Niekedy je nemožné nahlas volať o pomoc, treba sa na to poriadne vyspať
Komorný román Môj rok pokoja a odpočinku prináša príbeh mladej nevyrovnanej ženy, ktorú poznačilo nešťastné detstvo aj nefungujúci milenecký vzťah. Americká autorka ho vystavala na vnútorných monológoch a tichých výkrikoch, ktoré všetko dostatočne vysvetlia.
Ku Xanaxu stačí pridať válium a skombinovať to s Nembutalom. Primiešať Rozerem, prihodiť Antivan a na záver dochutiť Trazodónom. Kombinácia liekov síce nie je chutná, no poskytuje takmer nekonečný spánok a oddych.
Hlavná hrdinka románu Môj rok pokoja a odpočinku (vyd. Literárna bašta 2020) od autorky Ottesy Moshfeghovej to má odskúšané. Sem-tam lieky obmení, aby dosiahla lepší účinok a prespala ešte dlhší čas. Jej cieľom totiž je pokojne zaspať a zobudiť sa až o rok.
Je za tým zúfalstvo alebo volanie o pomoc? Oboje je správne. Ešte dôležitejšie sú však dôvody, pre ktoré si mladá a zdravá žena tak príšerne potrebuje oddýchnuť. Verí totiž, že spánok jej pomôže a zaženie myšlienky na samovraždu. Zastaví strmý pád do prázdnoty, ukáže cestu z hroziaceho šialenstva.
Nekonečné trápenie
Hlavná postava, ktorá zostáva bez mena, má na prvý pohľad dokonalý život. Býva na Manhattane v luxusnej budove s vrátnikom, pracuje v súkromnej galérii a v obchode nepremýšľa nad cenami. Navyše, vyzerá výborne – blondína s dokonalými mierami, ktoré jej závidí aj najlepšia kamarátka Reva.
„V porovnaní so mnou nebola ‚privilegovaná‘. A na základe svojich hodnôt mala pravdu: ja som vyzerala ako modelka, mala prachy, ktoré som si nezarobila, nosila pravé dizajnérske kúsky, získala titul z dejín umenia, vďaka čomu som bola ‚kultúrnym človekom‘.“
Pre niekoho vysnívané podmienky, pre iného nekonečné trápenie, ktoré sa stupňuje v prázdnom byte medzi štyrmi stenami. Už si nedokáže predstaviť, ako ďalej, a preto začne experimentovať so spánkom. Je to jediná činnosť, na ktorú sa jej viažu príjemné spomienky z detstva. S mamou pod perinou a takmer v objatí strávila hodiny.
„Spánok som vždy milovala. Bol jednou z vecí, ktoré
