Denník N

Na čo by sme v diskusii o interrupciách nemali zabúdať

Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Naším právom by nemalo byť žene zakazovať. Našou povinnosťou by malo byť čo najviac pomôcť.

Autorka je doktorandka sociológie
na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe

V posledných týždňoch sa v Poľsku masívne protestovalo. K protestom sa zo solidarity pridávajú aj mnohé európske mestá. Slogany ako „To jest wojna“, „PIS nienawidzi kobiety“ regaujú na rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého prestal platiť vyše 20 rokov starý zákon umožňujúci žene interrupciu v prípade, že sa zistí vážne poškodenie plodu.

V Európe zákon patril už beztak k tým prísnym, a po jeho liberalizácii volala veľká časť populácie. Nastal však opak, a v súčasnosti má žena právo na interrupčný zákrok iba v prípade, že je vážne ohrozené jej vlastné zdravie. Prečo je dianie v susednom štáte znepokojivé a nemal by sa z neho stať precedens?

Téma interrupcií je veľmi kontroverzná, vzbudzuje množstvo emócií. To je určite namieste, pretože predsa ide o ľudský život. A hneď rovno o dva. V poslednom čase sa však interrupcie stávajú hlavne nástrojom politických, a teda i mocenských bojov. Využívajú sa, teda skôr zneužívajú, na propagandu ideologicky extrémnych postojov, na prehlbovanie názorových odlišností, na vyvolávanie vášní u už aj tak značne rozštiepenej spoločnosti.

Potraty ako téma sú silne tabuizované. A ak sa raz za čas o potratoch verejne hovorí, tak zásadne z úst mužských politikov alebo kňazov, ktorí nám vnucujú, že sme buď za život, alebo proti nemu. Nič medzi tým neexistuje.

Symbolom poľských protestov je okrem iného šatníkové ramienko. Prečo? Pretože ho tehotné ženy spolu s inými ostrými predmetmi najčastejšie používajú, aby si samy potrat vyvolali. Pred tým než zaujmeme k potratom akýkoľvek postoj, pred tým, než tieto ženy budeme odsudzovať, by sme sa mali aspoň na okamih skúsiť vcítiť do pocitu zúfalstva, ktorý ich k podobnému činu privádza. Nejde o ženy morálne zvrhlé ani psychicky narušené. Sú to stále tie isté ženy, ktoré často už viacnásobnými matkami sú, alebo sa nimi raz stanú a dostane sa im úcty a rešpektu, ktoré spoločnosť za materstvo udeľuje.

Pretože materstvo je zázrak. Zázrak, že povýšime potreby niekoho iného nad tie naše v takej absolútnej miere, ako sú schopné iba matky. A práve na tento „materinský pud“ sa spoločnosť skoro stopercentne spolieha. Keď si chce bezdetný manželský pár adoptovať dieťa, musí prejsť zložitým procesom, kontrolou svojich životov, psychiky i financií. Žena nepotrebuje zložiť skúšky, dostať pečiatku, aby sa mohla stať matkou. Ak máme v ženu takú dôveru, že jej zveríme do rúk bezbranného novorodenca a nekontrolujeme, či je to schopná zvládnuť, nemali by sme mať dôveru i v jej úsudok pri samotnom rozhodovaní, či ona sama verí, že to dokáže?

Naším právom by nemalo byť žene zakazovať. Našou povinnosťou by malo byť čo najviac pomôcť, aby toto rozhodnutie bolo slobodné, dobrovoľné, a bez strachu. Bez strachu o existenciu seba či ďalších členov rodiny, bez strachu spôsobeného nedostatkom informácii, bez strachu z hanby. A hlavne bez strachu, že na to bude sama. Pretože iba také rozhodnutie môže byť správne.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Tusk

Interrupcie

Komentáre

Teraz najčítanejšie