„Teror nemá žiadne náboženstvo,“ píše sa na jednom z lístočkov medzi mnohými sviečkami. Viedenčania ich poukladali neďaleko metra Schwedenplatz, na miestach, kde v pondelok večer rozpútal brutálny teroristický útok 20-ročný islamista K. F.
Obyvatelia rakúskeho hlavného mesta sa však jeho zabíjaním nenechali vystrašiť. V centre mesta, ktoré pravidelne vyhráva rebríčky najlepších miest na život, sa napriek lockdownu prechádzajú desiatky ľudí. Akurát namiesto zábavy pri drinku zapaľujú sviečky a nosia k miestu útoku kvety.
Útok na bermudský trojuholník
V uličkách, ktoré by za normálnych okolností boli plné mladých ľudí v príjemných baroch a kaviarničkách, sa pristavujú tam, kde začiatkom týždňa stihol terorista v priebehu niekoľkých minút zabiť štyroch ľudí a vyše tucet ďalších vážne zranil.
Tomu miestu sa vo Viedni hovorí Bermudadreieck, teda bermudský trojuholník. Je to obľúbené miesto na párty už od 80. rokov. „Je tu veľa barov a názov sa zrejme uchytil podľa toho, že ľudia tu môžu ‚zmiznúť‘ na nejaký čas, keď si po žúrke nevedia na nič spomenúť,“ rozpráva Stefan Melichar z rakúskeho časopisu Profil.
Na ten pondelkový večer však Viedenčania nevedia a ani nechcú zabudnúť.
Od prvého telefonátu na políciu do likvidácie útočníka prebehlo len deväť minút. Mnohé ostrovčeky so sviečkami, ktoré sme videli počas krátkej prechádzky v bermudskom trojuholníku, však ukazujú, aký veľký des stihol rozpútať.
Viedenčania si chceli v tom čase užiť posledné minúty pred novými opatreniami proti pandémii koronavírusu, čo terorista využil na útok. V Rakúsku od utorka platia prísne pravidlá. V bistrách na ulici už po ôsmej naozaj nič nenakúpite a v reštauráciách sa dá kúpiť jedlo iba so sebou.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz druhý deň po útoku predstúpil pred novinárov a v štátnickom prejave odsúdil teroristický čin bez toho, aby zahral na nízke pudy ako napríklad slovenskí vládni politici zo strany Sme rodina.
Civilizovaná Viedeň
„Je to boj medzi civilizáciou a barbarstvom,“ povedal Kurz a dodal: „Vždy si musíme uvedomiť, že nejde o konflikt medzi kresťanmi a moslimami alebo medzi Rakúšanmi a migrantmi. Nie, toto je boj medzi mnohými ľuďmi, ktorí veria v mier, a niekoľkými, ktorí chcú vojnu.“
Väčšina obyvateľov Viedne s ním určite súhlasí a zodpovedá tomu aj pokojná atmosféra v meste, ktoré sa postupne spamätáva zo strašidelného pondelkového večera.
„Súhlasím, že občania stáli pri sebe, a aj politickí lídri boli doposiaľ veľmi opatrní a nerozdeľovali spoločnosť,“ hovorí Melichar, ktorý sa od začiatku venuje zlyhaniam rakúskej polície, ktoré predchádzali teroristickému útoku.
Na druhej strane sa však podľa neho okamžite začala politická hra na to, kto je na vine a ktoré ministerstvá za to nesú zodpovednosť. „Vinu si teraz prehadzujú na jednej strane rakúska vláda, na druhej ministerstvo vnútra.“

V piatok skončil ako prvá obeť vo funkcii šéf regionálneho úradu pre boj s terorizmom vo Viedni. „Otázkou zostáva, či za chyby nenesú zodpovednosť vyššie postavení predstavitelia,“ dodáva rakúsky novinár.
Najviac sa v Rakúsku tento týždeň preberala informácia, ktorú potvrdil ako prvý Denník N už v utorok večer, a to, že útočník sa v lete na Slovensku snažil kúpiť náboje do kalašnikova, o čom rakúskych kolegov hneď informovala slovenská polícia.
Ako to, že na to nikto nereagoval? pýtajú sa teraz mnohí novinári vrátane Melichara, ktorý spísal 51 otázok adresovaných rakúskemu ministerstvu vnútra.
Rakúsky novinár: Dalo sa tomu zabrániť
„Bez pochybností je jasné, že útoku sa dalo zabrániť, keby zodpovedné úrady neurobili týždne a mesiace pred jeho uskutočnením sériu chýb,“ hovorí Melichar a upozorňuje nielen na to, že rakúske úrady dostali včas informáciu zo Slovenska, ale aj na to, že vedeli, že útočník sa stretol s radikálnymi islamistami, ktorí boli pod dohľadom nemeckej tajnej služby.
„Žiadna z týchto informácií nezastavila útočníka,“ hovorí rakúsky novinár.
O tom, že K. F. sa snažil kúpiť muníciu, vedelo aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré má pod palcom podmienečné tresty. Ako je známe – útočník už sedel vo väzení za snahu pripojiť sa k teroristickej organizácii Dáiš (takzvaný Islamský štát), no vzhľadom na zákon o mladých delikventoch ho prepustili skôr, než si odsedel celý trest.
Podľa Melichara sa tu nedá hovoriť o systémovej chybe. „Tí, čo sú prvý raz odsúdení, majú možnosť byť prepustení po polovici trestu, v tomto prípade to bolo odmietnuté a útočníka prepustili až po dvoch tretinách trestu. Navyše na podmienku. Ak by si aj vo väzení odsedel celý trest, bol by vonku v júli 2020 a mal by dosť času na prípravu útoku,“ hovorí Melichar.
Terorista bez mena a tváre
V serióznych rakúskych médiách zavládol konsenzus, že nebudú uvádzať celé meno útočníka, ale iba jeho iniciálky.
„Rozhodli sme sa, že nebudeme uvádzať ani jeho prvé meno. Preto píšeme K. F. a nezverejňujeme ani jeho fotografie, ktoré by ho mohli identifikovať. Myslíme si, že zverejnenie jeho mena nie je nutné, aby sme dôsledne opísali, čo sa stalo. Naopak, môže to vytvoriť mýtus, ktorý sa teroristi snažia vygenerovať. Väčšina kvalitných médií v Rakúsku sa rozhodla pre tento krok,“ vysvetľuje Melichar.
Podobne to bolo na Novom Zélande po teroristickom útoku na mešity. Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová odmietla vysloviť meno útočníka a za svoje si to vzali aj miestne médiá.
Ako vznikla prezývka Oaschloch
Medzi Rakúšanmi začalo byť dokonca populárne pomenovanie teroristu výrazom Oaschloch, čo je viedenská verzia nemeckej nadávky Arschloch, ktorá sa dá preložiť napríklad ako hajzel, vyjebanec, sráč alebo smrad. Ak si chcete zanadávať ako pravý Viedenčan, tak použijete práve toto slovo. Podľa Melichara je to niečo ako anglické asshole.
Ako preložiť viedenský výraz Oaschloch?
Oaschloch používaný Viedenčanmi vychádza z nemeckého slova Arschloch. To je doslovne riť, ritná diera a v nemeckom slovníku Sex im Volksmund má plno sexuálnych – samozrejme, homosexuálnych – konotácií, jedna z najobraznejších je Arscheologie.
Myslím si, že je to teda skôr originálna nemecká, rakúska a špeciálne viedenská nadávka.
U nás by sa dalo asi najskôr použiť slovo zasran, vyjebanec a sráč, čo asi viac zodpovedá tomu, čo chcú povedať Viedenčania.
Zasran je však príliš slabé. Vyjebanec je v jazyku nás, bratislavských chalanov, asi najbližšie tomu, čo vyjadruje slovo Arschloch. Arschloch je bez hviezdičky, je to slovo ako Scheiße alebo bullshit, ktoré sa používa bez hviezdičiek.
Prichádza mi na um aj slovo smrad, to sa mi páči najviac.
Peter Zajac, literárny vedec
Prečo práve ono Oaschloch prischlo teroristovi zo Schwedenplatzu?
Napriek tomu, že rakúska polícia vyzvala ľudí, aby nezverejňovali fotografie a videá z útoku, aby neohrozili policajnú operáciu, predsa len sa jedno dostalo na verejnosť. „Video zrejme z okna nad ulicou ukazuje teroristu počas útoku. A v jednom momente niekto zakričí oaschloch,“ rozpráva Melichar.
Vynaliezaví Rakúšania dokonca vytvorili na internete plugin, ktorý mení útočníkovo meno v médiách na Oaschloch.

Aj to je príkladom toho, ako sa Rakúšania postavili k teroristickému útoku. Namiesto strachu a lacných populistických útokov proti migrantom a moslimom sa zamerali na jednotlivca, ktorý sa nechal zlákať teroristickou sieťou.
To však podľa novinára z týždenníka Profil neznamená, že jeho krajina nemá s islamizmom problém.
Problém s islamistami
„Na jednej strane je jasné, že Rakúsko nemohlo byť imúnne proti takému útoku, na tej druhej má Rakúsko veľmi vysoký pomer mladých ľudí, ktorí sa v posledných rokoch snažia zapojiť do siete Dáišu,“ vraví Melichar. „No to, že to viete, vás emotívne nepripraví na taký útok, keď sa naozaj stane. Zažili sme týždeň, keď v každom telefonáte sa konverzácia začínala otázkou: je s tebou všetko v poriadku? A ľudia to aj tak naozaj mysleli,“ rozpráva Melichar.
Faktom je podľa neho aj to, že mladí džihádisti, ktorí sa pripojili k Dáišu, boli v minulosti odsúdení. „Otvorenou otázkou však zostáva: čo s nimi? Možným riešením by mohol byť deradikalizačný program, ktorý by sa začal už vo väzení. Ale namiesto toho vidíme, že vo väzení sa radikalizujú ľudia, ktorí tam sedeli za niečo úplne iné.“
Budú situáciu využívať pravicoví radikáli? Podľa Melichara je jasné, že krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) sa útok bude snažiť využiť na zosilnenie svojej protimoslimskej rétoriky.
“Myslím si aj, že politická debata by bola úplne inde, keby sa útočník nenarodil v Rakúsku, ale prišiel zo Sýrie v roku 2015,“ hovorí Melichar.
Rakúsko vtedy patrilo medzi krajiny, ktoré výrazne pomáhali utečencom na ceste do Nemecka alebo Švédska, a mnohí z nich zostali u našich západných susedov. „Keby bol teroristom niekto z nich, diskutovalo by sa o celkom iných veciach,“ odhaduje Melichar.
A prečo si vlastne útočník vybral na svoj útok „bermudský trojuholník“ okolo Schwedenplatzu? „Stále to nie je úplne jasné. Najskôr sme si mysleli, že by to mohlo súvisieť s blízkou synagógou. Lenže tá bola v tom čase zavretá a nič nenasvedčuje, že mala byť cieľom,“ hovorí Melichar.
Aj on sa skôr prikláňa k tomu, že išlo o útok na miesto, kde Viedenčania radi žúrujú. Symbol dekadentného Západu, ktorému islamisti vyhlásili džihád. Polícia podľa neho ešte stále zisťuje, či boli do útoku zapletení viacerí ľudia. Zatkli viacero ľudí a v piatok zavreli vo Viedni dve mešity, ktoré útočník navštevoval.
Je Viedeň pred kolapsom?
V krajine je radikálny islamizmus prítomný, policajné štatistiky v Rakúsku však viackrát potvrdili, že migranti nie sú takou veľkou hrozbou, ako vykresľujú populisti. Na Slovensku napríklad v minulosti opísal Viedeň ako kolabujúce mesto plné kriminality bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
„Viedeň má ďaleko od kolapsu. To však neznamená, že tu nemáme problémy. Sem-tam dôjde k etnickým rozbrojom na niektorých miestach, ale nie veľmi často,“ hovorí Melichar a jedným dychom dodáva, že Viedeň je nesmierne bezpečné mesto s vysokou životnou úrovňou a potvrdzuje tak výsledky svetových rebríčkov, v ktorých býva Viedeň pravidelne na čele ako skvelé miesto na život.
Nezmenil to ani pondelkový útok, ani masová migrácia v roku 2015.
„Nezdá sa mi, že by niečo naznačovalo, že by sa situácia s migrantmi a etnickými menšinami vo Viedni vymykala spod kontroly. Segregácia tu nie je taká silná ako v iných veľkých mestách v Európe,“ hovorí Melichar.
Aj slovenský spisovateľ a prekladateľ z nemčiny Michal Hvorecký hovorí, že Viedeň sa v uplynulom štvrťstoročí neskutočne zmenila – k lepšiemu.
„Toto mesto po druhej svetovej vojne takmer stratilo svoju identitu, ale postupne si ju vytvorilo znova. Viedeň je dnes otvorená, férová, pestrá metropola. A dôkaz, že demokratický socializmus skutočne môže existovať a dokonca dostať životnú úroveň na jednu z najvyšších na svete,“ povedal Hvorecký Denníku N.
Základom viedenskej identity je podľa neho kultúra aj istý ležérny životný pocit. „Dostupné bývanie, kultúra a zeleň – tri zásadné mestské hodnoty. Lenže aj tam hrozí, že sa to stratí, a preto zostáva tamojšia občianska spoločnosť taká pozorná a aktívna,“ komentuje reakciu Viedenčanov na teroristický útok, ktorým sa nenechali zlomiť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Mirek Tóda





















