Denník N

Prečo Arméni tak ponižujúco prehrali? Šesť postrehov o vojne, ktorá zmenila pomery na Kaukaze

Azerbajdžanský prezident Aliev vyvolal vojnu a zvrátil krízu. Po územných ziskoch sa nikto nesťažuje na korupciu a nezvládnutú koronakrízu. Foto - TASR/AP
Azerbajdžanský prezident Aliev vyvolal vojnu a zvrátil krízu. Po územných ziskoch sa nikto nesťažuje na korupciu a nezvládnutú koronakrízu. Foto – TASR/AP

Azerbajdžanský líder zariskoval a cíti sa silný, Turecko je ešte vplyvnejšie a Rusko sa po svojej cynickej hre de facto stalo protektorom Arménska.

Zhruba mesiac a pol trvalo azerbajdžanskej armáde, aby dosiahla presne to, čo chcela, a vzala si časť Náhorného Karabachu späť. Načasovala si ofenzívu, keď Západ zamestnával covid-19 i voľby v USA. Baku využilo peniaze z ropy i plynu na nákup zbraní aj otvorené spojenectvo s Tureckom a zelenú, ktorú mu dala Moskva, aby si efektne počkala, keď bude jeho spojenec Arménsko v úzkych a dotlačila ho tak k masívnym ústupkom.

Prečo Jerevan tak rýchlo kapituloval a kto sú najväčší víťazi a porazení, sme rozobrali so slovenským analytikom Jánom Cingelom, ktorý sa Kaukazu venuje dlhodobo.

Arméni boli slabší, stará sláva nestačila

Arméni podľa neho od začiatku ťahali za kratší koniec pre technickú a početnú prevahu Azerbajdžancov.

Jednou z mnohých príčin tohto nerovného stavu sú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boj o Náhorný Karabach

Svet

Teraz najčítanejšie