Denník N

Politológ zo Severnej Karolíny: Trump je rétorický vrhač bômb. Nemá svedomie a chce len získať výhodu

Foto - tasr/ap
Foto – tasr/ap

Jonathan Weiler skúma psychológiu voličov, ktorí si vyberajú autoritárskych politikov. Podľa neho existujú podobnosti medzi Donaldom Trumpom a Georgeom W. Bushom. V rozhovore vraví, že USA sa ocitli na mŕtvom bode a krajina je silno rozdelená.

Okrem toho vysvetľuje, prečo republikánom pomôže, keď podkopú vieru ľudí vo vládu, a dodáva, že autoritárski lídri dokážu „voličov“ ohýbať, preto môžu viaceré krajiny smerovať k autokracii.

New York Times o vás písali ako o politológovi, ktorý „strávil celú kariéru študovaním príťažlivosti autoritárskych postáv: politikov, ktorí vyznávajú xenofóbiu, potláčajú slobodné médiá a stavajú sa nad právo, zatiaľ čo vyžadujú ‚právo a spravodlivosť‘ pre všetkých ostatných“. Koľko amerických prezidentov spĺňa túto definíciu?

V skutočnosti som sa viac zameriaval na psychológiu bežných voličov a to, ako svoj psychologický temperament spájajú so psychologickou stránkou kandidátov, ktorých si vyberajú.

Tí, ktorí majú niečo, čo nazývame autoritárskym alebo nemenným zmýšľaním (authoritarian or fixed mind-set), boli v posledných rokoch viac zaujatí určitou skupinou politických lídrov.

Títo lídri, ktorí rozprávajú v jasnom, čierno-bielom znení a viac rozdeľujú svet na „my verzus oni“, tí, ktorí viac uprednostňujú jednoduché a silové riešenia našich problémov, sú viac príťažliví pre voličov s nemenným zmýšľaním.

Samozrejme, Donald Trump stelesňuje mnohé z týchto spomenutých vlastností. To isté však platilo aj pre Georgea W. Busha. To však neznamená, že Trump a Bush sú rovnako autoritárski, pretože Trump je určite ochotnejší pošliapať pravidlá, ktoré obmedzujú jeho moc. Medzi nedávnymi americkými prezidentmi teda boli dôležité podobnosti z hľadiska príťažlivosti pre voličov.

Vy teda argumentujete, že ľudia smerujú k tzv. „strongmanovi“, teda autoritárskemu lídrovi, aj vďaka ich vlastným hlboko zakoreneným psychologickým vlastnostiam. Myslíte si, že sa to potvrdilo aj v nedávnych amerických prezidentských voľbách, keď Trump napriek mnohým škandálom počas svojej vlády dokázal získať ešte viac hlasov ako v roku 2016?

Podľa mňa už ani nie je otázkou, či sa to politické rozdelenie spoločnosti – dnes už celosvetový problém – prehĺbilo kvôli Trumpovi. Podotkol by som, že v roku 2020 sme vo voľbách videli zaujímavý vývoj, ktorý si vyžaduje hlbšiu analýzu. Voliči klasifikovaní ako „ne-bieli“ (non-white), síce stále viac preferovali Demokratickú stranu, ale zároveň vo väčšom počte volili Trumpa v roku 2020 než v roku 2016. Preto by som dodal, že to rozdelenie medzi ľuďmi s pevným (fixed) a pohyblivým (fluid) zmýšľaním je charakteristickou črtou našej politiky. V USA jednoznačne dochádza k deleniu ľudí na tých, ktorým neprekáža rozmanitosť a rozdiely, a tými, ktorí to isté považujú za hrozbu. Je to však komplikované.

Od volieb sa Trump niekoľkokrát objavil na verejnosti. Dokážete z toho vybrať jeden moment, ktorý bol podľa vás najbláznivejší?

(smiech) Nepovedal by som, že by tam jeden vyslovene vynikal. Trump je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Americké voľby 2020

Donald Trump

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie