Matematik Kollár: Povedal by som, že sme za vrcholom, ale čo bude ďalej, vôbec nie je jasné
Mnohé krajiny dokázali dočasne znížiť počet infikovaných, no po čase im krivka znova narástla. Byť za vrcholom teda neznamená definitívne víťazstvo, vraví vedec z UK.
V rozhovore sa dočítate:
- ako hodnotí matematik druhé kolo plošného testovania;
- ako sme na tom v porovnaní s Českom;
- či sme testovaním získali nejaký čas a ako ho využiť;
- v čom sme mohli byť vďaka testovaniu prví na svete a prečo nie sme.
Premiér v nedeľu povedal, po plošných testovaniach je o 55 percent menej infikovaných ľudí v spoločnosti. Zodpovedá to reálnemu vývoju infekcie?
Toto je hypotéza, nie fakt. Takéto číslo nehovorí o výsledku testovania, ale o tom, ako sa mení celková situácia. Nevieme oddeliť efekt opatrení a efekt testovania. Už dva týždne upozorňujeme, že hlavne opatrenia, ktoré platili od 15. októbra a výrazne znížili pohyb ľudí, budú mať veľký vplyv. Podobne silné opatrenia v Českej republike zvrátili oveľa horší stav epidémie. Naše čísla sa zlepšili a rozhodne k tomu prispeli opatrenia aj testovanie, ale či to bolo 50:50, nevieme povedať.
Ako sme na tom v porovnaní s Českou republikou, ktorá bola v horšej situácii a nemala plošné testovanie?
V Česku zvrátili situáciu, ktorá vyzerala veľmi zle. Ich obavy boli oprávnené, ale ukázalo sa, že prijaté obmedzenia dokázali zastaviť šírenie. Momentálne sú za vrcholom krivky počtu aktívnych prípadov a situácia sa začala zlepšovať. Aj oni však už začínajú testovať antigénovými testami v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb. Antigénové testy sú veľmi efektívne, ak sú použité na správnych miestach.
Je vývoj v okolitých krajinách dôkazom, že opatrenia fungujú a nerobíme ich zbytočne?
Áno a buďme radi. Sám by som bol veľmi nešťastný, keby sme sa obmedzovali bez efektu. Testovanie je veľmi užitočný nástroj, ale bez zníženia kontaktov a mobility nám nepostačí.
V akej časti druhej vlny sa nachádzame?
Nevieme.
