Denník N

Čína nemá v Európe dobrý imidž, na Slovensku podľa prieskumu najpozitívnejšie vnímame Rusko

Čína nemá v Európe najlepší imidž, problémom je jej prístup k životnému prostrediu aj k demokracii. Vyplýva to z veľkého prieskumu v 13 štátoch Európy, ktorý robil Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS) v spolupráci so svojimi partnermi.

Ukázalo sa, že spomedzi zahrnutých štátov majú najhorší názor na Čínu vo Švédsku, kde ju negatívne vníma viac ako 60 percent ľudí. Naopak, najpozitívnejšie Peking vidia v Srbsku a Rusku.

Na Slovensku prevažuje negatívny názor. Ten má viac ako 42 percent ľudí, pozitívne Čínu vníma 28 percent respondentov. Necelých 30 percent opýtaných má neutrálny postoj.

Prieskum sa nezaoberal len vzťahom k Číne, CEIAS zisťoval aj to, ako respondenti vnímajú ďalších globálnych hráčov. Ukázalo sa, že na Slovensku má najlepšiu reputáciu Rusko, ktoré pozitívne vníma viac ako 47 percent ľudí.

USA a Čína sú na tom výrazne horšie, Spojené štáty pozitívne vníma necelých 30 percent respondentov, Čínu 28 percent.

Koľko percent ľudí má pozitívny postoj k jednotlivým mocnostiam. Červenou je označená Čína, modrou USA, zelenou Rusko. V rámci EÚ je najpozitívnejší názor na Rusko na Slovensku a v Lotyšsku, najnegatívnejší vo Švédsku, kde najmenej ľudí pozitívne vníma aj Čínu. Zdroj – CEIAS

Najviac dôverujeme Únii

Zmena nastane, ak sa do rebríčka pridá aj Európska únia. Keď sa CEIAS pýtal, komu ľudia najviac dôverujú, bola to práve EÚ (47 %). Rusko skončilo na druhom mieste (36,5 %), znovu s veľkým náskokom pred Čínou (18 %) a Spojenými štátmi (takmer 20 %).

Programový riaditeľ CEIAS Richard Q. Turcsányi vraví, že Slovensko je jedna z mála krajín Európy, kde je Čína vnímaná relatívne neutrálne a veľká časť populácie na ňu nemá vyhranený názor.

Pri otázke „ako veľmi dôverujete týmto štátom alebo subjektom“ jednoznačne vyhráva EÚ. Čína má vo všeobecnosti malú dôveru. Zdroj – CEIAS

„Hlavné politické rozdelenie na Slovensku sa týka hlavne Ruska a USA, sčasti aj EÚ. Čína tak zostáva trochu mimo hlavného politického záujmu, na rozdiel napríklad od situácie v Českej republike, kde má Čína v domácej politike podobné postavenie ako Rusko,“ vraví analytik.

Neutrálne vnímanie sa podľa neho časom mení, za čo môže aj pandémia a napätie medzi Západom a Čínou. Turcsányi dodáva, že Slováci a Slovenky podľa prieskumu vnímajú najnegatívnejšie hlavne ľudskoprávnu situáciu a čínsky vplyv na životné prostredie.

Respondenti z väčšiny štátov si zároveň myslia, že zahraničná politika ich krajiny by mala byť prepojená hlavne s politikou, ktorú robí Únia. Na druhom mieste sú prevažne Spojené štáty, výnimkou sú iba Slovensko a Lotyšsko, kde si účastníci prieskumu myslia, že po EÚ by sme sa mali snažiť koordinovať skôr s Ruskom.

Aj pri otázke „do akej miery by zahraničná politika vášho štátu mala byť v súlade s politikou týchto aktérov“ dominuje EÚ. Na Slovensku po nej nasleduje Rusko, potom Čína, USA sú až na poslednom mieste (0 znamená vôbec, 10 úplne). Zdroj – CEIAS

Lotyšsko je zároveň jediným členským štátom EÚ, ktorý v prieskume ukázal pozitívny postoj k Číne. Ten malo 43 percent respondentov, negatívne Peking vidí 28 percent.

Turcsányi vraví, že to súvisí s početnou ruskou menšinou v Lotyšsku, ktorá vníma Čínu výrazne pozitívnejšie ako zvyšok krajiny.

„Aj majorita je však v Lotyšsku relatívne pozitívna voči Číne a to sa dá vysvetliť tým, že Čína si v Lotyšsku zachováva relatívne nízky profil, vyhýba sa diplomatickým a iným škandálom, ktorý by jej imidž zhoršili. Lotyši tak celkovo Čínu vnímajú najmä ako ekonomickú príležitosť – ide o pohľad, ktorý väčšina Európy postupom času už opustila, aj pre rôzne škandály v poslednom čase,“ dodáva odborník na Čínu.

V Lotyšsku sa Čína podľa neho počas pandémie vyvarovala aj prehnane okázalých prejavov „rúškovej diplomacie“, ktorá bola kritizovaná v iných štátoch Európy.

Ako vnímajú Čínu respondenti z vybraných európskych štátov. Naľavo veľmi negatívne, úplne napravo veľmi pozitívne. Žltou je vyznačený neutrálny postoj. Zdroj – CEIAS

Čínska mäkká moc zaostáva

Čísla, ktoré priniesol prieskum, najmä tie, ktoré sa týkajú dôvery v Čínu, nie sú pre Peking veľmi pozitívne. Odborníci z CEIAS vravia, že to poukazuje aj na limity čínskej mäkkej moci, ktorá nie je taká efektívna ako tá ruská alebo americká. Platí to aj na Slovensku.

„Bežný Slovák vníma Čínu ako kultúrne zaujímavú krajinu, ktorá je však veľmi odlišná a neznáma. Na rozdiel od Ruska a USA neprináša Čína do domácej politiky nič jasné,“ vysvetľuje Richard Q. Turcsányi.

Dodáva, že odporcovia liberálnej demokracie sa na Slovensku združujú často pod pozitívnymi obrazmi Ruska, ktoré vnímajú ako obrancu pred „dekadentným Západom“, stúpenca „zdravého rozumu“ či „tradičných hodnôt“.

„Naopak, USA predstavujú symbol západných demokratických a kapitalistických hodnôt a podporenie nášho smerovania po roku 1989. Čína v tomto ohľade do slovenskej diskusie neprináša takéto jasné rámce, aj keď sčasti sa objavuje ako symbol autoritárstva, komunizmu či domnelej ekonomickej a inej efektívnosti,“ vraví odborník na Čínu.

Prieskum naznačuje, že sila Číny v očiach respondentov spočíva najmä v jej hospodárstve. Čínu za ekonomicky najsilnejšiu považujú respondenti v takmer všetkých štátoch, ktoré boli zapojené do prieskumu. Výnimkou je iba Poľsko, kde vyhrávajú USA. Spojené štáty mali miernu prevahu aj v Španielsku, vo Veľkej Británii a v Maďarsku.

Fungovala rúšková diplomacia?

Hlavnou témou, ktorá v uplynulých mesiacoch súvisí s Čínou, je covid-19. Ukázal to aj výskum, podľa ktorého si Čínu najmä s pandémiou koronavírusu spájajú vo väčšine štátov.

Peking však pri tejto téme získal aj plusové body. Vo viacerých štátoch si myslia, že práve Čína im počas pandémie najviac pomohla. Čína sa najmä počas prvej vlny snažila pôsobiť ako štát, ktorý nezištne pomáha iným a do Európy posielala ochranné pomôcky či rýchlotesty.

Respirátory z Číny na letisku v marci vítala česká vláda, so zásielkou z Pekingu sa v lietadle nechal odfotografovať aj slovenský expremiér Peter Pellegrini.

Do Talianska, ktoré prvá vlna pandémie v Európe zasiahla najviac, prišli pomôcť aj čínski lekári. Peking zdravotníkov poslal aj do Srbska, kde ich nadšene privítal prezident Aleksandar Vučić. Zároveň kritizoval EÚ a vravel, že európska solidarita neexistuje.

Prieskum CEIAS a jeho partnerov naznačuje, že „rúškovú diplomaciu“ respondenti vnímali hlavne v štátoch, kde jej pomohli aj domáci politici.

V Česku, Srbsku a Taliansku si myslia, že práve Čína počas pandémie pomohla najviac. Na Slovensku, podobne ako vo väčšine skúmaných štátov, respondenti vidia najmä pomoc od Európskej únie, no Čína je hneď na druhom mieste.

Pri otázke „ako veľmi pomáhali tieto štáty/subjekty vašej krajine počas pandémie“ sa Čína na Slovensku takmer vyrovnala EÚ. V niektorých štátoch ju dokonca vo vnímaní respondentov predbehla. Zdroj – CEIAS

Aj v tomto prípade platí, že v západnej a severnej Európe je názor na Čínu (a jej pomoc v boji proti covidu) negatívnejší ako v strednej a vo východnej Európe. To isté platí aj o Rusku.

Výkonný riaditeľ CEIAS Matej Šimalčík však čísla z prieskumu nepovažuje za úspech čínskej diplomacie.

„Táto vnímaná pomoc nevyvážila dlhodobo upadajúcu verejnú mienku o Číne naprieč kontinentom. V druhom rade je pandémia covidu-19 jednou z najvýraznejších spontánnych asociácií s Čínou, čo nie je v súlade s čínskymi záujmami.“

Dodáva, že Čína sa snažila zabrániť tomu, aby si ju vo svete spájali s covidom, no to sa zjavne nepodarilo. „Do tretice si veľká časť Európanov a Európaniek myslí, že vírus bol umelo vytvorený a Čína ho zámerne rozšírila (o čom momentálne neexistujú dôkazy). To je ešte posilnené zistením, že vo viacerých krajinách si ľudia myslia, že Čína na pandémii ekonomicky získala.“

Pozitívnou správou pre Čínu určite nie je ani to, že postoj voči nej sa v Európe v uplynulých troch rokoch zhoršil. Najviac na západe Európy, čiastočne aj na Slovensku. Šimalčík si myslí, že to môže súvisieť aj s pandémiou covidu-19, keďže to bola v prieskume jedna z hlavných asociácií Slovákov a Sloveniek.

„V menšej miere to bude potom otázka ľudských práv, hlavne protesty v Hongkongu boli na Slovensku pomerne intenzívne pokrývané. Takmer polovica respondentov si myslí, že ľudskoprávne otázky by mali byť jednou zo zahraničnopolitických priorít slovenskej vlády, čo je na slovenské pomery relatívne vysoké číslo, i keď v rámci Európy ide stále o pomerne nízky podiel obyvateľov,“ dodáva.

Podobne ako pri vnímaní pomoci počas koronakrízy, aj pri tejto téme platí, že najlepšie výsledky Čína dosiahla v Srbsku. Tam takmer polovica respondentov povedala, že jej názor na Čínu sa zlepšil.

Šimalčík si myslí, že to súvisí s politikou prezidenta Vučića, ale aj s hlbšími historickými a geopolitickými aspektmi vzájomného vzťahu.

„V prvom rade si veľká väčšina Srbov a Srbiek myslí, že v súčasnosti sú vzťahy s Čínou historicky najlepšie. Vnímanie Číny v Srbsku ovplyvňuje aj čínska politika v otázke nezávislosti Kosova, kde Čína podporuje Srbsko – hoci to robí z vlastných dôvodov súvisiacich s Tibetom a ďalšími periférnymi oblasťami Číny. V symbolickej rovine nemožno podceňovať ani zdieľanú historickú skúsenosť z vojny v Juhoslávii, počas ktorej sa čínska ambasáda omylom stala cieľom bombardovania Belehradu.“

Kto verí konšpiráciám o covide

Rozdiel medzi západom a stredom či východom Európy čiastočne vidieť aj pri tom, ako respondenti vnímajú konšpirácie o pôvode koronavírusu. Vedcom, ktorí hovoria, že vírus sa na človeka preniesol zo zvieracieho hostiteľa, najviac veria vo Švédsku a v Nemecku.

Konšpiračnej teórii, podľa ktorej vírus umelo vytvorili v laboratóriu a následne ho vypustili do sveta, zas najviac veria v Poľsku. S týmto tvrdením súhlasilo takmer 50 percent opýtaných. Nasleduje Španielsko, Maďarsko, Česko a Srbsko, myslí si to aj takmer tretina respondentov zo Slovenska.

Spomedzi konšpirácií je podľa prieskumu najmenej populárna tá, podľa ktorej vírus v roku 2019 do Číny priniesla americká armáda. Túto teóriu šírili aj predstavitelia čínskej vlády. Najviac jej veria v Rusku, Srbsku a Lotyšsku.

Aké percento respondentov súhlasí s nasledujúcimi tvrdeniami o koronavíruse: žltá = prirodzeným spôsobom sa preniesol zo zvieracieho hostiteľa na človeka, červená = rozšíril sa, pretože Číňania konzumujú netopiere a iné divoké zvieratá, modrá = vznikol v čínskom laboratóriu a bol zámerne vypustený, zelená = do Číny ho priniesla americká armáda v roku 2019. Zdroj – CEIAS

Z prieskumu vyplýva aj to, že v Európe prevažuje negatívny názor na Čínu, no respondenti si zároveň myslia, že pri globálnych témach je potrebné spolupracovať s Pekingom. To bola vo väčšine štátov najčastejšia odpoveď na to, čo by malo byť prioritou zahraničnej politiky voči Číne.

Výnimkou sú iba Španielsko, Veľká Británia a Francúzsko, kde si respondenti myslia, že by to mala byť kybernetická bezpečnosť, a Švédsko, kde za prioritu najviac ľudí označilo ľudské práva a demokratické reformy.

Vo Švédsku zároveň najmenej opýtaných považuje Čínu za dobrého partnera pri budovaní 5G sietí. Podobne negatívny názor majú aj v Česku a vo Veľkej Británii. Na Slovensku respondenti vidia Čínu ako tretieho najvhodnejšieho partnera – po EÚ a Japonsku.

Prieskum robili na reprezentatívnej vzorke 19 673 ľudí v 13 štátoch, na Slovensku to bolo 1502 ľudí. Zber dát prebiehal v septembri a októbri 2020. Na Slovensku ho realizovala agentúra NMS Market Research.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Čína

Hoaxy a propaganda

Koronavírus

    Slovensko, Svet

    Teraz najčítanejšie