Môžeme mať väzbu k viacerým národnostiam a treba umožniť, aby sme to vyjadrili, hovorí sociologička o sčítaní ľudu

Budúcoročné sčítanie ľudu prináša viac noviniek: prvýkrát sa bude konať v elektronickej podobe a pribudne otázka o druhej národnosti. Sociologička Marianna Mrva zo Slovenskej akadémie vied, ktorá spolupracuje aj s Fórum inštitútom pre výskum menšín, nám v rozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Pozsonyi podcast, vysvetľuje:

• s akými výzvami sa tieto novinky spájajú;
• či je otázka o druhej národnosti opodstatnená;
• ako sa mení vnímanie identity;
• čo vieme o identite Maďarov na Slovensku.

Sčítanie ľudu sa bude konať zásadne v elektronickej forme, čo je dosť veľká zmena oproti minulosti, keď chodili po domácnostiach sčítací komisári s papierovými dotazníkmi. Aké výhody a nevýhody môže priniesť tento nový spôsob sčítania?

Prechod na online riešenia a elektronizácia je všeobecný trend, ktorému dáva súčasná pandémia koronavírusu extra dimenziu. Online zber údajov eliminuje zdravotné riziká, ktoré sa so sčítaním ľudu spájali pre osobné kontakty a papierové dotazníky. Medzi jeho výhody patrí, samozrejme, aj to, že je jednoduchší, rýchlejší a lacnejší. Môžu sa znižovať obavy, že sčítací komisári by mohli pri vypĺňaní dotazníkov vyvíjať na respondentov tlak. Online zber však nastoľuje viac otázok, ktorým sme doteraz nečelili alebo sme čelili v nižšej miere. Takou otázkou je aj anonymita, ktorá sa objavila už v roku 2011, ale v roku 2021 bude rezonovať ešte viac. Bude sa spájať s otázkou bezpečnosti dát, ktorá nie je iba otázka pre informatikov.

Aké riziká vyplývajú z týchto otázok?

Vieme, že často nie je dôležitý iba skutočný stav, ale aj to, čo si o ňom myslíme. Veľmi dobre to vidíme aj pri situácii s koronavírusom. Dôvera vo verejné inštitúcie v značnej miere ovplyvňuje aj riešenie problému a jeho úspešnosť. Veľkú výzvu vidím teda v súvislosti s dôverou a so šírením falošných správ a dezinformácií. Ďalšia výzva bude oveľa praktickejšia a bude spočívať v digitálnej vzdelanosti obyvateľstva. Máme štatistiky, podľa ktorých už 80 percent slovenských domácností má prístup k internetu, zo sociologických výskumov však vieme, že len zhruba 60 percent obyvateľov starších ako 14 rokov sa v jeho používaní dobre vyzná. Znamená to, že je tu určitá vrstva, ktorá pozostáva hlavne zo starších a zo spoločensky znevýhodnených ľudí, ktorí nemajú prístup k internetu, ale okrem nich existuje aj pomerne veľká skupina ľudí s prístupom k internetu, ktorí sa necítia v online priestore doma.

Musíme dodať, že tí, ktorí o to dotknutú obec požiadajú, budú môcť vyplniť aj papierový dotazník.

Áno, to je pravda a bez toho by asi bol celý proces neuskutočniteľný. Podľa mojich doterajších informácií sa však štatistický úrad bude zameriavať hlavne na starších ľudí, predovšetkým v zariadeniach sociálnej starostlivosti, na spoločensky znevýhodnených a na bezdomovcov. Je však dôležité zdôrazňovať, že tu máme aj skupinu, na ktorú možno nemyslia, a to ľudí s nižšou digitálnou vzdelanosťou.

Nebude ťažšie presvedčiť ľudí, aby vyplnili dotazníky online? Boli s tým ťažkosti už aj pri predchádzajúcom sčítaní, ale fyzická prítomnosť sčítacích komisárov mohla byť viac motivujúca, než keď máme elektronický dotazník vyplniť sami.

Ide o ďalšiu otázku, s ktorou sa treba vyrovnať a s ktorou ešte nemáme žiadne skúsenosti, pretože sa ešte nikdy nekonal online zber dát v takomto rozsahu. Príslušné orgány sa na to musia v každom prípade pripraviť a vypracovať rôzne stratégie aj pre prípad, že veľké množstvo ľudí sčítanie odignoruje.

Na konferencii, ktorú o sčítaní ľudu organizoval Fórum inštitút pre výskum menšín, povedal bývalý splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz, že pre maďarskú menšinu je sčítanie ľudu národná tragédia, ktorá sa opakuje každých desať rokov. Platí takýto prístup v rámci maďarskej menšiny aj teraz?