Kŕmenie dobrého vlka sa vyplatí. Rutger Bregman a jeho pozitívny obraz človeka
Kniha Ľudskosť holandského autora je oslavou viery v ľudské dobro.
Rutger C. Bregman je holandský spisovateľ a historik. Štúdium histórie na Utrechtskej univerzite a na Kalifornskej univerzite v Los Angeles ho priviedlo k písaniu kníh (dosiaľ piatich) z dejín (sociálnej a politickej) filozofie a ekonómie (napríklad Dejiny pokroku – History of Progress, 2013).
Jeho kniha Utópia pre realistov: prípad univerzálneho základného príjmu, otvorených hraníc a 15-hodinového pracovného týždňa alebo aj Ako môžeme vybudovať ideálny svet (Utopia for Realists: The Case for a Universal Basic Income, Open Borders, and a 15-hour Workweek; or How We Can Build the Ideal World, 2017) bola preložená do tridsiatich dvoch jazykov a vzbudila pozornosť aj v The Washington Post, The Guardian a BBC.
Britský denník The Guardian ho označil za „holandské zázračné dieťa nových ideí“ a Ted Talks ho považuje za „jedného z najvýznamnejších mladých mysliteľov v Európe“. Jeho TED prednáška Chudoba nie je nedostatkom charakteru, je to nedostatok peňazí bola vybraná ako jedna z desiatich najlepších za rok 2017.
Po boku Harariho
Bregmanova kniha Ľudskosť (v origináli Humankind: A Hopeful History) patrí do kategórie pútavých popularizačných non-fiction prác prinášajúcich vedecké poznatky širokému okruhu čitateľov, a to príťažlivým a zrozumiteľným spôsobom. Jeho práce možno radiť ku knihám Yuvala Noaha Harariho (Sapiens: Stručná história ľudstva, Homo Deus: Stručná história zajtrajška, 21 lekcií pre 21. storočie), Hansa Roslinga (spolu s Annou Roslingovou Rönnlundovou a Olom Roslingom: Moc faktov: Desať dôvodov, prečo máme o svete mylné predstavy – a prečo sme na tom lepšie, ako si myslíme) a iných historicko-spoločenských bestsellerov.
Najnovšia Bregmanova kniha má s Harariho knihami spoločné nielen východisko vyštudovaného historika, ale aj neskrývanú ambíciu podať stručné a zjednocujúce dejiny ľudstva s náčrtom ich ďalšieho možného vývinu.
S Roslingom ho zas spája presvedčenie, že s ľudstvom to nie je až také zlé, práve naopak, že žijeme najlepšie obdobie v dejinách a vďaka samotnej povahe človeka a pokroku poznania možno optimisticky očakávať nádejnú budúcnosť. To dokumentuje aj jej podtitul, ktorý ohlasuje nádejnú históriu (A Hopeful History), či názov holandského vydania knihy Väčšina ľudí je dobrá (Die Meesten Mensen Deugen).
Dilema zla a dobra
Bregmanova kniha nadväzuje na jeho predošlé práce a všíma si najmä obraz, ktorým filozofi, ekonómovia, historici či psychológovia vykresľovali spoločenskú a morálnu povahu človeka. Hlavnou témou pozoruhodného skúmania je spor o to, či je človek vo svojej podstate zlý alebo dobrý.
Bregman vzťah Kaina a Ábela skúma cez rozbíjanie prizmy novovekého – Machiavelliho, Hobbesovho, Smithovho či Freudovho – opisu, ktorý predpokladá, že naša najvlastnejšia podstata je nepriateľská, sebecká a zištná. Tento opis tvrdí, že človek je v spoločenskej vede vykresľovaný ako zlý, a používa na to slávnu Hobbesovu vetu o vojne všetkých proti všetkým.
Bregman naproti tejto neradostnej predstave stavia idey
