Denník N

Nepodliehajme dojmu, že introverti sa v týchto časoch cítia ako ryby vo vode. Ani oni to nemajú ľahké

Ilustračné foto - Flickr.com/Giuseppe Milo
Ilustračné foto – Flickr.com/Giuseppe Milo

To, že niekto sa nahlas nesťažuje veľkej skupine ľudí, neznamená, že dobre zvláda izoláciu.

[Tip na knihu: Jedna stačí – pravdivý príbeh váhavého otca. „Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať iné je bláznovstvo.“]

Prvá vlna koronavírusu a následné obmedzenia pohybu a spoločenských kontaktov 48-ročného dizajnéra webových stránok na voľnej nohe Pavla veľmi nevzrušovali. Bál sa o zdravie svojich blízkych ako každý, ale na rozdiel od svojich známych neprišiel o prácu ani nemusel zásadne meniť svoje pracovné a osobné návyky.

„Z domu pracujem už asi 15 rokov, s klientmi som väčšinou aj pred koronavírusom komunikoval telefonicky alebo elektronicky, veľa vybavila aj moja manželka, ktorá je aj mojou spolupracovníčkou a je zodpovedná za komunikáciu so zákazníkmi. Nemali sme ani problém, čo robiť s deťmi. Sme zvyknutí, že náš štvorročný syn je doma, a vieme sa s ním zabaviť aj vnútri. Ako dvojročný prekonal vážne ochorenie; škôlku nám pre oslabenú imunitu pediatrička ešte neodporúčala a v tejto situácii už vôbec nie,“ opisuje Pavol.

Pavol si o sebe myslí, že je introvert – a tak ho vníma aj jeho okolie. „Vôbec to neznamená, že nepotrebujem okolo seba ľudí. Len menej často a v menšom počte,“ vraví Pavol, ktorý ani nevyhľadáva veľké podujatia, pred cudzími ľuďmi je skôr ostýchavý a viac ako pri opekačke so susedmi nachádza oddych v 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Koronavírus

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie