Denník N

Boccaccio nám pripomína, ako veľmi potrebujeme aj dnes trpezlivosť

Morový stĺp v Kremnici. Foto - TASR
Morový stĺp v Kremnici. Foto – TASR

Ak najbližšie budete prechádzať okolo niektorého morového stĺpa, skúste sa na chvíľu zastaviť a trochu načúvať.

Autor je publicista

Keď v 14. storočí pristála v sicílskej Messine janovská obchodná flotila s námorníkmi nakazenými morom, bol to začiatok epidémie obrovských rozmerov. Už počas plavby zomrelo veľa námorníkov. V dôsledku kontaktov s preživšími nakazenými námorníkmi sa mor, príznačne označovaný aj ako čierna smrť, rýchlo šíril po celej Sicílii a odtiaľ na celý kontinent. Do piatich rokov už bola nakazená celá Európa, pričom zomrela viac ako tretina obyvateľov.

V Janove a Benátkach prijali opatrenie, podľa ktorého lode museli čakať na mori štyridsať dní, až potom mohli zakotviť v prístave a vyložiť náklad. Práve z talianskeho quaranta, štyridsať (a následne quarantena ako označenia tejto štyridsaťdňovej izolácie lodí), pochádza aj naše slovo karanténa.

Azda najviac postihnutým mestom bola Florencia. Pri nedostatočnej hygiene a chýbajúcich poznatkoch lekárskej vedy ľudia zomierali veľmi rýchlo. Kopili sa mŕtvoly, ktorých bolo toľko, že na ich pochovanie museli vyhĺbiť jamy až po úroveň podzemných vôd. Telá potom ukladali „vrstva na vrstvu; každú vrstvu trochu posypali zemou a tak pokračovali, až bola jama plná“, ako to opisuje Giovanni Boccaccio v Dekamerone.

Opatrenia, ako napríklad uzavretie hraníc, nepomáhali. Boccaccio však varovne pripomína, že epidémia sa šírila aj vďaka ľuďom, ktorí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie