Denník N

Iveta Schusterová: Počas prvej vlny korony nám obete násilia často volali z kúpeľní či pivníc.

Je ťažké „zložiť masku“ veselej a bezstarostnej ženy a priznať, že som obeťou domáceho násilia? Zhovárame sa so psychologičkou a výkonnou riaditeľkou OZ Pomoc obetiam násilia Mgr. Ivetou Schusterovou, PhD.

Do 20. novembra 2020 prebieha zbierka na pomoc obetiam domáceho násilia.

Prispieť môžete tu: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/6927. Ďakujeme.

Ako to zvyčajne od začiatku prebieha? Má domáce násilie nejaký typický priebeh, alebo je to individuálne?

Domáce násilie začína veľmi nenápadne. Obete často nie sú schopné definovať jeho začiatok. Na začiatku nenápadné prejavy naberajú na intenzite a intervaly medzi jednotlivými fázami sa postupne skracujú. Útoky sa stávajú krutejšími a rafinovanějšími. Je veľmi časté, že to, čo spočiatku ženám imponuje ako dôkaz lásky partnera, sa časom mení na obmedzovanie, kontrolu a vyhrážanie. Čo je už psychická forma domáceho násilia.

Obeť sa následne snaží násilnikovi vyhovieť a ustupuje zo svojich požiadaviek, aby minimalizovala možnosť jeho agresívneho a násilného správania s vierou, že keď páchateľovi vyhovie, situácia sa zmení k lepšiemu. Domáce násilie má špirálovitý priebeh v cykle, ktorý sa opakuje aj niekoľko rokov a toto násilie väčšinou nikdy samo od seba neprestane.

Ako má obeť nadobudnúť istotu, že ide o násilie, a nie iba o rodinný konflikt, hádku?

Pri domácom násilí nejde o ojedinelé roztržky či hádky, keď sa argumentačné konflikty medzi partnermi riadia určitými pravidlami, ktoré sú spoločensky prijateľné a typické pre tú-ktorú rodinu. Nejde v nich o diskusiu vedúcu k společnému kompromisu. Pri domácom násilí aj banálna vec vygraduje do napätia, ktoré veľmi ľahko skĺzne do násilného ataku. Verbálneho, emocionálneho, fyzického a podobne. Za domáce násilie sa považuje veľmi nezdravá podoba partnerských vzťahov, označovaná ako zneužívanie partnera. Z pohľadu obete ide najprv o ponižovanie človeka v ľudskej dôstojnosti, potom o osobné bezpečie a nakoniec o život. Mediácia a ani rodinná terapia v týchto prípadoch väčšinou nie sú riešením.

Je to dlhý proces rozhodovania a zvažovania, pokiaľ obeť „zloží masku“ a prizná si pred sebou a okolím, že má problém? 

Veľký význam má reakcia obete na prvé incidenty násilia. Ženy, ktoré aktívne zareagovali v počiatočnej fáze zneužívania, napríklad kládli útočníkovi podmienky ohľadne ďalšieho spolužitia, hrozili sankciami a zverejnením incidentu, sú aj neskôr schopné účinne zareagovať na pokračujúce násilie. Vyhľadajú poradňu, odídu od násilníka k rodine, alebo do azylového domu. Ženy s pasívnou reakciou na prvé incidenty budú s veľkou pravdepodobnosťou obeťami dlhotrvajúceho zneužívania. Tieto obete vyhľadávajú pomoc až v momente, keď sú presvedčené, že im ide o holý život. Vo všeobecnosti tiež platí, že čím dlhšie násilie trvá, tým horšie sa rieši. Pretože žena časom stráca schopnost reálne vyhodnotiť nebezpečenstvo, a tiež nie je ochotná alebo nevládze, či nedokáže od agresora odísť.

Mgr. Iveta Schusterová, PhD., psychologička a výkonná riaditeľka OZ Pomoc obetiam
Mgr. Iveta Schusterová, PhD., psychologička a výkonná riaditeľka OZ Pomoc obetiam

Prečo je pre týrané ženy ťažké odísť od násilného partnera?

Odchod obete od násilníka je dosť  zložitý, lebo obeť často nevie, kde sa obrátiť o pomoc.  Obeť si myslí, že bude okolím, aj svojim svedomím obvinená z rozpadu rodiny. Mnohé ženy zažili zlú skúsenosť, keď požiadali o pomoc, dostalo sa im nepochopenia, či v rodine alebo na polícii. Okolie týranej žene často neuverilo. Obeť má veľky strach odísť  od násilníka, pretože sa obáva, že on splní svoje vyhrážanie a predá spoločný majetok, pripraví ju o deti alebo ublíži jej a deťom.

Táto hrozba je reálna a partnerka, ktorá je často paralyzovaná tyraniou a neustálym ponižovaním, musí starostlivo zvažovať každý svoj krok. Obeť obmedzuje často aj  ekonomická závislosť od partnera a skutočnosť, že nemá kam ísť. Preto potrebuje uznanie, rešpekt a pomoc okolia.

Ako sa obeť domáceho násilia cíti a ako sa rozhoduje?

V prvom rade je to strata pocitu bezpečia, ktorá sa pretaví do dlhodobej emocionálnej frustrácie spojenej s nízkym sebavedomím, neadekvátnym záporným hodnotením, nedostatočnou schopnosťou rozhodovania, blokáciou síl potrebných na zmenu. Typické sú pocity úzkosti, viny, strachu z vlastného zlyhania. Zvlášť závažným problémom je strach z agresívneho partnera a zároveň silná závislosť od neho. Emocionálna, ekonomická aj sociálna. Častá je prítomnosť neurotických prejavov. Poruchy spánku, úzkostné stavy, fóbie, ale aj množstvo psychosomatických ochorení ako ekzémy, žalúdočné vredy, migrény, nechutenstvo, tras rúk, tiky. Prítomná je znížená schopnosť prevziať zodpovednosť za svoj život i život svojich detí.

Aké dilemy obeť zvažuje?

Otázky a zvažovanie obete vychádza zo strachu. Pomstí sa partner? Kam až zájde? Neprídem o deti? Neodsúdi ma moja vlastná rodina, obec, známi? Neobrátia sa proti mne? Zvládnem sa o deti postarať sama, dokážem to? Budem zvládať udržať materiálne zázemie rodiny? Som pripravená odísť zo spoločného bytu, domu? Nájdem napriek malým možnostiam vhodné bývanie pre seba a deti? Zvažuje aj akúsi fiktívnu ochranu záujmov detí. Nevydržím to kvôli deťom? Nebolo by lepšie aj tak udržať úplnú rodinu? Dokážem deťom zobrať otca? Ako sa s tým vysporiadajú? Znenávidia ma? A, samozrejme, otázky týkajúce sa zvláštneho vzťahu závislosti od tyrana (tzv. štokholmský syndróm). Dokážem všetko pekné z našich začiatkov pochovať? Je to môj prvý a jediný partner. Nedalo by sa mu nejak pomôcť, aby bol taký ako na začiatku? Veď to bolo také krásne…

Čo môže obeti domáceho násilia pomôcť? Čo ju môže posunúť k rozhodnutiu priznať problém a začať ho riešiť?

Často je to nutnosť utiecť z domu pred násilníkom po bitke, facke, útoku aj na deti do bezpečného úkrytu – azylového domu, pretože vtedy dochádza k zmene životného stereotypu, a to možno využiť ako štartovaciu čiaru. Ak odídu obete aj s deťmi len k rodine, napríklad starým rodičom, životný stereotyp sa snažia v čo najväčšej miere zachovať podľa pôvodného, väčšinou sa vrátia po nejakej dobe naspäť a cyklus domáceho násilia začína opäť.

Ako a kde môže obeť začať problém riešiť? Ako jej môže pomôcť OZ Pomoc obetiam násilia?

Ide o poradenstvo právne, psychologické i sociálne, telefonicky na Linke pomoci zvýhodnenej z celého územia SR (0850 111 321) a ďalších telefonických linkách v jednotlivých poradniach. Tiež v rámci ambulantnej pomoci v mieste adries jednotlivých poradní, kde je možné multiodborové poradenstvo všetkých spomenutých odborníkov. Okrem toho nás obeť môže splnomocniť na zastupovanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pred súdom. Obeti vieme poskytnúť sprievod na výsluchy, súdy, za lekármi a pod. Pre obete pripravujeme návrhy predbežných opatrení, sprostredkúvame ubytovanie v azylových domoch. Neskôr im pomáhame naštartovať nový život bez prítomnosti násilia účasťou na podporných programoch, terapiách, poradenstvách, svojpomocných skupinách.

„Zložiť masku“ a priznať problém. Je to v čase korony tažšie alebo iné?

Bolo to ťažšie v prvej vlne, pretože ňou bola zaskočená celá spoločnosť a mnohí odborníci pozatvárali svoje pracoviská, sprísnil sa režim fungovania, azylové domy žiadali pred prijatím dodržiavanie karantény a keď tam obeť prišla, opäť bola v karanténe. Tiež obete skôr volili taktiku „neupozorňovať na seba“, keďže agresor bol doma, a s ním aj deti, a nevedelo sa, dokedy to potrvá. Keď nám volali, bolo to zo zamknutých kúpeľní či pivníc, s tým, aby sme im my nevolali späť, že ony sa ozvú, keď budú môcť. Myslím, že v druhej vlne vďaka pandemickým plánom na základe pokynov z uznesení vlády a mnohým odporučaniam je to o niečo jednoduchšie.

Samozrejme, prispôsobili sme sa aj my. Robíme poradenstvo cez Skype, Zoom, email, ale nie vždy má obeť zručnosti, aby takto komunikovala. Takže sú klienti, ktorí potrebujú poradenstvo tvárou v tvár. Platí však jedno nepísané pravidlo, že v čase korony je ťažšie komunikovanie s úradmi. Lekárom sa treba telefonicky objednať cez ich sestru, výsluchy sa odkladajú, čo platilo včera, zajtra nemusí a táto neistota nahráva k stupňovaniu nedostatkov v psychosociálnych zručnostiach potrebných na rozhodnutie „zložiť masku“ a pracovať na zmene. Čo nikdy nie je jednoduché.

Do 20. novembra 2020 prebieha zbierka na pomoc obetiam domáceho násilia. Prispieť môžete tu: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/6927. Ďakujeme.

 

Zdravie

Teraz najčítanejšie