Denník N

Psychologička: Tínedžerom bez školy nezakazujte mobil. Pre pandémiu majú depresie

Docentka psychológie Eva Poliaková. Foto N - Vladimír Šimíček
Docentka psychológie Eva Poliaková. Foto N – Vladimír Šimíček

Rodičia si musia uvedomiť, že tínedžerom, ktorí pre koronavírus zostali doma bez školy, hrozia depresie. Psychologička Eva Poliaková radí, ako im pomôcť prekonať toto ťažké obdobie. Brať im mobil nie je riešením.

Mobil sa stal najbližším kamarátom pre tínedžerov, ktorí nemôžu chodiť do školy pre šíriaci sa koronavírus. „Bohužiaľ, dostali sme sa do situácie, že im mobil ani nemôžeme zakázať, pretože nemajú iné možnosti diskusie s rovesníkmi,“ vraví v rozhovore psychologička Eva Poliaková z Katedry psychológie a patopsychológie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.

Rodičov varuje, že duševné zdravie ich dospievajúcich detí je pandémiou vážne ohrozené. Aby ich ochránili pred depresiou, majú na to využiť práve mobil. Keď s nimi tínedžeri odmietajú hovoriť, radí, aby spolu chatovali alebo telefonovali.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo prežívajú tínedžeri, ktorí ostali bez kamarátov,
  • čo zaberá proti depresiám,
  • prečo citlivo vnímajú hlavne smrť,
  • kedy by už mali ísť za psychológom,
  • prečo majú problémy zvládať online vyučovanie.

Čo prežíva tínedžer, ktorý ostal zavretý vo svojej detskej izbe a pre pandémiu nemôže za kamarátmi, do školy?

Zo začiatku to vníma ako nevyhnutnosť. Celkom tomu nerozumie, snaží sa to pochopiť, ale iba krátky časový úsek uvažuje nad tým, čo sa vlastne deje. Čo je to za jav a čo ho zapríčinilo. Potom začína seba formovať do toho stavu a začínajú byť problémy, lebo na tínedžera najviac pôsobí sociálna izolácia. Deti od druhého stupňa na základných školách sú vo veku, keď potrebujú permanentný kontakt s druhými, s kamarátmi, so spolužiakmi. Potrebujú mať permanentnú konfrontáciu seba s inými.

Čo sa stáva s ich psychikou, keď to chýba?

Zo začiatku sa zdá, že to zvládajú, ale postupne začíname badať vznik depresií. Dospievajúcich chlapcov alebo dievčatá sme totiž izolovali v čase, keď sa potrebujú socializovať. Potrebujú sa vnímať ako ľudia, ktorí končia s obdobím dospievania a idú do dospelosti. Problémom je, ako vnímajú izoláciu.

Zo začiatku im stačí komunikácia cez sociálne siete, ale postupne začínajú vnímať nedostatok permanentného osobného kontaktu s pre nich významnými dospelými, napríklad trénerom, učiteľom niektorého predmetu. Ale predovšetkým im začínajú chýbať spolužiaci.

Vravíte, že už badať, ako sa počas pandémie vyvinuli u tínedžerov depresie. Nakoľko je to vážne?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Človek

Koronavírus

    Rodičovstvo

    Rozhovory

    Rodina a vzťahy, Slovensko, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie