhodnú, či bývalá podpredsedníčka súdu Jarmila Urbancová zostane vo väzbe. Okrem nej na Najvyššom súde rozhodnú aj o Zoroslavovi Kollárovi a bývalom predsedovi Okresného súdu Bratislava III Davidovi Lindtnerovi.

Obvinili ich minulý týždeň v rámci policajnej akcie Víchrica. Urbancovej a Lindtnerovi rozšírili obvinenie po marcovej Búrke z prijímania úplatku. Kollár je obvinený zo zasahovania do nezávislosti súdu.

O ich väzbe by mal rozhodovať senát 4T, potvrdila hovorkyňa súdu Alexandra Važanová. Podľa aktuálneho rozvrhu práce rozhoduje tento senát v zložení predsedu Pavla Farkaša, predsedníčky Aleny Šiškovej a členky Martiny Zeleňákovej.

Kedy budú rozhodovať, nie je známe. Len v piatok prišiel spis zo Špecializovaného trestného súdu na Najvyšší súd. Otázne je aj to, či senát bude rozhodovať v zložení podľa rozvrhu práce.

Len kolegialita nestačí na námietku

V prípade Urbancovej ide o veľmi špecifickú situáciu. Po prvý raz v histórii budú sudcovia Najvyššieho súdu rozhodovať o tom, či ich niekdajšia kolegyňa skončí vo väzbe. Kolegyňa, ktorá od októbra minulého roka takmer pol roka Najvyšší súd viedla v čase, keď súd nemal nového predsedu.

S každým sudcom mohla mať iný typ vzťahu. Je dôvod vylúčiť sudcov z rozhodovania o nej, keďže sa s Urbancovou pravidelne pracovne stretávali? Veď v takom prípade by o nej ani nemal kto rozhodnúť.

Takýto scenár nehrozí. Samotný Najvyšší súd na túto otázku odpovedal už pred ôsmimi rokmi. Vtedy vyslovil právny názor, že vzťahy medzi sudcami, ktoré bežný pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú, pretože spočívajú iba na tom, že sa sudcovia navzájom poznajú, nie sú dôvodom, aby sudcu vylúčili z rozhodovania o prípade.

Tento právny názor sa týkal civilného prípadu, uplatniť sa však dá aj v trestnom prípravnom konaní, hovorí predseda súdnej rady Ján Mazák. Preniesť sa dá teda aj na Urbancovej prípad.

„Poľahčujúcou“ okolnosťou je aj to, že bývalá podpredsedníčka bola členkou správneho kolégia a rozhodovať budú trestní sudcovia. Je viac ako pravdepodobné, že s nimi tak intenzívne do kontaktu neprichádzala. Ale aké vzťahy s nimi mala, verejne nie je známe.

„Každý z nich sa preto musí konkrétne vyjadriť, či mieni oznámiť svoju zaujatosť z dôvodu, že jeho vzťahy s bývalou podpredsedníčkou prekračujú, v dobrom alebo v zlom, bežný rámec kolegiality, alebo nemieni tak urobiť,“ vysvetlil predseda súdnej rady Ján Mazák.

Najvyšší súd zatiaľ tému námietok nekomentuje. „V predmetnej veci bude súd, rovnako ako v každej veci, postupovať v zmysle ustanovení Trestného poriadku a rozvrhu práce,“ skonštatovala hovorkyňa. Otázky k procesnému postupu, teda aj k možným zmenám v zložení senátu, zodpovie až po rozhodnutí.

Vyzval ju na odchod

Dôvodom, pre ktorý by mohla Urbancová niekoľkých kolegov namietať, je výzva, ktorú jej desiati kolegovia adresovali vlani v októbri. Bolo to po tom, čo sa verejnosť dozvedela, že sudca Vladimír Sklenka preposielal informácie od nej mafiánovi Marianovi Kočnerovi.

Kočnerova Threema odhalila, že Urbancová takto „vynášala,“ čo sa deje na Najvyššom súde.

Niektorí sudcovia následne podpredsedníčku vyzvali, aby sa „bezodkladne vzdala funkcie“. Zo správ z Threemy podľa nich vyplynuli závažné podozrenia zo zneužívania funkcie podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudkyne v rozhodovacej činnosti.

Výzvu podpísali aj štyri trestní sudcovia Juraj Kliment, Pavol Farkaš, Peter Paluda a Peter Szabo, ktorý už zo súdu odišiel. Označili za neakceptovateľné, aby pri takýchto podozreniach na čele Najvyššieho súdu stála osoba, ktorej spôsobilosť na výkon funkcie podpredsedníčky je zverejnením týchto podozrení vážne spochybnená.

Sudca Farkaš by mal teraz o Urbancovej rozhodovať. Jej obhajca Peter Erdős sa zatiaľ k prípadným námietkam svojej klientky nevyjadril. Keď ho Denník N oslovil, nevedel, aký senát bude na Najvyššom súde rozhodovať. „O tom, či moja klientka podá námietku zaujatosti, musím ešte s ňou prediskutovať,“ dodal advokát.

Mazák hovorí, že podpis na verejnej výzve by nemal byť dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti sudcu. „Takáto výzva sa ešte pohybuje v rovine štandardných profesionálnych vzťahov. Jej cieľom bolo len to, aby Najvyšší súd neriadila osoba, u ktorej vznikli pochybnosti o jej spôsobilosti na takú funkciu,“ povedal.

Niektorých zase spomína Threema

Z Kočnerovej Threemy vyplýva aj to, že sa mohla snažiť niektorých sudcov aj ovplyvniť. Tí to už v minulosti odmietli, ale je otázne, ako sa teraz zachovajú.

Keď sa Denník N v rozhovore pýtal sudcu Juraja Klimenta, či je možné, aby o Urbancovej vlastne rozhodovali jej kolegovia, tak povedal, že je „zvedavý, ako sa s tým niektorí kolegovia vyrovnajú, aj v kontexte komunikácie z Threemy“. Dodal, že „v prípade rozhodovania o väzbe Mariana Kočnera predsa z Threemy vyplývajú podozrenia, že Urbancová niektorých kolegov z trestnoprávneho kolégia ovplyvňovala“.

Kliment sa takto vyjadril v čase, keď ešte spis Víchrica nebol na Najvyššom súde.

Keď v júni 2018 zadržali Kočnera v kauze falšovania zmeniek, sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský jeho a ani obvineného Pavla Ruska nezobral do väzby. Kočner išiel na pár dní na slobodu a počas nich si intenzívne písal s bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou (za Smer) aj so Sklenkom.

„Šiškovú mám chytenú“

Zisťoval, kto bude rozhodovať o jeho väzbe na Najvyššom súde, a snažil sa nájsť „páky“ na sudcov. Zloženie senátu sa menilo, pretože pôvodne mal rozhodovať aj sudca Peter Paluda, ten však bol v tom čase na dovolenke. Do poslednej chvíle nebolo jasné, kto o Kočnerovi rozhodne.

Nakoniec to bola trojica František Mozner, Martin Bargel a Alena Šišková. Sudca Mozner je synovcom prezidenta Združenia sudcov Slovenska Juraja Sopoligu. Ten ho údajne pred rozhodovaním oslovil, čo však obaja odmietajú. 

O Bargelovi si nepísali veľmi lichotivo. Vedeli, že jeho neovplyvnia. Pôvodne to však vyzeralo, že namiesto neho bude v senáte Gabriela Šimonová. S tou si Jankovská sadla priamo do kancelárie, aby vyzvedala, aká je situácia. Kočnerovi písala, ako sa bude cez ňu snažiť ovplyvniť obe sudkyne. „Ja zvládnem obidve len k…a oni za tým vidia €,“ napísala mu 26. júna 2018.

Šimonová už nie je sudkyňou a nakoniec o Kočnerovi ani nerozhodovala. Aj potom, ako zo senátu „vypadla“, Jankovská upokojovala Kočnera, že „Šiškovú mám chytenú“. „Ale skús pre istotu aj cez Padreho,“ napísala mu. Padre bola prezývka pre Norberta Bödöra, ktorý je dnes rovnako ako Jankovská aj Kočner vo väzbe.

S Bödörom sa vraj rozprával o tom, aby Šiškovú spomenul pred predsedom Smeru Robertom Ficom. Zrejme sa to podarilo, lebo neskôr Jankovskej posiela Kočner správu: „Zajtra Ti šéf povie, že máš vybaviť Šišku. Teraz s ním hovoril Padre.“

Šišková je z Topoľčian, odkiaľ pochádza aj Fico. Keď denník SME písal o tejto komunikácii, Fico ani Bödör sa k správam nevyjadrili.

„Sa uj…..m. Ja dostanem aj Al Caponeho z basy😊,“ napísala Jankovská Kočnerovi ešte dva dni pred rozhodovaním. Zo správ z Threemy vyplýva, že do poslednej chvíle verila, že hlasovanie v senáte dopadne v prospech Kočnera.

Nedopadlo. Moznerov senát 28. júna 2018 rozhodol, že Kočner ide do väzby, a je v nej dodnes. Odvtedy ho Špecializovaný trestný súd stihol za falšovanie zmeniek neprávoplatne odsúdiť na 19 rokov. Obžalovaný bol aj z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka. V tomto prípade ho súd oslobodil. V oboch prípadoch bude opäť rozhodovať Najvyšší súd.

Sudcovia, ktorí o jeho väzbe rozhodli, tvrdia, že ich nikto nekontaktoval a ani sa ich nepokúšal ovplyvniť.