Ivan Kmotrík: Slovan nemusí byť o rok môj. Som penzista, už ma to nenapĺňa

Keď Ivan Kmotrík počuje otázku, prečo sa už toľko neangažuje vo svojom futbalovom klube ŠK Slovan Bratislava, sebaironicky odvetí: „Pozrite, ja som už penzista.“

Slovan pred niekoľkými rokmi zveril synovi Ivanovi, z ktorého spravil viceprezidenta a generálneho manažéra.

61-ročný Kmotrík už pôsobí unaveným dojmom. Ako človek, ktorý si už nekladie ciele, ale bilancuje, čo sa mu podarilo a čo nie.

Pätnásť rokov vlastnil Artmediu Petržalka. V bratislavskej hierarchii až tretí klub dotiahol k slovenskému titulu aj do skupinovej fázy Ligy majstrov. Potom z neho odišiel a v roku 2008 kúpil Slovan.

„Už ma to tak nenapĺňa. Základný cieľ bol postaviť štadión, ten stojí a nikto nám ho nezoberie,“ hovorí. Na otázku, či bude vlastniť Slovan aj o päť rokov, zavrtí hlavou. „Skôr nie. Je možné, že už o rok nebude môj.“

Keď Juraj Široký tento rok predával hokejový Slovan, na verejnosť sa dostali správy o dvoch záujemcoch. „Nejakí by boli aj o futbalový, veď Slovan je značka. Ak ho predám, tak niekomu, kto ho posunie vyššie. Tam, kam sme to my nedokázali. Hoci tri štarty v skupinovej fáze Európskej ligy nie sú na slovenské pomery zlé.“

Jedným z dôvodov je podľa neho to, že slovenský šport upadá a o futbal je menší záujem.

Ivan Kmotrík hovorí aj o tom:

• prečo odišiel z Petržalky a kúpil Slovan;
• ako vníma hajlovanie svojho syna;
• prečo vníma odkaz od Matoviča ako vyhrážanie a prečo hovorí, že si za veľké peniaze kupuje nenávisť;
• prečo Weissa nemusel kontrolovať a prečo bol najlepší tréner Slovana;
• že rozhodnutie vyhodiť Kozáka nemuselo byť správne a viacerí tréner boli len žoldnieri.

Petržalský futbal som nepochoval

Do futbalu vstupoval pred takmer tridsiatimi rokmi s víziou , že sa to tu dá robiť lepšie. Tá sa podľa neho ukázala ako nie celkom reálna, a to pre silu a veľkosť športovomarketingového trhu.

„Z Petržalky som odišiel pre štadión. Na mieste starého sme vedeli postaviť len taký, na ktorom by sme nespĺňali normy UEFA na medzinárodné zápasy,“ hovorí.

Starý petržalský štadión rozobrali a zbúrali s plánom postaviť na jeho mieste komplex budov Green Park. Ten sa však nepáči primátorovi Matúšovi Vallovi a stoplo ho aj ministerstvo dopravy.

Mnohí fanúšikovia mu jeho odchod spoza malebného štadióna za Starým mostom doteraz nevedia odpustiť a označujú ho za hrobára petržalského futbalu.

„Nie je to pravda. Keď som odchádzal, novému vedeniu klubu som nechal peniaze na ďalšie dve sezóny, kým si nájdu iného investora,“ hovorí o období, keď sa špekulovalo aj o tom, že chce kúpiť Ferencváros Budapešť. „K nejakému sponzoringu prišlo, ale nikdy som nechcel kúpiť celý klub.“

So Slovanom sa chcel dostať na úroveň väčších klubov z krajín bývalého východného bloku, ako Ferencváros Budapešť, Legia Varšava, Sparta Praha či Steaua Bukurešť. Pre väčšinu z nich je účasť v skupine Európskej ligy samozrejmosť, Liga majstrov príjemný bonus.

Slovan obmedzuje veľkosť miestneho trhu, ten slovenský nepriláka toľko marketingových partnerov ako vo väčších krajinách, ako je Poľsko (38,5 milióna obyvateľov) či desaťmiliónové Česko a Maďarsko.

„U nás je výnimka možno len Dunajská Streda. Tam však pomáhajú maďarské firmy, nemôžeme hovoriť vyslovene o marketingovej sile klubu medzi súkromnými partnermi,“ vysvetľuje.

Slovan podľa neho potrebuje byť súčasťou silnej domácej súťaže, a to nielen z marketingovej, ale aj zo športovej stránky. „Aj keby UEFA povolila spájanie národných súťaží, Česi do toho s nami nikdy nepôjdu a s Maďarmi by to bolo veľmi napäté,“ myslí si.

Syn sa chcel nemiestne zapáčiť fanúšikom

Po siedmich rokoch v Slovane prenechal Kmotrík koncom roka 2015 vedenie synovi Ivanovi. Veľa ľudí to hodnotilo tak, že klub mu dal ako hračku.

„Neviem si predstaviť, že by niekto pre mňa do toho dával viac energie ako on. Maká naplno. Druhá vec je, že občas spraví aj chybu, ako každý. Obklopil sa aj niektorými nesprávnymi ľuďmi. Uvidíme, čo dokáže ten, kto príde po nás. Azda Slovan posunie vyššie.“

Kmotrík starší však naďalej má posledné slovo pri angažmáne hráčov.

„A málokedy poviem nie. Rok sme chceli kúpiť Ezekiela Hentyho. Nevedeli sme sa však dohodnúť s Puskásovou akadémiou, preto sme kúpili Slovinca Alena Ožbolta. Zrazu bol dostupný aj Henty a chceli odo mňa, nech vezmeme obidvoch, hoci na rovnaký post. Neviem, načo nám boli obaja, ale povedal som, že dobre, keď už budeme hrať európske poháre,“ hovorí.

Henty od svojho januárového príchodu odohral za áčko Slovana deväť ligových zápasov a nestrelil ani gól. V Slovenskom pohári skóroval v troch zápasoch raz.

Pod vedením Kmotríka mladšieho sa Slovan na jar 2019 presťahoval na nový štadión, na ktorom si aj pri prvej možnej príležitosti zahral v skupinovej fáze Európskej ligy. A predvádzal dobrý futbal.

Verejnosť si ho však zrejme už navždy bude spájať s udalosťou z roku 2018. Kmotrík ml. vtedy na trnavskom štadióne hajloval počas osláv zisku Slovnaft Cupu. Je za to právoplatne odsúdený.

„Z toho, čo sa stalo v Trnave, som nebol nadšený. Zrejme pre emócie a pocit krivdy sa chcel nemiestnym spôsobom postaviť na stranu fanúšikov.“

Kmotrík mladší tým prispel k vnímaniu Slovana ako klubu, ktorý má blízko ku krajnej pravici. Klub často dostáva pokuty od Slovenského futbalového zväzu, UEFA mu za politické prejavy pred rokom zatvorila štadión na dva zápasy Európskej ligy.

„Situáciu s fanúšikmi sa snažíme riešiť, máme kamerový systém a vinníkov vieme zachytiť. Privítali by sme lepšiu legislatívu,“ hovorí Kmotrík starší.

„Bohužiaľ, nespravíte nič, ak sa oni dohodnú s ľuďmi z Brna či Viedne, tí si dajú dresy Slovana a vykrikujú somariny. Petardy skontrolujete, ale výkriky Kosovo je Srbija či iné veci, ktoré sú v rozpore s pravidlami UEFA, im neviete zakázať, možno by sa dali ešte viac obmedziť. Takisto nespravíte nič s tým, že robia v čase pandémie protest pred úradom vlády. Toto je však pár ľudí, väčšina fanúšikov je slušná a prostredie sa zlepšuje. Napríklad rasizmus už nie je vôbec téma – až na zriedkavé prípady.“

Ešte za jeho vedenia prišli do klubu bývalé osobnosti ultras, napríklad Stanislav Kramarič či Tomáš Straka. Druhý z nich zakladal značku Eighty Eight, čo je známa číselná symbolika pracujúca s neonacistickým pozdravom „Heil Hitler“.

„Kto iný by mal komunikovať s fanúšikmi ako oni? Sú to ľudia, ktorí vedia komunikovať s tvrdým jadrom, a myslím si, že sme sa posunuli ďalej od strašného zápasu s Ružomberkom (v roku 2013 fanúšik Slovana hodil do sektora priaznivcov Ružomberka petardu, zranil deväť ľudí – pozn. redakcie). Napriek tomu, ak sa bavíme o mojom zotrvaní v Slovane, jedným z dôvodov, prečo zvažujem odchod, je aj to, že neustále platíme pokuty alebo nám zatvárajú štadión. Už je to neúnosné.“

Kmotrík tvrdí, že nikde na svete nie je na futbale atmosféra ako v divadle. „Je to predsa len masový šport, ktorý ukrýva viac emócií.“

Straka a Kramarič sa podľa neho zmenili. „Urobili najviac v projektoch pre deti a boli dôležitou súčasťou, keď na zápas Európskej ligy prišlo 18-tisíc detí z celého Slovenska. A práve ich posielame, keď potrebujeme pár blbcom povedať, aby zvesili White Lives Matter a podobné odkazy.“

Štatistiky hovoria, že s príchodom Kmotríka mladšieho sa zmenila aj filozofia klubu – namiesto Slovákov patrí drvivá väčšina miest v základnej zostave legionárom.

„Stalo by sa to, aj keby som tam bol stále ja,“ hovorí Kmotrík starší. „Prinútil nás k tomu vývoj na hráčskom trhu. Slováci sú drahší a ťažko medzi nimi nájdete hráčov ako Moha alebo Rabiu.“

Hráči dostávajú v Slovane mesačnú výplatu okolo 20-tisíc eur. Niektorí viac, väčšina z nich menej, hovorí Kmotrík.

Ovplyvnila ho aj skúsenosť z Ligy majstrov v sezóne 2013/14. Polovica kádra Slovana vtedy ešte bola slovenská, no v predkole vypadol s bulharským Ludogorcom Razgrad. Práve Razgrad je známy tým, že domáci hráči v ňom nemajú veľa priestoru.

„Bol to úplne vyrovnaný dvojzápas, ale súper mal dvoch šikovných legionárov, ktorí rozhodli o postupe.“

Slovan má podobný problém ako Barcelona či iné veľkokluby. Keď má záujem o hráča, konkurenčné slovenské kluby dvíhajú cenu. Ak je na trhu zahraničný a slovenský hráč s rovnakou výkonnosťou, legionár, hlavne z krajín Balkánu, je pre Slovan lacnejší.

„Ružomberok chcel kúpiť z Myjavy Erika Daniela a núkal za neho 100-tisíc eur. Dali sme Myjave ponuku na 130-tisíc. Povedali, že dobre, ale chcú za neho 300-tisíc. Ponuku sme teda stiahli.“

Daniel napokon do Slovana prestúpil v lete 2019. Prišiel ako voľný hráč zadarmo. Ružomberok však naštvalo, že zmluvu podpísal ešte počas zimnej prestávky, preto ho počas jarnej časti nezaraďoval do zostavy.

Podľa Kmotríka bol skvelým nákupom Andraž Šporar, aj keď spočiatku dosť kritizovaný pre vysokú prestupovú sumu a plat tohto slovinského futbalistu. „Lenže takých šporarov sme kúpili osem a zarobili sme len na ňom. Bol to výborný profesionál, ktorý sa sústreďoval len na futbal, mám naňho výborné spomienky. Vôbec nepotvrdil povesť problémového hráča, s ktorou prichádzal.“

Šporar na začiatku roka 2020 prestúpil do Sportingu Lisabon za šesť miliónov eur.

Weiss by ho nezradil, mnohí boli len žoldnieri

Za posledných dvanásť rokov sa v Slovane vystriedalo sedemnásť trénerov. Kmotrík tvrdí, že aj on by mal najradšej slovenského Kloppa či Guardiolu, no nenašiel takého. „S trénermi sa nám až tak nedarilo a mnohé konce boli zle odkomunikované,“ hovorí Kmotrík.

Ten si to u fanúšikov Slovana pokazil už tesne po príchode, keď skončil Ladislav Pecko po tom, ako získal titul.

„Pecko mal zmluvu len do konca sezóny a vedel, že po nej príde iný tréner. Keďže získal titul, myslel si, že sa to zmení, ale my sme už boli dohodnutí s Dušanom Uhrinom starším. Ja som Pecka nevyhodil, len sa mu skončila zmluva. Ale je to fajn chlap a myslím si, že má perspektívu aj ako tréner,“ hovorí Kmotrík.

„Nevedeli sme, že Uhrin po dvoch mesiacoch odíde. Takisto sme nečakali, že Karlovi Jarolímovi ponúknu zo Saudskej Arábie dvojmiliónový plat.“

Prečo odišiel Vladimír Weiss, ktorý Slovan doviedol do skupinovej fázy Európskej ligy a prešiel aj cez AS Rím?

„Pár tiežfanúšikov na tribúnach ho urážalo. A to od osobných urážok až po antisemitizmus, čo bolo naňho veľa. Ako emotívny človek im to opätoval, potom to bolo ešte horšie a nakoniec si povedal, že toto nepotrebuje, a odišiel. Najlepší tréner pre Slovan by bol aj teraz. Máme blízky vzťah, keby sme ho veľmi potrebovali, myslím si, že príde, hoci má dobré miesto v Gruzínsku.“

Súčasťou Slovana je však Weissov 30-ročný syn Vladimír, už od detstva blízky priateľ Kmotríkovho syna Ivana. „Aj on je v srdci veľmi dobrý človek a v prvom rade výnimočný futbalista. Aj keď občas urobí nejakú somarinu. Všetci sme boli mladí.“

Kmotrík hovorí, že na trénera Weissa nebolo treba dozerať ako na niektorých iných, u ktorých si nemôže byť istý, či hráčov nestavajú pre lobing futbalových agentov. „Chce len hráčov, ktorých potrebuje. Viem, že nebude posily zbytočne preplácať. Vlado je srdciar,“ hovorí Kmotrík.

Ironicky sa však usmeje pri spomienke na jeden konkrétny Weissov angažmán. „Nepotešil ma, keď priviedol Kamila Kopúnka. Mal ho rád, lebo strelil víťazný gól Talianom na majstrovstvách sveta. Tak som mu vyhovel.“

Weissa priviedol do Petržalky už v roku 1996, keď pre súkromný spor s Júliusom Rezešom nečakane skončil v 1. FC Košice. „Tak som mu povedal, nech ide ku mne. Ukázal sa ako dobrý hráč aj tréner.“ Weiss mal potom tri funkcie naraz – bol hráč, tréner aj manažér.

Za výborného trénera označuje aj Karla Jarolíma. „Bol tvrďas, vedel si urobiť poriadok.“ Dodáva, že „veľa z ostatných zahraničných trénerov boli len žoldnieri“.

„Isto aj tréneri sú pod vplyvom manažérov a agentov a radi nechávajú hrať svojich vyvolených. Aj súčasný tréner mal v minulosti úspechy, no ja si myslím, že Vasil Božikov patrí do základnej zostavy.“

Kozákov koniec mohol byť chybou

Kmotrík čakal viac od Františka Straku a Jozefa Chovanca. Napríklad Nikodimos Papavasiliou a Ivan Vukomanovič vôbec nepotvrdili to, čo od nich očakával. Tvrdí, že si o niečo viac sľuboval od Martina Ševelu.

„Dušan Galis je veľká trénerská osobnosť, jeden z najlepších odborníkov na Slovensku. Ťažko je však byť zároveň poslancom aj trénerom. Veľmi kvalitný tréner a futbalista bol aj Dušan Tittel.“

Hoci Slovan nenašiel dobrého trénera na viac rokov, Kmotrík tvrdí, že slovenskí tréneri nie sú slabí. „Máme veľa kvalitných trénerov, napríklad Norberta Hrnčára, Ivana Galáda či ďalších. Starší tréneri boli výborní a rastie nám aj kvalitná nová trénerská generácia. V Slovane je to však náročnejšie na komunikáciu s hráčmi.“

Zatiaľ posledným vyhodeným trénerom Slovana je Ján Kozák ml. Kmotrík potvrdil, že v závere angažmánu mal Kozák konflikt s jeho synom. „Jeho konca mi bolo veľmi ľúto, pretože ho mám veľmi rád už z čias Petržalky. Nie som presvedčený, že rozhodnutie o jeho konci bolo správne.“

Kozák bol spolu s Balázsom Borbélym ťahúňom tímu, ktorý v skupine Ligy majstrov v konkurencii Interu Miláno, FC Porto a Glasgowu Rangers získal šesť bodov. Skončil tretí a na jar si zahral šestnásťfinále Pohára UEFA.

Pre zlý stav trávnika na Tehelnom poli sa proti Levski Sofia hralo v Trnave. „To už len bol nápad, hrať na štadióne najväčšieho rivala,“ smeje sa Kmotrík spätne.

„No pokiaľ ide o Kozu, viackrát som sa ho ešte za hráčskych čias zastal. Mal svoju tvrdú hlavu, čo Weissovi úplne nesedelo, ale nakoniec si ho aj tak zobral do reprezentácie. Koza v kľúčovom zápase vždy potiahol.“

Kde sú odchovanci?

Fanúšikovia kmotríkovcom vyčítajú aj to, že v zostave prvého tímu sa objavuje málo odchovancov. Jediným stabilným členom základnej zostavy je 23-ročný brankár Dominik Greif. Ten už cez denník Šport odkázal, že chce odísť.

„Je to výborný chlapec, ale aj jemu už zamotali hlavu agenti. Tých považujem za najväčší problém futbalu. Nasľubujú obrovské peniaze nielen hráčom, ale aj ich blízkym. Greif je dlhodobo neudržateľný. Ak neodíde v zime, zrejme po sezóne.“

Ďalším odchovancom v kádri je 19-ročný Dávid Strelec. „Zmluvu má ešte na tri roky a verím, že jeho by sme mohli udržať. Je tam ešte priestor napríklad na zvýšenie platu,“ hovorí Kmotrík.

Miroslav Hašan z denníka Šport podľa neho ani veľmi nepreháňal, keď Strelca prirovnal k legendárnemu Petrovi Dubovskému. „Je to obrovský talent, len musí hrávať. Načo máme na jeho poste dvoch výborných zahraničných hráčov? Aspoň jedného treba predať, nech môže dostávať priestor Strelec.“

Kmotrík sa pýta, ktorý úspešný klub v súčasnosti hrá s odchovancami. „Napriek tomu pracujeme s mládežou a vychovávame jedného, možno jeden a pol kvalitného hráča pre A-tím ročne. Stále je to málo. Keď som však prišiel do klubu, Slovan mal jedno ihrisko pre mládež, aj to si prenajímal od ekonomickej univerzity. Dnes ich máme osem a vybudovali sme výbornú akadémiu.“

Nenávisť za veľké peniaze

Športové úspechy síce nedosiahol také, ako si zaumienil, no hovorí, že aspoň postavil štadión. „Za veľké peniaze si kupujem nenávisť. Na druhej strane, všetko sa dá robiť lepšie,“ hovorí.

Na mieste starého Tehelného poľa sa od marca 2019 hráva v novej stavbe. Kmotríka vyšla na viac ako sto miliónov eur, vláda zatiaľ pomohla 27 miliónmi.

Minister školstva Peter Plavčan zo Slovenskej národnej strany podpísal s Kmotríkom zmluvu, ktorá podnikateľovi garantovala, že ak o to požiada, štát od neho štadión odkúpi za 75 miliónov eur.

Tesne pred koncom vlády Petra Pellegriniho bol na stole aj dodatok na ďalších 25 miliónov, no napokon ho po nátlaku verejnosti nepodpísala.

Po nástupe vlády Igora Matoviča bolo jasné, že ministerstvo školstva spraví všetko pre to, aby Kmotríkovi muselo poslať čo najmenej peňazí. V júli potom na tlačovke premiér Matovič spolu s vicepremiérom Štefanom Holým oznámil, že Kmotríkovi nielenže už nehodlajú poslať ani cent, ale budú od neho pýtať aj už vyplatenú dotáciu 27 miliónov eur.

„Zmluvu o štátnej pomoci na základe žiadosti nášho ministerstva školstva schválila Európska komisia a podpísala ju európska komisárka,“ argumentuje Kmotrík. „S vládou sme sa chceli dohodnúť na vzájomne výhodných podmienkach. Ale veď nejako sa s tým popasujeme. No keď vidím, ako premiér hovorí, že štadión si teraz zoberú banky, považujem to za verejné vyhrážanie. Som rád, že štadión stojí a Bratislava aj Slovensko sú s ním krajšie. Myslím si však, že vyjadrenie pána premiéra nebolo fér.“

Kmotrík hovorí, že chce len takú dotáciu (v percentách z ceny štadióna), akú dostali ďalšie slovenské kluby. Najvyššiu dostal Spartak Trnava na prestavbu Štadióna Antona Malatinského, a to 13 miliónov eur (z celkovo 30 miliónov). Zvyšné kluby dostali dotácie rádovo v jednotkách miliónov eur, no pokryli väčšinu nákladov.