Vtipne o depresii, vážne o demokracii, s nadhľadom o rodičovstve, filozoficky o pohybe

V septembri v knižnej edícii Denníka N vyšla dôležitá kniha – esej oceňovanej historičky a držiteľky Pulitzerovej ceny Anne Applebaumovej Súmrak demokracie (Twilight of Democracy) v preklade Petra Tkačenka. Vysvetľuje v nej, prečo sa elity v demokratických krajinách začali prikláňať k nacionalizmu a autoritárstvu, akou spoločnosťou sa obklopujú despotickí lídri a aké prostriedky všetci títo úradníci a mediálne osobnosti využívajú na to, aby oslabili demokraciu a zneistili ľudí.

Športový reportér Denníka N Michal Červený a Milan Sedliak strávili množstvo hodín rozhovorov o tom, ako naložiť s nadváhou, ako sa správne hýbať, aké doplnky stravy majú zmysel, ako zlepšiť našu výkonnosť či ako sa vyrovnať s nedostatkom spánku. Milana Sedliaka mnohí poznajú ako Docenta, stand up komika v zoskupení Silné reči. Docent však nie je docentom samozvaným, svoje tituly si poctivo odpracoval a vďaka bohatej praxi sa môžete naňho spoľahnúť, ak sa rozhodnete urobiť niečo so svojím telom a životosprávou. Kniha Telo v 21.storočí je návodom, ako žiť zdravšie v dobe prebytku, na ktorú sa naše telá nestihli adaptovať –  a tak bojujeme s nadváhou častejšie ako s podvýživou.

Ďalšou knihou redaktora Denníka N je biografia mimoriadne zaujímavej postavy slovenskej výtvarnej scény – francúzskeho intelektuála Etienna Cornevina. Ten sa koncom sedemdesiatych rokov zjavil v Bratislave ako mladý lektor francúzštiny a málokto vtedy tušil, že v roku 1989 obháji 1200-stranovú dizertačnú prácu venovanú neoficiálnemu československému výtvarnému umeniu. „Mal som pocit, že najpôvodnejšie a najhĺbavejšie umenie vo svete sa rodí práve v Československu a nie vo Francúzsku či v Spojených štátoch. To všetko bolo u nás neznáme, nikto o tom nič nevedel. Rozhodol som sa teda, že podám o tom všetkom svedectvo. Trvalé svedectvo, pravdivú stopu,“ hovoril a jeho priateľ Alexander Balogh zasa v knihe Etienne Cornevin: Z Paríža do slovenských ateliérov (Osudové stretnutie s neoficiálnou výtvarnou scénou) zanechal svedectvo o ňom.

Začiatkom novembra vychádza viac ako 300-stranová kniha šachového veľmajstra Jána Markoša Medzi dobrom a zlom o etických dilemách. Voľne nadväzuje na úspešnú knihu Sila rozumu v bláznivej dobe, ktorá vyšla v štyroch dotlačiach. Ján Markoš pripravil 16 dilem, ktoré vychádzajú z nášho prostredia, zo skutočných príbehov a môžeme sa pred nimi ocitnúť kedykoľvek aj my. Kniha je rozdelená do štyroch okruhov: Bioetika, Sloboda prejavu, Spoločnosť a Pandémia a pri čítaní môžete premýšľať nad korupciou, sexuálnym obťažovaním, interrupciou, eutanáziou, na chvíľu sa môžete stať otcom či mamou chlapca, ktorý túži, aby bol akceptovaný ako dievča, či človekom, ktorý má zamestnať bývalého spolupracovníka ŠtB. Kde má sloboda prejavu hranice? Povedať kamarátke o nevere manžela? Ako narábať s firemným facebookovým profilom? Ísť na výstavu mŕtvych ľudských tiel či na nelegálny protest? Každú dilemu sprevádza esej, v ktorej sa autor snaží čo najzrozumiteľnejšie a čo najčitateľnejšie zhrnúť všetky fakty a argumenty, ktoré považuje k danej téme za najpodstatnejšie. Neponúka jasné riešenie, no povzbudzuje k diskusii: „Spýtajte sa manžela, mamy, kamaráta alebo študentov, ako by sa k danej dileme postavili oni. Diskutujte, argumentujte. Možno sa nezhodnete, ale určite sa dobre porozprávate.“

V slovenskom preklade doposiaľ vyšla iba jediná kniha švédskeho spisovateľa a novinára Stiga Dagermana. V knižnej edícii Denníka N sme sa preto rozhodli vydať reportáž Nemecká jeseň (s predslovom Elfriede Jelinek), ktorá je výnimočná svojimi literárnymi kvalitami aj témou – Dagerman v roku 1946 odišiel do vojnou zničeného Nemecka, aby podal správu o tom, ako žijú obyvatelia krajiny, ktorá spôsobila toľko utrpenia – krajiny porazených a zároveň páchateľov. Popisuje denacifikačné súdy, prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vysporiadať s nacizmom, vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka, sugestívne a do detailov popisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch, život v pivniciach zaliatych vodou, v troskách rozbombardovaných miest. Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov, no čo je ojedinelé, všíma si najmä utrpenie tých, u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov, mladíkov, ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend, predávajúcich sa nemeckých dievčat alebo správcu domu, ktorý udával svojich nájomníkov. Kniha vyjde v preklade Miroslava Zumríka.

Depresia je stále tabu – mnohí ju nevedia ani len identifikovať, málokto sa prizná, že ňou trpí a len malé percento ľudí navštívi odborníka. Je ťažké sa o nej baviť s nadhľadom a nepatrí sa o nej vtipkovať. John Moe, rozhlasový moderátor a autor podcastov, sa o to pokúsil a napísal knihu Úžasný svet depresie, ktorá vychádza v preklade Sama Marca. Moe má s depresiou veľa neveselých skúseností – sám si chorobou prešiel a jeho brat si v jej dôsledku vzal život, no napriek tomu je presvedčený, že o nej treba otvorene hovoriť a dá sa o nej hovoriť aj s humorom. Podľa jeho vlastných slov je totiž depresia „nebezpečná, ale vo svojej podstate komická“. Poskladal teda spomienky na vlastnú zložitú cestu sprevádzanú depresiou a príbehy ľudí, ktorých počas nej stretol, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že aj podeliť sa o pocity môže mať terapeutický účinok.

V novembri vychádzajú v knižnej edícii Denníka N tri knihy. Takmer 500-stranová Optimistická história ľudstva Rutgera Bregmana s názvom Ľudskosť (Optimistická história človeka). Časť ľudí si myslí, že ostatné ľudské bytosti sú prirodzene zlé a riadia sa predovšetkým vlastným záujmom. Časť je presvedčená, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí a konajú s dobrým úmyslom. V súčasnej literatúre a filme nájdeme skôr temné apokalyptické obrazy našej budúcnosti, kde bojuje každý sám za seba o zdroje a priestor, kde technológie nahrádzajú city a silné, ale osamelé individuality majú väčšiu šancu prežiť ako súdržné a mierumilovné spoločenstvá. Aj historické knihy sa venujú predovšetkým tej horšej stránke ľudstva – vojnám, konfliktom, vraždám. V tomto kontexte je kniha Ľudstvo ojedinelým počinom – poskytuje nový pohľad na históriu a snaží sa dokázať, že sme od prírody prívetiví, viac zameraní na spoluprácu než na konkurenciu a že sme náchylní si navzájom skôr dôverovať, než si neveriť. Autor na základe konkrétnych historických udalostí ukazuje, že veriť v láskavosť a spoluprácu nie je optimistické, ale realistické. Rutger Bregman získal za svoje knihy o histórii a filozofii niekoľko prestížnych európskych ocenení a kniha Ľudstvo sa stala v USA bestsellerom. U nás vychádza v preklade Jany Trajtelovej a Michala Liptáka.

Mike Birbiglia je stand-up komik, herec a režisér, autor niekoľkých úspešných kníh, my sme vybrali jeho knihu Jedna stačí: Pravdivý príbeh váhavého otca. Autentická vtipná výpoveď muža, ktorý od presvedčenia, že deti mať nikdy nebude, prešiel až k objaveniu radosti a naplnenia z rodinného života. Ak potrebujete po mesiacoch strávených v karanténe a navyše po dvoch mesiacoch prázdnin neustáleho kontaktu s deťmi trochu nakopnúť a opäť nájsť zmysel rodičovstva, Birbiglia vám pomôže.

Kniha Martina M. Šimečku Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) vyšla v niekoľkých dotlačiach a stala sa najpredávanejšou knihou knižnej edície Denníka N. Martin M. Šimečka sa však okrem politiky venuje už vyše štyridsať rokov aj aktívnemu behu, plávaniu, jazde na koni a tenisu. Zároveň intenzívne premýšľa o všetkom naokolo, aj o sebe. Premýšľa nad pohybom každého svalu, nad pocitmi, ktoré v ňom vyvoláva pohyb tela. Vie tak ako málokto obhájiť a vysvetliť pohnútky, ktoré ho viedli k tomu, aby popri svojej mysli trénoval aj svoje telo. A to vždy premyslene a cieľavedome. Telu a pohybu venoval svoju ďalšiu knihu. Rukopis knihy vznikol v takmer úplnom odlúčení od ľudskej spoločnosti, v maringotke na Muránskej planine. V noci tu zavýjajú vlci a húka sova, cez deň okolo prekluše nanajvýš zopár koní. V tichu a sústredení tak vznikol text, ktorý nie je návodom na zdravý život (ten ponúkajú Červený so Sedliakom v knihe Telo v 21. storočí), ale skôr intelektuálne vybrúsenou úvahou nad princípom neistoty. Ten predpokladá vzdanie sa túžby po absolútnej kontrole nielen v športe, ale aj v živote: „Tí, ktorí chcú mať futbalovú loptu či tenisovú loptičku v každom okamihu pod kontrolou, aj tí, ktorých životnou stratégiou je odvrátenie rizika, bývajú obvykle sklamaní z výsledku. Robia totiž chybu, že sa odmietajú zmieriť s povahou bytia, ktorá je na neistote založená.“  Zbavenie sa tejto túžby prináša väčšie uspokojenie z pohybu a ľahkosť bytia.

Ak chcete darovať niektorú z týchto kníh ako vianočný darček, objednajte si ju z nášho obchodu čo najskôr, aby sme vám ju stihli včas doručiť.