Sudkyňa Doláková je obvinená a podľa ministerky Kolíkovej by nemala súdiť. Disciplinárny senát však rozhodol opačne

Obaja sú v rámci akcie Víchrica obvinení z úmyselných trestných činov. Neskončili však vo väzbe, a tak sa ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) snažila zabrániť tomu, aby sudca Najvyššieho súdu Jozef Kolcun a sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Otília Doláková mohli ďalej súdiť.

Pri Kolcunovi jej to vyšlo, pri Dolákovej nie. Disciplinárny senát predsedníčky Evy Kiššovej, Patrika Príbelského a Viliama Karasa nevyhovel ministerkinmu návrhu, aby sudkyni dočasne pozastavil výkon funkcie. Doláková je obvinená zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Kolcun je obvinený z prijímania úplatku. Pri ňom disciplinárny senát nemal pochybnosti a výkon funkcie sudcu mu dočasne pozastavil. Až do skončenia celého prípadu tak bude poberať len 30 percent platu. Ak by ho nakoniec oslobodili, štát mu plat doplatí.

Takmer identické návrhy

Ministerka podala na oboch sudcov takmer identické návrhy, v ktorých argumentovala, prečo by nemali ďalej súdiť. „Pozastavením výkonu bude zabezpečené právo občanov na rozhodovanie len sudcami, u ktorých niet pochybností, že na výkon funkcie sudcu spĺňajú všetky zákonné a etické predpoklady,“ napísala ministerka.

Hoci Kolíková rešpektuje ústavnú zásadu prezumpcie neviny, je presvedčená, že sudkyňu Dolákovú „je potrebné dočasne vyčleniť od zvyšku sudcovského stavu“.

Proti Dolákovej vypovedal jej niekdajší kolega, dnes spolupracujúci svedok Vladimír Sklenka. Povedal, že keď ho oslovila vtedajšia podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová v súvislosti so sporom jednej stavebnej firmy s bratislavským magistrátom, požiadal Dolákovú, či by v tomto prípade mohla čo najskôr pojednávať a aby rozhodla v prospech žalobcu.

Sudkyňa mu vyhovela a rozhodla tak, ako ju Sklenka žiadal. Sklenka jej následne ponúkol, že jej pomôže s napísaním rozhodnutia. Doláková sa tomuto návrhu podľa Sklenku potešila a odovzdala mu celý spis. Keď mal Sklenka napísaný rozsudok, tak ho odovzdal sudkyni, ktorá vraj poďakovala a uviedla, že aj nabudúce to tak môže byť.

„Umožnením rozhodovania súdnych sporov touto sudkyňou by prichádzalo k pokračovaniu mimoriadne závažného ohrozenia dôveryhodnosti súdnictva, ako aj jeho povesti,“ napísala ministerka v návrhu na pozastavenie výkonu sudkyni Dolákovej. „Takéto pozastavenie by bolo aspoň čiastočne spôsobilé obnoviť dôveru verejnosti v spravodlivosť,“ dodala.

Doláková sa doposiaľ k obvineniam nevyjadrila. Nereagovala ani na argumenty ministerky, prečo by nemala súdiť. Na otázky Denníka N neodpovedala.

Disciplinárny senát ministerke nevyhovel, čo sa doposiaľ ešte nestalo. Senáty vždy len posúdili, či ministrov alebo ministerkin návrh spĺňa všetko, čo má, teda napríklad aj uznesenie o obvinení sudcu alebo sudkyne z úmyselného trestného činu.

To vidieť aj z postupu senátu predsedníčky Moniky Jakabovej, Martina Baločka a Zuzany Čížovej, ktorý posudzoval návrh voči sudcovi Kolcunovi. Na rozdiel od Kiššovej senátu nemal vôbec potrebu obvinenie sudcu skúmať.

Naopak, pri ňom sa senát zameral na výklad slova integrita, ktorá je nevyhnutným predpokladom na to, aby niekto mohol byť sudcom. „Integrita je osobná kvalita férovosti alebo spravodlivosti. Zahŕňa v sebe poctivosť, dôveryhodnosť, plnenie povinností, držanie slova,“ vysvetlil senát.

Integrita so sebou nesie „jednoznačný negatívny postoj a neochotu k porušeniam zásad a povinností bez ohľadu na akékoľvek porušenie alebo preferenciu ostatných“.

„Vznesením obvinenia pre úmyselné trestné činy proti menovanému sudcovi je vážne ohrozená jeho bezúhonnosť. Uvedeným sa javí byť porušená aj jeho sudcovská spôsobilosť,“ konštatoval Jakabovej senát. A to bol dôvod, prečo ministerkinmu návrhu vyhovel.

Kolcun je obvinený z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku. Aj o ňom vypovedal Sklenka, ale nikdy sa s ním nestretol. Kolcun vraj za ním poslal sudcu Richarda Molnára, ktorý je tiež obvinený a vo väzbe. Sudca Najvyššieho súdu mal záujem na vybavení dvoch súdnych rozhodnutí. Jedno z nich, o ktorom rozhodoval Sklenka, sa týkalo Domu novinárov. Ponúkal zaň úplatok 30-tisíc eur. V druhej kauze zase 10-tisíc eur.

Z obvinenia je zrejmé, že sudca Kolcun nechcel ovplyvniť rozhodnutia vo svoj prospech, ale na niekoho objednávku. Je podozrivý z toho, že práve od „objednávateľa“ dostal zaplatené.

Zapochybovali o obvinení sudkyne

Lenže v senáte predsedníčky Kiššovej sa členovia pustili nielen do výkladu integrity a morálky sudcu, ale aj do uznesenia o obvinení sudkyne Dolákovej. Začali sa ním bližšie zaoberať, hoci to vôbec nespadá do právomoci disciplinárnych senátov.

Svojím spôsobom prekročenie právomocí uznáva nepriamo aj Kiššovej senát, keď v rozhodnutí sám napísal, že „v zásade nemá oprávnenie skúmať dôvodnosť vzneseného obvinenia a ani mieru zavinenia sudcu“. Disciplinárny senát si vraj plne uvedomoval potrebu ochrany dôveryhodnosti justície, ale na druhej strane nemohol „rezignovať na minimálne štandardy ochrany nezávislosti súdnej moci garantovanej ústavou“.

Disciplinárny senát tvrdí, že jeho úlohou je posudzovať omnoho širšie súvislosti, ako posudzuje vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia. „V hre je aj nezávislosť súdu, právo na spravodlivý proces a v rámci neho právo na zákonného sudcu,“ napísal senát, ktorý dodal, že „nemôže neprihliadať na nedostatok, ktorý vzhliadol v uznesení o vznesení obvinenia“.

Tým nedostatkom je nedostatočné vymedzenie skutku. Chýba totiž bližšia identifikácia sporu, v ktorom mala Doláková rozhodovať na Sklenkovu žiadosť. Disciplinárny senát na základe toho zapochyboval, „či skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, spĺňa kritériá uvedené v Trestnom poriadku“.

Rozhodnutie senátu si už prečítal aj predseda súdnej rady Ján Mazák. Hovorí, že ho „vyrušilo“, že senát sa neobmedzil len na preskúmanie jediného predpokladu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie, a to dôkaz, že sudca je stíhaný za úmyselný trestný čin. A tým dôkazom je uznesenie o vznesení obvinenia.

„Ministerka spravodlivosti tento dôkaz predložila, a preto splnila všetky požiadavky zákona,“ povedal Mazák. „Po prečítaní dôvodov rozhodnutia sa vnucuje myšlienka, že senát očakával viac ako uznesenie o vznesení obvinenia. Nie je však jasné čo,“ dodal predseda rady.

Mazák naráža na záver rozhodnutia, v ktorom disciplinárny senát pripustil, že v ďalšom štádiu trestného konania môže dôjsť k spresneniu opisu skutku. Ministerke tak vraj nič nebráni, aby podala návrh na dočasné pozastavenie funkcie sudkyne Dolákovej opäť.

Kolíková s takýmto riešením nesúhlasí. Rozhodnutie senátu nekomentovala, len povedala, že s ním nesúhlasí a že sa proti nemu odvolá. „Mám za to, že dôvody, ktoré sme uviedli v samotnom návrhu, sú namieste a chcem, aby sa tým zaoberal odvolací disciplinárny senát,“ dodala.

Nemá kto rozhodnúť

Rozhodovať by teda mal odvolací disciplinárny senát. Tu však ministerka naráža na veľký problém. V oboch odvolacích disciplinárnych senátoch totiž chýba predseda a žiaden nie je ani len v databáze náhradníkov. A bez predsedu senát nemôže zasadnúť.

Problém je aj v tom, že zo zákona musí odvolací senát rozhodnúť do desiatich dní od doručenia odvolania.

Ešte do 26. októbra mali odvolacie senáty jedného predsedu – sudcu Ľubomíra Hudáka. Toho však odvolala prezidentka Zuzana Čaputová v rámci skupiny sudcov, ktorí dosiahli vek 65 a viac rokov. Žiaden odvolací súd odvtedy nie je funkčný.

Čo s tým? Aj Ján Mazák, predseda súdnej rady, pod ktorú disciplinárne senáty spadajú, priznáva, že o odvolaní sa nemá ako konať. „Bez doplnenia odvolacieho disciplinárneho senátu sa ozaj nepohneme. Príčinou tohto stavu je s veľkou pravdepodobnosťou zanedbaný dohľad nad činnosťou disciplinárnych senátov, ktoré teraz riešia ešte aj veci z rokov 2017 a 2018,“ povedal.

Mazák sa stal predsedom rady tento rok koncom júna. Vystriedal vo funkcii Lenku Praženkovú, ktorá odstúpila po tom, ako ju šiesti členovia navrhli odvolať.