Denník N

Lipšic: Ak teraz niekto hovorí o politickom stíhaní, zdá sa mi to falošné

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Presadil inštitút spolupracujúceho obvineného, čo sa dnes ukazuje ako kľúčový nástroj na odhaľovanie zločineckých skupín. Či sa bude uchádzať o post špeciálneho prokurátora, zatiaľ rozhodnutý nie je.

Daniel Lipšic bol aj pri vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá sa v posledných mesiacoch ukazuje ako prínos pri rozkrývaní korupcie na najvyšších miestach aj napriek tomu, že ju roky viedol Dušan Kováčik. V rozhovore hovorí Lipšic aj o tom:

  • ako rozmýšľa o svojej budúcnosti,
  • ako sa rozpráva s klientami o tom, čo je správny prístup v ich prípadoch a čo zo spolupráce s vyšetrovateľmi vyplýva,
  • prečo sa vôbec neoplatí kajúcnikovi si vo výpovedi vymýšľať si a zatajovať,
  • ako bol Pavol Rusko ešte ako predseda koaličnej ANO v Dzurindovej vláde proti zákonu, ktorý by umožnil kajúcnikom znížiť ich tresty.

Minulý týždeň ste sa dozvedeli, že vás sledovala skupina bödörovcov. Aký to bol pocit?

Nebolo to až také prekvapujúce, pretože to nebola prvá zločinecká skupina, ktorá ma sledovala. Smutným poznaním skôr je, že potom ako sa nám podarilo rozložiť klasické zločinecké skupiny, ktoré páchali násilné, drogové, ekonomické trestné činy, tak vznikli nové zločinecké skupiny, ktoré fungovali z našich daní a eurofondov. A jedna z nich je trestne stíhaná od minulého týždňa.

Z obvinenia vyplýva, že súčasťou tejto skupiny boli policajný prezident, vrcholní predstavitelia Národnej kriminálnej agentúry, špeciálny prokurátor či šéf Kriminálneho úradu finančnej správy. 

Je to otrasné poznanie, že takýto obludný systém tu roky fungoval a vytvoril pavučinu korupcie, vydierania, účelových stíhaní. Je to čosi, čo by sa na Slovensku nemalo už nikdy zopakovať, a verím, že sa ani nezopakuje.

Ako v tomto kontexte vnímate reakcie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka zo Smeru na zadržanie práve ich nominantov? 

Nechcem príliš komentovať politiku a reakciu politikov. Za bývalých dvoch vlád Smeru tu prebiehali účelové trestné stíhania lídrov opozície. A to, že boli účelové, nehovorím ja, ukázalo sa to následne rozhodnutiami prokuratúry a súdov. Bol stíhaný súčasný premiér Igor Matovič, minister obrany Jaroslav Naď, minister vnútra Roman Mikulec, minister práce Milan Krajniak aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel.

Fico s Kaliňákom argumentujú, že teraz ide o politické stíhania.

Ak to teraz niekto hovorí, príde mi to strašne falošné. Viem, ktorí vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry na týchto prípadoch pracujú. Poznám prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ktorí ich dozorujú. Sú to špičkoví vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí majú za sebou mimoriadne úspešnú kariéru pri stíhaní tých najnebezpečnejších zločineckých skupín. Tlačové besedy predsedu Smeru však nechcem verejne komentovať.

Niekdajší vrcholní predstavitelia polície skončili obvinení po akcii Očistec. Rieši to špeciálna prokuratúra a vy ste nevylúčili svoju kandidatúru na špeciálneho prokurátora. Nie je problém, keď by vám v prípade zvolenia „pristávali“ na stole prípady, v ktorých sám figurujete, napríklad ako poškodený? 

Pozícia špeciálneho prokurátora bola do štvrtka stále obsadená, takže doteraz to pre mňa nebola aktuálna otázka. Či budem kandidovať, sa rozhodnem zrejme až v čase, keď Národná rada vyhlási voľbu špeciálneho prokurátora. Len dodám, že aj teraz, v tejto dobe sa ukazuje, akou kľúčovou inštitúciou je Úrad špeciálnej prokuratúry. A to napriek tomu, kto na jeho čele dlhé roky stál.

Držím palce mnohým prokurátorom na špeciálnej prokuratúre, ktorí dozorujú práve spomínané kauzy. Robia to s odbornou zdatnosťou, ale aj s určitou mierou drajvu, ktorý je nevyhnutný. Sú to prokurátori, ktorí napriek tomu, že nemajú cez víkend službu, idú si odpojednávať väzobné rozhodnutia, a to doposiaľ nebolo štandardom. Ale je to správne, lebo len dozorový prokurátor má kvalifikovaný prehľad o spise a o dôkaznej situácii.

Daniel Lipšic na súde. Foto – tasr

O čom svedčí skutočnosť, že Dušan Kováčik sa nevzdával funkcie špeciálneho prokurátora, ani keď bol vo väzbe? Urobil tak až teraz po troch týždňoch od obvinenia.

Určite, že to vysielalo zlý signál, a všetci to vedia. Nebolo to dobré.

Čaká nás voľba generálneho prokurátora. Máte svojho favorita? 

Je tam veľa dobrých kandidátov, ale nechcel by som verejne zasahovať do toho, kto by mal byť zvolený.

Už ste verejne komentovali, že akcie Očistec, ale aj Búrka, Víchrica, Plevel, pri ktorých zatkli nielen bývalé policajné špičky, ale aj mnohých sudcov, by sa neudiali bez kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených. Prečo to zrazu ide a dajú sa využiť?

Spolupracujúci obvinení sa využívali aj v klasických zločineckých skupinách, a to od zavedenia tohto inštitútu do Trestného poriadku v roku 2003. Nebolo pritom ľahké to presadiť a viacerí  poslanci vtedajšej vládnej koalície mali problém tento inštitút v parlamente podporiť. Musel som ich priamo v Národnej rade presviedčať, aby zaň zahlasovali. Odvtedy prešlo 17 rokov a ukazuje sa, že je to úplne kľúčový inštitút.

Prečo je taký dôležitý?

Organizovaný zločin, nielen ten klasický „hrubokrký“, ale aj tento bielogolierový, má také vyvinuté imunitné mechanizmy, že je veľmi ťažké ho odhaliť nejakým dôkazom zvonku. Je nezmyslom si myslieť, že Matka Tereza bude korunným svedkom pri odhaľovaní zločineckej skupiny. Samozrejme, že nie. Bezúhonní ľudia nemajú žiadnu vedomosť o takejto trestnej činnosti. Musí to byť teda niekto zvnútra.

Prečo sa niekto, kto bol členom zločineckej skupiny, rozhodne spolupracovať s políciou? 

Tie motivácie sú dve. Obava o vlastný život alebo snaha získať nižší trest či iný benefit.

Hovoríte o tom, že ide o kľúčový inštitút, ale stále ho mnohí spochybňujú. Sú opatrní dôverovať slovám kajúcnikov. 

Viem, že je veľká polemika o tomto inštitúte. Spochybňujú ho obvinení, niektorí politici aj sudcovia. Samozrejme, že je potrebné, aby sa venovala mimoriadna pozornosť preverovaniu vierohodnosti výpovedí spolupracujúcich obvinených. Na to sú viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu, Ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). U absolútnej väčšiny spolupracujúcich obvinených nie je žiaden zámer vypovedať nepravdivo. Ak by to urobili, tak riskujú najviac oni sami.

Prečo? 

Ak by sa ich výpoveď, a to najmä v prvotnom štádiu vyšetrovania, nepotvrdila ďalšími dôkazmi, ktoré sa začnú vykonávať, tak by stratili všetky legálne benefity. Dohoda so spolupracujúcim obvineným príde totiž až v okamihu, ak sa jeho výpoveď preverí ďalšími dôkazmi. Ak by sa zistilo, že klame, tak všetky výhody stráca.

Svojim klientom, ktorí sú v takejto pozícii, hovorím, že je v ich najlepšom záujme hovoriť celú pravdu. Nie len polovicu. Mohlo by sa im totiž stať, že ak sa budú realizovať ďalšie trestné stíhania, tak iný spolupracujúci obvinený povie, že môj klient nepovedal všetko, že je tam napríklad ďalších päť vecí. Ak sa raz rozhodne obvinený pre spoluprácu, je v jeho bytostnom záujme povedať absolútne všetko a úplne pravdivo.

Ako dlho trvá, kým sú obvinení ochotní začať spolupracovať za podmienok, ktoré ste opísali? 

Je to proces. Nie je to na prvom stretnutí, pretože je to o získavaní dôvery, a to aj v obhajcu. Treba si uvedomiť, že pre nich toto rozhodnutie nie je jednoduché. Musia otvorene vypovedať o celej svojej trestnej činnosti, uvedomujúc si, že budú konfrontovaní s obhajcami ďalších obvinených, ako aj s ďalšími dôkazmi. Mnohí z nich sú presvedčení, že robili aj dobré veci. Najmä ak hovoríme o kajúcnikoch z radov bielych golierov. Ale to nikoho nezaujíma. Je to ako pri spovedi – musia porozprávať svoje hriechy, nie to dobré, čo počas života vykonali.

Pri Bernardovi Slobodníkovi z kauzy Očistec ste povedali, že ste jeho obhajobu prevzali len za podmienky, že začne spolupracovať s vyšetrovateľmi. Kladiete si takúto podmienku pri viacerých klientoch? 

Určite áno. Pokiaľ vyhodnotím dôkaznú situáciu klienta tak, že najlepšia cesta je pre neho spolupráca, potom prevzatie obhajoby podmienim jeho spoluprácou. Beriem to tak, že je to v najlepšom záujme klienta. Sú advokáti, ktorí hovoria klientom, že dôkazná situácia proti nim je slabá a o chvíľu ich prepustia z väzby, že trestné stíhanie bude čoskoro zastavené a oni budú na Vianoce doma. Len potom prejdú Vianoce aj Veľká Noc a oni sú stále vo väzbe. Ja klientom hovorím pravdu na základe čo najzodpovednejšieho vyhodnotenia dôkaznej situácie.

Ak klient nesúhlasí s podmienkou spolupráce? 

Určite by som nešiel do absurdných obhajob, že budem obhajovať vec, o ktorej som presvedčený, že je tam dôkazná situácia taká silná, že to smeruje k uznaniu viny bez akýchkoľvek rozumných pochybností. Ak akákoľvek procesná strana – a niekedy to môže byť aj prokurátor – predkladá súdu absurdné skutkové alebo právne argumenty, tak nakoniec najviac škodí sama sebe. Stáva sa totiž nedôveryhodnou.

Kajúcnikom je aj František Tóth alias Veľký Fero, ktorý rozkryl korupciu na žilinských súdoch. Rok bol vo väzbe, keď sa rozhodol pre spoluprácu s vami. Ako to vzniklo? 

Nemôžem to povedať. Som viazaný mlčanlivosťou. Ale je to založené na dôvere.

Tak potom skúsme všeobecne. Stretnete sa s klientom, vysvetlíte mu, aká je dôkazná situácia, a poviete mu, že by mal spolupracovať. Čo sa deje ďalej? 

Následne prebieha diskusia s vyšetrovateľmi a prokurátormi. Najskôr ide o neformálne stretnutia, aby na operatívnej úrovni zistili, o akých informáciách ten potenciálny spolupracujúci obvinený vie vypovedať.

Kto si kladie podmienky? Vyšetrovateľ s prokurátorom alebo obvinený? 

Takto to nie je. Celé je to postavené na vzájomnej dôvere. Ani prokurátor a vyšetrovateľ nepovie vopred, aký benefit obvinený dostane. Tá výhoda, ktorú získa, totiž závisí od rozsahu informácií, o ktorých bude vypovedať. Od toho, aké sú závažné, ale aj od toho, ako sa dajú preveriť. Informácie z druhej ruky, typu „počul som“ zaujímavé nie sú. Ak sa tie informácie preveria, až potom dochádza k dohodnutému benefitu. Nemôže si obvinený dopredu povedať, že budem vypovedať, ale nepoviem vám k čomu, len mi verte, že to bude naozaj zaujímavé, ale výmenou za to chcem o polovicu nižší trest alebo prepustenie z väzby. Tak to nefunguje.

Nefunguje to tak, ako to opísal Zoroslav Kollár pred svojím zadržaním? O ňom vypovedal bývalý sudca Vladimír Sklenka, ktorý mal podľa Kollára nepísanú dohodu s vyšetrovateľmi, že on povie čo najviac informácií a za to získa dobrú pozíciu v trestnom konaní. 

Nie. A už vôbec to nefunguje tak, že by obvineného vyšetrovatelia a prokurátori nahovárali a označovali osoby, proti ktorým má vypovedať. Opäť pripomeniem, ak by sa spätne ukázalo, že niekoho krivo obvinil, tak je to v jeho neprospech. Ak niekto z členov zločineckých skupín alebo bielych golierov tvrdí, že to prebieha tak, že spolupracujúci obvinení sú nahováraní, proti komu majú vypovedať, lebo niekoho chcú vyšetrovatelia dostať, tak to je úplne absurdná predstava. Príde mi to len ako súčasť ich obhajoby.

Ako sa dá získať absolútna dôvera ku kriminálnikovi, ktorý je svojím spôsobom aj zradca, pretože kvôli tomu, aby získal lepší trest, začne vypovedať proti ľuďom, s ktorými roky spolupracoval? 

Absolútna dôvera sa asi získať nedá, ale čo najvyšší stupeň dôvery sa získať dá. Ja klientom hovorím, že ak sa rozhodnú pre spoluprácu, je to ako keď položíte ruku na pluh: už sa nemôžete obzerať naspäť. Samozrejme zámerom kajúcnika je, aby jeho trestné stíhanie skončilo s čo najnižším trestom. Preto musia brať ohľad prioritne na svoju vlastnú situáciu. Napokon, väčšinou ani im nikto nepomohol, keď ich zobrali do väzby.

Je aj to motív, prečo sa rozhodnú spolupracovať? Pochopia, že ľudia, ktorých roky kryli, sa im teraz otočili chrbtom? 

Je to jeden z faktorov, ktorý zvažujú pri spolupráci.

Stalo sa vám vo vašej praxi, že obvinený začal spolupracovať, ale nakoniec ste zistili, že to nie je celkom tak a podviedol vlastne aj vás?

To sa mi nestalo. Mal som však klientov, ktorí zvažovali spoluprácu a po nejakých prvotných stretnutiach sa zasekli a povedali, že radšej nie.

Prečo? 

Vyhodnotili si to tak, že spolupráca pre nich prináša viaceré riziká, a verili, že môžu dosiahnuť oslobodzujúci alebo veľmi mierny rozsudok. Podľa mňa to väčšinou neboli správne rozhodnutia, ale oni si to tak vyhodnotili.

Spomedzi kajúcnikov sa najviac spomína bývalý sudca Vladimír Sklenka. Je spravodlivé, ak človek, ktorý sám priznal zobratie úplatkov od Kočnera aj Kollára, má odložené obvinenie a užíva si peniaze z trestnej činnosti? 

Som presvedčený, že bude trestne stíhaný a že v rámci dohody o vine a treste mu bude uložený trest. Neviem aký, ale to dnes nevie nikto. Obhajoba často spochybňuje kajúcnika na základe rozhodnutia ESĽP v prípade Adamčo. Treba ale dodať, že rozsudky ESĽP sa vždy vzťahujú na konkrétne okolnosti prípadu.

V tomto prípade mal  korunný svedok úplne iné postavenie, pretože najskôr bol obvinený za ďalšiu vraždu, a keď začal vypovedať proti Adamčovi, tak ho prepustili z väzby a následne mu aj zastavili trestné stíhanie. V prípade vraždy, v ktorom usvedčoval Adamča, mal nakoniec tiež zastavené trestné stíhanie. Potom bol obvinený z krivej výpovede a aj toto trestné stíhanie mu prokurátor zastavil. Bola to extrémna situácia a myslím si, že ak chcú právnici vecne a kvalifikovane diskutovať o inštitúte spolupracujúceho obvineného, tak by si relevantnú judikatúru ESĽP mali prečítať v celosti, vrátane skutkových okolností jednotlivých prípadov, a necitovať z odôvodnení rozsudkov vety úplne vytrhnuté z kontextu.

Ale vráťme sa späť k Sklenkovi. 

Na výber máme z dvoch alternatív. Opäť pripomeniem, že kajúcnici nie sú ľudia s krištáľovo čistým charakterom. Sú to ľudia, ktorí sa podieľali na páchaní zločinov. A tu zdôrazním, že spolupracujúcim obvineným sa môže stať len ten, kto bude usvedčovať niekoho na rovnakej alebo vyššej úrovni v hierarchii zločineckej skupiny. Nemôže hlavný boss usvedčiť svojich šoférov.

Jedna alternatíva je, že máme na spolupracujúceho obvineného dôkazy, odstíhame a odsúdime ho na vysoký trest. Druhá alternatíva je, že dostane nižší trest a popritom odkryje tie vyššie stupne organizovaného zločinu alebo korupcie. Čo je pre štát a pre spravodlivosť dôležitejšie? Nie sme v situácii, že všetci budú mať vysoké tresty. A ak si môžem vybrať, že spolupracujúci obvinený môže odhaliť celú zločinnú schému výmenou za nižší trest, tak si to kedykoľvek vyberiem. Aj keď by som si myslel, že podľa spravodlivosti by mal dostať vyšší trest.

Keď kajúcnik v prípade Adamča získal beztrestnosť, to bolo už príliš. Čo je pre spolupracujúceho obvineného primeraný trest? 

Tých možností odklonov pri spolupracujúcom obvinenom je veľa. V zásade je možné ísť na mimoriadne zníženie trestu, čo Trestný zákon presne určuje podľa výšky trestnej sadzby. Tam je minimum, aké môže kajúcnik dostať. V niektorých prípadoch môže prokurátor rozhodnúť aj o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo trestné stíhanie zastaví. To sú skôr výnimočné prípady.

Má kajúcnik istotu, že ak sa s prokurátorom na niečom dohodne, tak to bude platiť aj na súde? 

Je to o dôvere, a to aj o dôvere vo vlastného obhajcu, ktorý s prokurátorom komunikuje. Ani raz som sa nestretol s tým, že by prokuratúra tú dohodu zmenila alebo nerešpektovala. Ak by to prokuratúra urobila, tak by si výrazne skomplikovala motiváciu potenciálnych budúcich spolupracujúcich obvinených.

V konečnom dôsledku však dohodu odsúhlasuje súd. 

Viem, že je diskusia o prípade Zoltána Andruskóa, ktorý spolupracoval na odhalení páchateľov vraždy Jána Kuciaka. V jeho prípade senát dohodu najskôr neschválil, lebo ju nepovažoval, z hľadiska výšky dohodnutého trestu, za spravodlivú.

Ak by pribudli takéto prípady, že sudca nebude súhlasiť s dohodou medzi obvineným a prokurátorom, nespochybní to inštitút kajúcnika? 

Do určitej miery áno. Preto musia prokurátori pri dohodovacom konaní zvažovať, na akej výške trestu sa dohodnú. Ale ak by súdy začali pri spolupracujúcich obvinených príliš rigorózne preskúmavať výšku trestu pri schvaľovaní dohôd, tak by to mohlo mať za následok, že obvinení by mali menšiu motiváciu spolupracovať. Výsledok spolupráce by nebol totiž závislý len od dohody s prokurátorom.

Začali už sudcovia dôverovať tomuto inštitútu? 

Ako ktorí. Sudca je však viazaný platným právom a v našom Trestnom poriadku tento inštitút existuje. Pokiaľ nejaký sudca považuje tento inštitút za nesprávny, tak mu radím, aby kandidoval do parlamentu a zmenil Trestný poriadok.

Do Trestného poriadku ste ho presadili vy v roku 2003. Už ste povedali, že to nebolo ľahké. Ktorí poslanci s tým mali problém? 

Ak si to dobre pamätám, tak do parlamentu som prišiel kvôli tomu, že problém s tým mala koaličná ANO na čele s vtedajším  podpredsedom parlamentu Pavlom Ruskom.

Prečo s tým mal problém? 

Keď som sa ho opýtal, tak mi povedal, že je to zneužiteľné. Samozrejme, že všetko na svete je zneužiteľné. Pýtal som sa teda, s kým to konzultoval. Následne mi vymenoval obhajcov, o ktorých bolo známe už vtedy, že zastupujú zločinecké skupiny. Tak som vedel, ktorá bije. Ale našťastie to bolo ešte na začiatku volebného obdobia a ja som to presadil aj do vládneho programu. Vtedy bola ešte koalícia súdržná a nebola teda možnosť to neschváliť. Nakoniec to prešlo.

Ako sa na vás pozerajú kolegovia advokáti, ak práve vy zastupujete kajúcnika, ktorý usvedčuje ich klientov? Necítite sa ako čierna ovca? 

Predpokladám, že profesionálne. Ale to sa musíte opýtať ich. Každý obhajca by mal mať na pamäti najlepší záujem svojho klienta. Prekáža mi, že máme obhajcov, a to aj v týchto veľkých prípadoch korupcie a organizovaného zločinu, ktorí majú svojich klientov, ale to nie sú obvinení. Je to niekto iný. Ich hlavnou úlohou preto je, aby bol obvinený ticho, pretože klient je niekto iný. To je spreneverenie sa poslaniu obhajoby.

Nestretávate sa s výčitkou, že vašou úlohou je hľadať dôkazy o nevine klienta a nie ho presviedčať na spoluprácu? 

Mám množstvo klientov a káuz, kde som dosiahol oslobodzujúce rozsudky. Myslím si, že pomer oslobodzujúcich rozsudkov je v mojej praxi výrazne vyšší ako u iných trestných advokátov. Pozerám sa však na prípad vždy triezvo. Ak vidím, že je pre klienta najlepším riešením spolupráca, tak mu ju odporučím. Niektorí kolegovia presviedčajú klientov, že dosiahnu oslobodenie, a nakoniec dostanú doživotie. Nemyslím si, že toto je správny výkon trestnej advokácie.

Daniel Lipšic (1973)

V rokoch 2002 až 2006 bol ministrom spravodlivosti za KDH, v rokoch 2010 až 2012 ministrom vnútra tiež za KDH. Vo voľbách v roku 2016 kandidoval za hnutie OĽaNO-Nova a stal sa poslancom Národnej rady. V septembri 2016 sa vzdal poslaneckého mandátu po dopravnej nehode, pri ktorej zrazil chodca a ten zomrel. Je partnerom advokátskej kancelárie Dentons, v ktorej pracuje od decembra 2016. Zastupoval klientov vo viacerých verejne sledovaných kauzách – Čistý deň, zabudnuté dieťa v aute, ale aj rodičov zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Vystupuje aj ako obhajca „kajúcnika“ Veľkého Fera, ktorý rozkryl korupciu na žilinských súdoch. Do chvíle, kým nezistil, že je v prípade poškodený, zastupoval aj bývalého funkcionára NAKA Bernarda Slobodníka, ktorého obvinili v akcii Očistec.

Bödörovci

Daniel Lipšic

Slovensko

Teraz najčítanejšie