Denník N

Na lídroch záleží

Donald Trump nebol len chybou v systéme, ako sa mnohí nazdávajú. Bol avatarom, ktorého vygenerovala teatralizácia a bulvarizácia politiky.

Autorka je podpredsedníčkou PS

„Dnes ráno je ľahšie byť rodičom… je ľahšie vravieť svojim deťom, že na charaktere záleží. Že má význam hovoriť pravdu. Že má význam byť dobrým človekom…“

Táto prekvapivo emocionálna reakcia amerického komentátora CNN Vana Jonesa na prvé oznámenie stanice o tom, že Joe Biden vyhral, okamžite obletela svet a je asi najlepším vyjadrením toho, čo porážka Donalda Trumpa (lebo o nej boli americké prezidentské voľby 2020 viac ako o čomkoľvek inom) znamená pre americkú spoločnosť a celý svet.

Donald Trump nebol len chybou v systéme, ako sa mnohí nazdávajú. Bol avatarom, ktorého vygenerovala teatralizácia a bulvarizácia politiky, bol nečakaným a asi aj nechceným dieťaťom politických špičiek vo všetkých stranách, ktoré zamenili hodnoty za prázdne emócie a ideológie. Štyri roky Trumpa v pozícii najmocnejšieho muža sveta boli desivou reality show, kde každý diel prelamoval rokmi stanovené hranice toho, čo je vo verejnom živote akceptovateľné a možné.

Donald Trump bol totálnou rezignáciou na ideu lídra – človeka, ktorý je príkladom pre ostatných, ktorý vzbudzuje v ľuďoch túžbu byť ako on, inšpiruje ich k tomu, aby boli lepší. Na čele svetovej mocnosti číslo jeden sa ocitol človek, ktorý v sebe zhmotnil to najhoršie, čo v každom z nás drieme, a neváhal to ukazovať každý jeden deň. Legitimizácia toho najhoršieho v ľuďoch a spoločnosti, ospravedlňovanie a glorifikovanie hlúposti, nevzdelanosti, egocentrizmu, lži a nenávisti boli a sú tým najhorším dôsledkom Trumpovho obdobia. Nespravil Ameriku opäť veľkou, ako sľuboval, ale ukázal jej to najhoršie, čo v nej drieme.

Dnes ráno mi jedna priateľka z USA – mimochodom, konzervatívna osoba hodnotovo oveľa bližšie k republikánom ako k demokratom – nadšene hovorila, akou obrovskou úľavou bolo počúvať Joea Bidena a Kamalu Harrisovú po ohlásení ich víťazstva, že ich počúvala so svojimi synmi a konečne bola pyšná na to, kto sú lídri jej krajiny a čo hovoria. Túto úľavu cítiť naprieč americkým kontinentom a dokonca aj naprieč politickými tábormi.

Ak je pravda, že ostatné americké voľby ukázali silu demokratických inštitútov zoči-voči šialenej mysli antilídra a ideológov v jeho pozadí (uvidíme, ako si systém poradí s Trumpovými žalobami), tak ich najväčším ponaučením je, že základná osobná integrita lídra a schopnosť pozitívne inšpirovať vlastným príkladom ľudí sú nakoniec dôležitejšie ako ideologické pozície a politické tábory. Nenadarmo dnes počujeme volanie po návrate americkej politiky k slušnosti („decency“) – a to aj z úst prominentných republikánov ako Mitt Romney. Ani on už zrejme nedokázal pozerať Trumpove oligofrenické prejavy so svojimi deťmi a vnúčatami a predstierať, že toto je líder hodnôt, ktoré sú mu drahé…

Rozmýšľam, čo táto lekcia znamená pre Slovensko, na ktorom sa politická výmena v posledných parlamentných voľbách tiež udiala v mene „slušnosti“. Rozmýšľam nad premiérom, ktorý tak ako podvádzal pri diplomovke či účtovníctve svojej firmy, dnes ohýba čísla, dáta a fakty vo veci pandémie v krátkozrakej snahe zadupať vírus masívnym PR. Rozmýšľam nad predsedom parlamentu, vekslákom a mafiánom, človekom mnohých tvárí, žien a detí, ktorého politické agendy sú v dokonalom rozpore s jeho osobným životom. Rozmýšľam nad zákonodarcami nášho parlamentu, ktorí nevedia používať počítač alebo ktorých jedinou kvalifikáciou je, že boli na bicykli v správnom čase na správnom mieste. Rozmýšľam nad konceptom „obyčajných ľudí“, ktorý zákonite vedie k tomu, že nakoniec nemáme koho dať svojim deťom za príklad a vravíme im: Nebuďte ako oni.

Rozmýšľam, kedy naposledy som sa cítila hrdo pri prejave a činoch niektorého z nich. A vravím si: Vďakabohu, že máme aspoň prezidentku…

Dojatý Van Jones plakal, keď hovoril, že na charaktere krajiny záleží. A to, aký je, určujú jej lídri. Tak veľmi ako sa len dá…

Americké voľby 2020

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie