Denník N

Virológ Klempa: Plošným testovaním vírus zázračne nevyriešime, budú potrebné aj iné opatrenia

Boris Klempa vedie Oddelenie ekológie vírusov na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV. Foto – archív Borisa Klempu
Boris Klempa vedie Oddelenie ekológie vírusov na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV. Foto – archív Borisa Klempu

Stali sme sa obeťou vlastného úspechu. Výsledkom bola popieračská vlna, ktorá nás výrazne poškodila, vraví virológ Boris Klempa z SAV.

Počas celoplošného testovania sa časť ľudí mala otestovať aj PCR testami, myslí si virológ Boris Klempa. „Je mi veľmi ľúto, že sa takáto porovnávacia štúdia nespravila. Je to preto, lebo sa to organizovalo narýchlo. Boli sme pripravení takú štúdiu spraviť, ale pre krátkosť času sa to nepodarilo. V zahraničí sa objavuje čoraz viac takýchto porovnávacích štúdií. Vyzerá to tak, že si ju urobila každá krajina okrem nás – čiže krajiny, ktorá antigénové testy použila celoštátne. Je to škoda,“ dodáva vedec.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či nám v budúcnosti hrozí ďalší koronavírus, ktorý spôsobí ešte väčšie problémy;
  • či je stratégia premorenia populácie legitímny postup;
  • či môže mutovanie nového koronavírusu predstavovať problém pre vývoj efektívnej vakcíny.

V januárovom rozhovore pre Denník N ste povedali, že na nový koronavírus „sme pripravení lepšie ako kedykoľvek v minulosti“. Stále to platí?

V januári som ešte nevedel, že vírus šíria aj asymptomatickí ľudia, čo malo zásadný vplyv. Skúsenosti s ochoreniami SARS a MERS tak neboli úplne relevantné. Na to, aby sme dostali SARS a MERS pod kontrolu, stačila dôsledná izolácia infikovaných a karanténa kontaktov. V prípade tejto pandémie to však nestačí, a to práve vinou obrovského podielu bezpríznakových ľudí schopných šíriť vírus. Napriek tomu platí, že výskum koronavírusov iniciovaný epidémiami SARS-u a MERS-u dnes zohráva významnú úlohu a vďačíme mu za súčasný rýchly vedecký progres.

Aké iné faktory zohrali rolu, že sme covid-19 nedostali pod kontrolu tak ako predtým SARS a MERS?

MERS sa menej šíri z človeka na človeka. Do oveľa väčšej miery ide o klasickú zoonózu (nákaza zvierat prenosná na človeka, pozn. red.), čo znamená, že zdrojom väčšiny rozpoznaných prípadov, hlavne tých ťažších, je zviera. Z toho vyplýva, že sekundárne infekcie priamo z človeka na človeka sú mierne a vyskytujú sa málo.

SARS nie je klasická zoonóza a významnú rolu zohrávajú ľudia schopní šíriť vírus ďalej. Pri SARS-e z roku 2002 a 2003 aj teraz pri SARS-CoV-2 sa ukazuje, že veľký význam zohrávajú superšíritelia, keď je menšina infikovaných zodpovedná za väčšinu nových infekcií. V tomto sa starší SARS-CoV a terajší SARS-CoV-2 podobajú. Rozdiel je v tom, že novší SARS-CoV-2 sa dokáže intenzívne množiť priamo v hrdle, takže ľudia sú oveľa infekčnejší ako pri SARS-CoV-1, pri ktorom boli infekční až v čase, keď mali veľmi ťažké príznaky, s ktorými skončili v nemocnici.

Očakávali ste na jar, že príde aj druhá vlna, alebo bola možnosť, že vírus do leta zvládneme?

Bola to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Plošné testovanie

    Príroda

    Rozhovory

    Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie