Denník N

Detská psychologička: Šikanované dieťa môže v inej škole začať samo šikanovať

Petra Arslan Šinková. Foto – Nadácia Markízy
Petra Arslan Šinková. Foto – Nadácia Markízy

Podľa školskej psychologičky Petry Arslan Šinkovej je šikanované dieťa nešťastné a to môže poznačiť celú jeho budúcnosť.

[Tip na knihu: Jedna stačí – pravdivý príbeh váhavého otca. „Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať iné je bláznovstvo.“]

Školská psychologička Petra Arslan Šinková je odbornou garantkou projektu Nadácie Markíza Odpíšeme Ti, ktorý sa zameriava na problém šikanovania. Partnermi projektu sú aj Linka detskej istoty a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Jeho cieľom je podať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú – deťom, rodičom, ale aj pedagógom.

Čo majú očakávať deti alebo dospelí, ktorí sa na projekt obrátia? 

Na stránke www.odpisemeti.sk pomáhame prostredníctvom Linky detskej istoty deťom a mládeži, ak sa z nejakého dôvodu obávajú obrátiť na dospelých vo svojom okolí a potrebujú pomoc. Linka detskej istoty je tu 24 hodín denne, sedem dní v týždni na bezplatnom telefónnom čísle 116 111, volajúci volá úplne anonymne. Na Linke detskej istoty vo vyhradenom čase nájdu odpovede na svoje otázky aj dospelí formou sociálnoprávnej poradne.

Deti a mládež, ktorých sa šikanovanie dotýka na rôznej úrovni (obete, agresori či svedkovia), sa môžu obrátiť na anonymné poradne dištančného charakteru, kde majú priestor na to, aby boli vypočuté, a spolu s odborníkmi majú možnosti hľadať riešenia, ako čo najlepšie zvládnuť situáciu.

V kampani projektu Odpíšeme Ti sú značky „prečítané“ a „odpísané“. Nikomu nie je príjemné, keď si jeho prijímateľ správu prečítal, no neodpísal na ňu. Takýto pocit zažívajú aj obete šikany, ktoré okolie často ignoruje. Tri bodky symbolizujú to, že niekto vám odpíše, reaguje na vašu správu, v tomto prípade aj na volanie o pomoc šikanovaného dieťaťa.

Prečo ste si z toho množstva problémov, ktorým čelia deti, vybrali práve šikanovanie?

Pretože ako školská psychologička kladiem dôraz na vzťahy medzi deťmi. Dokonca už v prostredí materskej školy je dôležité rozvíjať u detí emocionálnu inteligenciu. Deti môžu mať nadpriemerné schopnosti, hovoriť viacerými cudzími jazykmi, vynikať v rôznych krúžkoch, ale pokiaľ nevedia vyjadriť svoje pocity, nezvládajú svoje emócie, nevedia riešiť konflikty, tak nie sú šťastné a zo svojich vedomostí nebudú v živote profitovať. Šikanovanie je závažný sociálno-patologický jav, ktorý môže veľmi negatívne ovplyvniť nielen detstvo, ale aj celý život šikanovaného dieťaťa. Veľmi dôležité je o ňom rozprávať, rozvíjať u detí empatiu, aby boli schopné šikanovanie zastaviť a neubližovať si.

Čo si máme predstaviť pod tým, že nešťastné deti nebudú v živote profitovať zo svojich vedomostí?

Deti môžu mať úžasný intelektový potenciál, ale pokiaľ budú zažívať šikanovanie, budú mať pocity viny a hanby, nízke sebavedomie a pocity menejcennosti, nebudú šťastné, čo má negatívny vplyv na ich motiváciu, sebapresadenie a celkové uplatnenie v živote.

Aké sú medzi deťmi, učiteľmi a rodičmi najčastejšie predsudky súvisiace so šikanovaním?

Deti majú často pocit, že šikanovanie je súčasťou ich dospievania, že to musia vydržať. Pritom to tak nie je. Nikto nemusí znášať to, keď mu druhý ubližuje. Každé dieťa má právo cítiť sa bezpečne. Rodičia a učitelia niekedy šikanovanie bagatelizujú. Niekedy dospelí dieťaťu povedia, že to musí zvládnuť, veď je chlap, veď každý si niečo také zažil, nech nepreháňa a podobne. Pritom dieťa potrebuje pomoc dospelého, so šikanovaním si samo neporadí, potrebuje, aby ho niekto ochránil.

Na druhej strane sa stáva, že rodičia označujú za šikanovanie aj bežné doťahovanie sa medzi deťmi, ktoré je prirodzenou súčasťou dynamiky skupiny. Deti si tak precvičujú sociálne zručnosti. Nesmie to však byť s cieľom niekomu ublížiť.

Aké chyby rodičia najčastejšie robia, keď chcú pomôcť deťom, ktoré sú šikanované? 

Najčastejšie už

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie