Denník N

Nedeľná nekázeň: Vírus sa živí našou nevraživosťou

Ľudia si uctievajú Pamiatku zosnulých v predvečer Sviatku všetkých svätých na Verejnom cintoríne v Košciach 31. októbra 2013. FOTO TASR František Iván
Ľudia si uctievajú Pamiatku zosnulých v predvečer Sviatku všetkých svätých na Verejnom cintoríne v Košciach 31. októbra 2013. FOTO TASR František Iván

Rigorózne rozdeľovanie na liberálov a konzervatívcov, svet a cirkev, kultúru života a kultúru smrti, deti svetla a deti tmy – veď je to všetko už trápne.

V tejto „dušičkovej“ atmosfére pamiatky na našich drahých zosnulých sa jeden pán prechádzal večer po cintoríne a veľmi sa bál. Ako mu odľahlo, keď stretol iného človeka, a pýta sa ho: „Tiež sa tak bojíte ako ja?“ – „Áno. Aj ja som sa tak bál, keď som bol živý.“

Ako je to vlastne so zosnulými? Niektorí veria, že žijú v našich spomienkach. Lenže aj spomienka nakoniec vychladne a stratí sa. Naši drahí zosnulí sú živí vďaka nášmu vzťahu, ktorý k nim máme. A túto lásku odovzdávame ďalším generáciám a tak reťazová reakcia dobra vedie k životu.

Nie je tragédiou zomrieť. Smutné je, ak v nás umrie niečo, keď sme ešte nažive. Naše sny, túžby, nádeje. V tejto dobe pandémie sa rozšírilo negatívne zmýšľanie. Všade vidíme len ohrozenie, zlo, nešťastie. A tak si otravujeme nášho ducha zvnútra. Nie je ani správne to akoby „kresťanské“: tu na zemi trp, je to slzavé údolie – po smrti bude radosť, nebo. Nebo lásky sa začína už tu, všade tam, kde sú semienka lásky a radosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie