Biden a nebezpečenstvo optimizmu

Autor je britský novinár a spisovateľ

Len malému počtu Európanov prišlo ľúto, že drsný a niekedy nekoherentný americký prezident Donald Trump v utorok prehral. Cítili, že si ich neváži tak, ako by mal, a že ich uráža. Teraz, keď sa do Bieleho domu dostane demokrat, bude všetko zase v poriadku. Aspoň tak si medzi sebou hovoríme.

Keď v roku 2008, keď sa končilo druhé funkčné obdobie nemilovaného prezidenta Georgea W. Busha, bolo to podobné. O dvanásť rokov neskôr, keď sa históriou stáva aj funkčné obdobie Donalda Trumpa, mnohých Európanov opäť premohol pocit spokojnosti a nerealistického optimizmu. No môžeme si byť istí, že za vlády Joea Bidena bude život aspoň o niečo ľahší?

Do istej miery áno. Ak by si Američania znovu zvolili prezidenta Trumpa, skutočne by mohol vyvliecť USA zo Severoatlantickej aliancie. A je príliš ľahké si predstaviť aj ďalšie nepríjemné prekvapenia súvisiace s nevzdelanosťou a nepripravenosťou prezidenta a jeho nutkaním prezentovať všetky svoje myšlienky na Twitteri. Viesť Západ nie je len otázkou reálpolitiky či geopolitickej súťaže. Vyžaduje si tiež, aby politici venovali pozornosť hodnotám, teda niečomu, čo bolo, zdá sa, Trumpovej administratíve cudzie.

Zvolený prezident Joe Biden je, naopak, predvídateľný, je skúsený, má hlboký osobný záujem na európskej bezpečnosti. Je len ťažké si predstaviť iného svetového lídra (Angela Merkelová má k tomu najbližšie), ktorý chápe témy ako Bosna či Náhorný Karabach jasnejšie. Verí v hodnoty transatlantického spojenectva a hovorí o nich. Počas jeho prejavu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2019 som bol svedkom nefalšovaného, ba dokonca dojatého obdivu zo strany za normálnych okolnosti pokojného obecenstva. Je ľahké pochopiť, prečo tak veľa európskych politických lídrov privítalo jeho zvolenie s takou radosťou a úľavou.

Ale spokojnosť bez ďalších otázok by bola chybou, a to minimálne z troch dôvodov.

Po prvé,