Učiteľ Michal Rybár: Roboty mi zachránili hodinu

Ešte minulý školský rok ste učili v obci Seňa pri Košiciach. Ako to tam vyzeralo s digitálnou gramotnosťou žiakov?

Bola z môjho pohľadu pomerne slabá. Všetci žiaci síce majú telefón a v ňom rôzne aplikácie ako Facebook, Instagram a TikTok, ktoré sa sami naučili používať, no chýbajú im znalosti o tom, aké nebezpečenstvo im na týchto platformách hrozí. Všimol som si tiež, že hoci niektoré technológie používajú, nerozumejú im. Mnohí napríklad nevedia, aký je rozdiel medzi WiFi a internetom. Celkovo by som povedal, že sú ich znalosti dosť ploché – vedia používať niektoré nástroje, no tie náročnejšie a asi aj potrebnejšie už nie.

Čo napríklad?

Napríklad obmedzenie súkromia, to je podľa mňa veľmi dôležitý nástroj. Mnohí žiaci majú na sociálnych sieťach verejné profily a zdieľajú aj to, čo by nemali. Prípadne si myslia, že to nie je verejné, no je, pretože to nevedia nastaviť.

A čo učitelia a ich digitálna gramotnosť?

Tu je to veľmi rôznorodé. Veľká časť učiteľov v Seni, kde som učil, zvládala digitálne nástroje sama. Určitá časť potrebovala pomôcť, no radi sa učili a pýtali – s nimi bola radosť pracovať. Stretol som sa však aj s učiteľmi, ktorí nechceli vyjsť zo svojej komfortnej zóny a pokiaľ bolo potrebné spraviť niečo naviac, radšej o to poprosili niekoho iného.

Predpokladám, že podobne to vyzerá aj na iných školách, nielen v Seni.

Áno. Celkovo by som povedal, že úroveň digitalizácie škôl na Slovensku nie je úplne tragická, no ani dobrá. Ide pritom o kľúčovú oblasť. Jednak preto, že dištančné vzdelávanie sa môže aj v budúcnosti kedykoľvek zopakovať, no aj preto, že doba sa prudko digitalizuje. Ak chceme, aby na ňu školstvo vedelo žiakov pripraviť, musí sa jej prispôsobiť. Trendy ako práca z domu, samovzdelávanie či zmena povolania niekoľkokrát za život sa budú zrejme len umocňovať. Na to, aby ich žiaci zvládli pritom potrebujú digitálne zručnosti.

Prečo sú naše školy pozadu?

Slovensko bolo začiatkom tisícročia lídrom v digitalizácii školstva, a to vďaka projektu Infovek. Pomerne rýchlo sme zaviedli povinné vyučovanie informatiky na základných školách a boli sme priekopníci v rámci regiónu. V posledných rokoch sme ale zaostali za priemerom. Ministerstvo školstva preto teraz pracuje na dovybavení škôl technikou a zmene vzdelávania mladých učiteľov. Tí by totiž mali do praxe prichádzať už pripravení na to, že digitálne nástroje treba integrovať do všetkých predmetov. No a postupne musíme v tomto dovzdelať aj všetkých aktívnych učiteľov. Najlepší spôsob je výmena skúseností s digitálne zručnejšími kolegami.

Môže pre zlepšenie tohto stavu spraviť niečo aj učiteľ ako jednotlivec? Predsa len, kým ministerstvo dovybaví všetky školy a zaškolí všetkých učiteľov, ešte to potrvá.

Určite. Stačí, ak bude zvedavý a bude mať chuť sa učiť niečo nové. Môže sa napríklad pýtať skúsenejších kolegov, alebo si na internete nájsť webináre na rôzne témy. Ja som napríklad súčasťou rôznych tematických skupín na Facebooku a mailing listov, vďaka čomu mi prakticky neustále chodia ponuky na školenia či ukážkové hodiny. Či už od štátnych združení, neziskoviek, alebo súkromných firiem.

Čo ale vtedy, ak učitelia majú nápad, no nemajú peniaze?

Riešením môžu byť napríklad aj granty súkromných firiem. Stačí sa do nich zapojiť, je ich pomerne veľa. Je pravda, že čiastky nie sú až také vysoké, no možností je veľa, takže krok za krokom sa dá dosiahnuť viditeľná zmena na škole. Chce to čas a úsilie, ale oplatí sa. Hovorím to aj z vlastnej skúsenosti.

Čo sa vám vďaka takejto finančnej podpore podarilo zrealizovať?

Napríklad z grantu Nadácie Orange e-Školy pre budúcnosť sme zmodernizovali učebňu informatiky. Tento projekt som napísal hneď v prvý rok, ako som na ZŠ v Seni nastúpil. Bola to vtedy pochmúrna miestnosť. Chcel som, aby bola modernejšia a žiakov viac inšpirovala. Vďaka grantu sme ju vymaľovali a vytlačili moderné informačné plagáty, ktorými sme nahradili tie neaktuálne.

O rok neskôr sme v rámci tohto grantu zrealizovali projekt Programovanie hrou. Chceli sme zatraktívniť vyučovanie programovania, posunúť ho na vyšší level. Zakúpili sme programovacie sady Ozobot, ktoré sa dajú použiť pre všetky vekové kategórie. Žiaci si tak programovanie mohli vyskúšať aj v praxi na malých robotoch. Robili sme aj preteky robotov, výstavky vlastných projektov a viaceré ďalšie aktivity. Dokonca ma tieto roboty zachránili, keď nám na škole vypadla elektrina a počítače sa vypli. Vytiahli sme roboty a programovali.

Čiže aj takéto projekty sú cesta, ako zlepšiť digitálne zručnosti na školách?

Určite, a nielen zručnosti žiakov. Učiteľom zlepšuje digitálne zručnosti už samotné písanie projektov a aj ich následná realizácia. Aj ja sám som sa napríklad musel najskôr naučiť, ako Ozoboty používať. Je normálne, že ak chceme od žiakov, aby sa učili nové veci, mali by sme to robiť aj my.

Keby ste stále učili v Seni, máte nápad, aký nový projekt by ste napísali?

Áno, aj som sa dohodol s bývalou kolegyňou, že sa o grant budeme uchádzať opäť a ona projekt prevezme. Je to znova robotická pomôcka, tento krát Probot. Ide o žlté robotické autíčko, do ktorého sa dá vložiť pero, a keď ho naprogramujete, viete ním kresliť. Je to zaujímavé prepojenie informatiky a výtvarnej výchovy.

Nie je práve digitalizácia iných predmetov, nielen informatiky, na školách problematická?

Je to žiaľ tak. Keď príde grantová výzva, v ktorej sa spomína digitalizácia, technika či zvýšenie digitálnej gramotnosti, automaticky sa to prepošle na učiteľov informatiky. Digitálne kompetencie sa ale musia presunúť do všetkých predmetov, aj teraz počas dištančnej výuky sa digitálne učíme na všetkých predmetoch. Technológia vie byť nápomocná aj na hudobnej výchove, fyzike či telesnej výchove. Je dokonca vhodnejšie ju zapájať do iných predmetov ako do informatiky, keďže tam ju máme automaticky.

Ako vieme inšpirovať učiteľov iných predmetov, aby sa do digitalizácie zapájali?

Tu je cesta osveta. Treba hovoriť o tom, že tu takéto granty sú a môžu o ne žiadať aj neinformatici. Myslím, že pomôže, ak im budeme ukazovať príklady dobrej praxe.

Spomínate si vy osobne na taký?

Napríklad som videl, že na hodinách fyziky sa dajú využiť mikrobity na meranie rýchlosti pádu, gravitačného zrýchlenia či iných veličín. Využiť sa ale dajú napríklad aj na telesnej výchove, kde vďaka nim viete napríklad merať rýchlosť, akou hodíte loptu. Verím, že ak by si telocvikári či učitelia iných predmetov na chvíľu sadli s informatikmi, určite by spolu vymysleli zmysluplný projekt.

Ak by ste sa na deň stali ministrom školstva a mohli by ste zaviesť jednu zásadnú zmenu, ktorá by školám v digitalizácii pomohla, čo by to bolo?

Vyučovanie určitej časti digitálnych zručností by som presunul z informatiky do iných predmetov. Mali by sa totiž učiť na všetkých predmetoch. Vezmime si napríklad tvorbu powerpointovej prezentácie či ovládanie textových programov. Zvykli sme si, že sa vyučujú na informatike, no oveľa lepšie by bolo, ak by sme ich učili napríklad na slovenčine, etike či náuke o spoločnosti. Informatika by sa potom mohla zameriavať na samotné programovanie a na to, aby žiaci technológiám skutočne rozumeli, nie ich len obmedzene používali. Podobné snahy o prenesenie výučby digitálnych zručností do iných predmetov vidíme aj v zahraničí. Žiaci tak lepšie pochopia, že technológie im vedia pomôcť v rôznych oblastiach života a aj v prípade, ak sa rozhodnú stať sa napríklad kaderníkmi.

Grantový program e-Školy pre budúcnosť 2020/2021:

Aktuálny 7. ročník grantového programu e-Školy pre budúcnosť od Nadácie Orange je aj s ohľadom na pretrvávajúce dôsledky pandémie tematicky zameraný na tri oblasti:

• podpora digitálnej gramotnosti pedagógov, žiakov a študentov,
• podpora digitálnej bezpečnosti a zodpovedné správanie sa v online priestore,
• rozvoj systému vzdelávania ako bezpečného priestoru poskytujúceho deťom nielen vedomosti, ale aj príležitosti k rozvíjaniu ich analytického a kritického myslenia.

Na podporu projektov vyčlenila Nadácia Orange celkovú sumu 100 000 EUR.

Na jeden projekt realizovaný na jednej škole je možné žiadať maximálne 1 500 EUR. Ak je projekt realizovaný na viacerých školách, je možné žiadať o finančnú podporu vo výške maximálne 3 000 EUR.

Do grantového programu sa môžu školy či pedagógovia zapojiť do 17. novembra 2020.

Viac informácií nájdete na stránkach Nadácie Orange.