Denník N

Milan Šútovec: Bolo to ako obracať tanker opačným smerom

Milan Šútovec. Foto - Martin Shooty Šútovec
Milan Šútovec. Foto – Martin Shooty Šútovec

Začiatok Nežnej revolúcie sledoval z Nového Sadu, kde práve prednášal. O necelé tri mesiace už sedel v Prahe vo Federálnom zhromaždení a po voľbách na jar 1990 sa stal na dva roky predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia.

Milan Šútovec spomína na to, ako sa po 17. novembri 1989 menili pomery v Bratislave aj v Prahe. V rozhovore hovorí:

  • ako sa správali súdruhovia v Slovenskej akadémii vied aj vo Federálnom zhromaždení;
  • prečo verejnosť na Slovensku tak zaujala pomlčková vojna a štátne symboly;
  • ako sa Alexander Dubček vytrácal, keď sa v parlamente rozhodovalo o lustráciách;
  • prečo si myslí, že by bolo lepšie, ak by sa vo voľbách v roku 1990 nevyberali politici len na dva roky.

Čo pre vás znamená 17. november?

Zmenu. Ani nie tak v nejakých banalitách, ale v pocite zo života. V zásade mám lepší pocit zo života, než som ho mal do svojej päťdesiatky.

17. novembra 1989 ste neboli na Slovensku. Kedy ste sa vrátili? 

Vtedy som mal mať prednášku na univerzite v Novom Sade. Cestoval som tam 18. doobeda, už som vedel, čo sa udialo v Prahe, ale nemyslel som si, že to bude mať také pokračovanie. V utorok alebo v stredu som mal tú prednášku, a vtedy sa tam objavil Daniel Hevier, ktorý ma informoval, čo sa deje v Bratislave, hoci nejaké zábery som videl už aj v televízii. Už si nepamätám, kedy som sa vrátil, mal som spiatočný lístok – ale viem, že snežilo a rovno som išiel na demonštráciu.

Vtedy ste pracovali v Slovenskej akadémii vied, kde ste sa angažovali vo Verejnosti proti násiliu. Ako k tomu došlo?

Keď som prišiel do ústavu, kde som robil, stále tam sedel starý riaditeľ, dosadený Ústredným výborom Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) z úplne iného prostredia; všetci vedeli, že bude

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie