Ako vitamín D vplýva na koronavírus? Z polhodiny na slnku ho získate toľko ako z kila lososa

Naše telá produkujú vitamín D v reakcii na silné slnečné žiarenie. Staršia britská štúdia uverejnená v roku 2016 v časopise British Journal of Family Medicine však uvádza, že tridsať až štyridsať percent populácie Spojeného kráľovstva ho v zime nemá dosť. Na konci leta je to pritom iba osem percent.

Na Slovensku takéto dáta k dispozícii nemáme, keďže hladina vitamínu D sa plošne nezisťuje. Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa však na severnej pologuli vo všeobecnosti platí, že čím ďalej od rovníka ľudia žijú, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vitamínu od novembra do februára nebudú mať dostatok.

„U starších ľudí sa vitamín D považuje celkovo za nedostatkový, pretože schopnosť tvoriť ho pod vplyvom UV žiarenia klesá vekom,“ hovorí Sukeľ.

D-čko reguluje imunitnú odpoveď

Znižovanie hladiny vitamínu D môže byť ďalším problémom pri zimnej vlne pandémie nového koronavírusu.

Viacero výskumov totiž naznačuje, že „slnečný vitamín“ môže ovplyvniť priebeh ochorenia covid-19 či pravdepodobnosť, že sa infikujete.

„Vitamín D je teraz hitom. Právom, lebo jeho účinky sa ukázali ako nekonvenčné a siahajúce ďalej ako len po metabolizmus kostí,“ hovorí Ján Lehotský z Ústavu lekárskej biochémie Jesseniovej lekárskej fakulty UK. Lehotský skúma vplyv vitamínu D na roztrúsenú sklerózu.

„Pridávanie vitamínu v detskom veku vo forme rybieho tuku je spojené s normálnym vývojom kostného tkaniva. V dospelom veku je jeho nedostatok spojený najmä s osteoporózou. Toto je však tradičný pohľad a v súčasnosti sa čoraz viac zdôrazňuje vplyv vitamínu D na imunitný systém. Je to vlastne hormón, ktorý cez svoj receptor na bunkách reguluje imunitnú odpoveď,“ vysvetľuje Lehotský.

Zahraničné štúdie

To, či nás dostatok vitamínu D ochráni pred infekciou novým koronavírusom a pomôže ľahšiemu priebehu ochorenia covid-19, skúmali vedci od začiatku pandémie v desiatkach štúdií. Viac ako tridsať klinických výskumov sa momentálne pripravuje.

Napríklad španielska štúdia, ktorá vyšla konca októbra v časopise Endocrine Society’s Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, sledovala dvesto pacientov hospitalizovaných s covidom. Viac ako osemdesiat percent z nich malo nedostatok vitamínu D. Pacienti s nižšou hladinou vitamínu mali zároveň v krvi viac zápalových markerov.

Vedci však zatiaľ nenašli žiadnu súvislosť medzi nízkou hladinou vitamínu a závažnosťou ochorenia.

V ďalšej štúdii vedci skúmali efekt vitamínu na hospitalizovaných pacientov. Zo skupiny päťdesiatich ľudí, ktorí vitamín dostávali, skončil iba jeden človek na jednotke intenzívnej starostlivosti a nikto nezomrel. Zo skupiny 26 pacientov, ktorí vitamín nedostali, potrebovalo intenzívnu starostlivosť trinásť a dvaja zomreli.

V štúdii, ktorá vyšla v septembri v časopise Plos One, vedci vyhodnotili hladinu vitamínu v krvi u 235 pacientov, ktorí boli v nemocnici prijatí s covidom. Pacienti s dostatočnou hladinou vitamínu D mali podľa autorov menšiu pravdepodobnosť, že upadnú do bezvedomia alebo chorobe podľahnú.

Presvedčivý dôkaz zatiaľ chýba

Napriek optimisticky znejúcim číslam však odborníci upozorňujú, že zatiaľ nemožno vyvodzovať všeobecne platné závery.

Po zverejnení spomenutej štúdie z Plos One dokonca redaktori časopisu vyjadrili znepokojenie nad tým, či vedci pracovali s dostatočne veľkou vzorkou, a nad spôsobom analýzy dát.

„Účinnosť je ešte v štádiu výskumu. Vitamín D však vo všeobecnosti stimuluje aktivitu buniek, ktoré súvisia s imunitnou odpoveďou. Skôr by som povedal, že nedostatočná hladina vitamínu D môže zhoršiť imunitnú odpoveď. Zatiaľ však nevieme, či nejaká väčšia dávka priebeh ochorenia zlepší,“ hovorí Sukeľ.

Ján Lehotský vysvetľuje, že vitamín D pôsobí cez svoj receptor na imunitný systém, konkrétne na bunky, ktoré vytvárajú protizápalový a imunoregulačný efekt.

„Hlavná aktívna forma vitamínu D – kalcitriol – zvyšuje prirodzenú imunitnú odpoveď a moduluje takzvaný adaptívny imunitný systém. Štúdie dokazujú, že dostatočné hladiny vitamínu D majú vyššie imunostimulačné účinky, a teda sú možným ochranným faktorom proti infekciám. Vrátane infekcie covid-19,“ hovorí Lehotský.

Mohlo by teda ísť o jednu z ciest napomáhajúcu prevencii či efektívnejšej terapii.

Nemôžeme sa spoliehať na to, že nám vitamín D v boji s vírusom pomôže, no mať jeho hladinu v norme je vo všeobecnosti prospešné. Na rozdiel od experimentálnych liečiv sa pri jeho správnom užívaní netreba báť možných nežiaducich účinkov a je voľne dostupný.

„My vitamín D používame preto, lebo je to lacná a relatívne neškodná vec. Ale nejaké presvedčivé dôkazy o tom, že by zachraňoval životy, zatiaľ nemáme,“ povedal prednedávnom pre Denník N lekár Peter Sabaka, ktorý lieči pacientov s ťažkým priebehom ochorenia na bratislavských Kramároch.

Polhodina na slnku = kilo lososa

Vitamín D sa dá čerpať aj z iných zdrojov ako zo slnka alebo z výživových doplnkov. Obsahujú ho najmä mastné ryby, žĺtky či huby.

Sukeľ však hovorí, že len stravou ťažšie nahradíme to, čo nám v zime chýba zo slnka.

Odporúčaná denná dávka vitamínu sa líši podľa veku. Dospelý človek by mal prijať od tisíc do dvetisíc jednotiek (IU). „Za polhodinu na silnom slnku bez ochranného faktora dokáže telo vyrobiť okolo 10-tisíc takýchto jednotiek. Pri výživových doplnkoch je u dospelého človeka jednorazová dávka dvetisíc jednotiek úplne postačujúca. U detí je to do tisícky,“ hovorí Sukeľ.

Odborník dodal, že keď dospelý človek nekonzumuje ryby ani žiadne iné živočíšne tuky, dávka sa môže vyšplhať až na štyritisíc jednotiek.

Na porovnanie, stogramová porcia divoko žijúceho lososa obsahuje približne tisíc jednotiek vitamínu. Chovaný losos ho obsahuje ešte menej. V priemere je to 250 jednotiek na porciu.

Docent Milan Sedliak vysvetľuje, kedy človeku stačí obyčajná strava a kedy by sa už mal uchýliť k doplnkom výživy.

Nedostatok vitamínu D spôsobuje viacero ťažkostí, keďže je nevyhnutný napríklad na správne vstrebávanie vápnika. Deti so závažným nedostatkom vitamínu D sú náchylné na nízku hladinu vápnika v krvi. To môže viesť až k záchvatom a zlyhaniu srdca.

Aj tu si však treba pripomenúť, že nič sa nemá preháňať. „Aj keď doteraz sa nezistili výrazne toxické vplyvy vysokého príjmu vitamínu D, niektoré štúdie ukazujú, že dlhodobé vysoké dávky môžu viesť k nárastu vápnika, respektíve fosfátov v krvi a k poškodeniu obličiek,“ hovorí Lehotský.

Vitamín D v chlebe a mlieku

Britskí vedci koncom októbra vyzvali, aby boli o vitamín D obohatené niektoré základné potraviny, ako chlieb a mlieko. U ľudí z nízkopríjmových skupín, seniorov či ľudí s nesprávnou životosprávou by sa tak znížilo riziko jeho nedostatku.

Vitamínom D je obohatené mlieko, chlieb či pomarančový džús v krajinách ako Fínsko, Švédsko alebo Austrália.

„Vláda odporúča, aby celá populácia v zimných mesiacoch užívala výživové doplnky vitamínu D. Ľudia vo vysokorizikových skupinách by ich mali užívať po celý rok,“ povedal pre denník Guardian Adrian Martineau, profesor v odbore respiračných infekcií na Univerzite kráľovnej Mary v Londýne. „Vieme však, že to ľudia nerobia dostatočne. Aj ja si niekedy zabudnem vziať vitamín a to touto témou žijem. Obohatenie je dobrý spôsob, ako tento nedostatok odstrániť.“

Z podobných dôvodov sa napríklad pridáva jód do soli. Ten sa však na rozdiel od D-čka rozpúšťa vo vode. „Vitamín D sa rozpúšťa v tukoch, preto aj jeho pridávanie do chleba je pomerne otázne. Bolo by potrebné zabezpečiť, aby bol súčasný príjem tukov v hocijakej forme dostatočný,“ hovorí Lehotský.

Na Slovensku sa skúma D-čko a skleróza

Skupina pod vedením Jána Lehotského skúma vplyv vitamínu D na priebeh choroby u pacientov s roztrúsenou sklerózou mozgovomiechovou (sclerosis multiplex).

„Roztrúsená mozgovomiechová skleróza je chronické autoimunitné ochorenie s častými a opakujúcimi sa zápalmi. Tie narúšajú bunky centrálneho nervového systému, čo vedie k neurologickým následkom,“ hovorí Lehotský.

Poznanie, že vitamín má pri skleróze ochranný účinok, je známe už viac ako desať rokov. „Klinicky sa dokázalo a všeobecne sa prijíma hlavne ochranná úloha vitamínu D pri nástupe, ale aj rozvoji ochorenia. V terapii rozvinutej formy sa vitamín používa ako doplnok účinnejších liekov,“ vysvetľuje Lehotský.

Jeho tím z Univerzity Komenského sa v spolupráci s neurologickou klinikou Univerzitnej nemocnice v Martine zaoberá najmä genetickou stránkou vplyvu vitamínu na ochorenie.