Smútenie s priateľom nás môže obohatiť, hovorí psychológ, ktorý sa venuje smútkovej terapii
Nezisková organizácia Plamienok vydala knihu Ako pomôcť smútiacemu priateľovi. Ide o prvú publikáciu určenú širokej verejnosti, ktorá má za cieľ pomôcť trúchliacim blízkym. Podľa jedného z autorov – psychológa Ivána Gómeza Garcíu – by nám kniha mala pomôcť nájsť vlastné odpovede. „Dozvieme sa toho viac o sebe samých,“ hovorí v rozhovore.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa bojíme smútenia,
- ako komunikovať s pozostalými,
- či je dobré predstierať pred pozostalými, že sme silní,
- či sa majú trúchliace osoby vyhýbať spomienkam na zosnulého,
- prečo je dôležité vyrovnať sa s našou stratou z minulosti,
- ako nás smútenie s priateľom môže obohatiť.
Ako by ste opísali náplň vašej práce?
V organizácii Plamienok pôsobím už 15 rokov. Som psychoterapeut, ktorý sa špecializuje na paliatívnu starostlivosť a stratu po úmrtí blízkej osoby. Pracujem s klientmi, ktorí smútia po strate ich dieťaťa. Niekedy tiež chodím na návštevy k rodinám s nevyliečiteľne chorými deťmi, aby som pomohol v rámci domácej paliatívnej starostlivosti. A vediem aj vzdelávacie kurzy v Plamienku. Takže mám rozličné odvetvia svojej práce – trochu vzdelávacej práce, klinickej práce aj paliatívnej starostlivosti.
Čo vás viedlo k napísaniu knihy?
Dnes sme si pravdepodobne viac vedomí toho, že smútime. A uvedomujeme si, že v našom okolí sú ľudia, ktorí prechádzajú náročným obdobím. Môže to byť preto, že im zomrel člen rodiny, rozviedli sa, stratili prácu alebo sa musia odsťahovať do inej krajiny. Ak sú to naši priatelia, väčšinou chceme byť s nimi a pomôcť im, ale nevieme ako.
Zväčša si zvykneme zvoliť jednu z dvoch reakcií. Buď ich opustíme a vyhýbame sa im, alebo preto, že sme úzkostní alebo sa smútenia bojíme, sa na nich nenapojíme. Následne hovoríme veci, ktoré neodrážajú ich potreby a môžu byť pre nich invazívne. Aby sme im skutočne pomohli,
