Denník N

Odborníci a politici hodnotia Gröhlingove opatrenia: Nepredstavil víziu, reforma nie je lístok na nákup do potravín

Branislav Gröhling. Foto - TASR
Branislav Gröhling. Foto – TASR

Autority v školstve či politici hodnotia v ankete 12 reformných opatrení, ktoré v piatok predstavil minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Viacerí tvrdia, že minister neobjasnil, ako by si predstavoval školstvo v budúcnosti. Naopak, vyčítajú mu, že chce iba instantné riešenia a rýchly úspech, a vyzývajú ho, aby bol ambicióznejší.

Pýtali sme sa:

  1. Ako hodnotíte reformné opatrenia ministra školstva Branislava Gröhlinga? 
  2. Ktoré opatrenie hodnotíte ako najlepšie?
  3. Čo sú, naopak, najväčšie slabiny týchto opatrení? 

Viera Kalmárová

bývalá riaditeľka Štátnej školskej inšpekcie

1. Ako hodnotíte reformné opatrenia ministra školstva Branislava Gröhlinga?

Pokiaľ som dobre porozumela prezentácii pána ministra, tak sa pomerne rozhodne pokúšal vyhnúť spájaniu predstavených opatrení s termínom reforma, ale hovoril o vízii moderného školstva a strategických opatreniach, ktoré majú túto víziu naplniť. Ale ak má byť vízia obrazom predstáv o tom, ako má vzdelávací systém v budúcnosti fungovať, tak ja som túto predstavu nezískala.

Je to najskôr preto, lebo väčšina predstavených opatrení sa bude uskutočňovať jednoduchými a často jednorazovými operáciami technického, ekonomického alebo legislatívneho charakteru, ktoré majú menej zreteľný alebo aj žiadny vplyv na to podstatné – zmenu kvality systému vzdelávania, ktorá nájde svoj odraz vo fungovaní spoločnosti. Na druhej strane však platí, že nikto nemôže urobiť všetko, ale otázkou je, či urobil všetko, čo mohol urobiť.

2. Ktoré opatrenie hodnotíte ako najlepšie?

Za kľúčové opatrenie považujem jemnú a citlivú prípravu základných škôl na prácu so zúženým obsahom vzdelávania v prirodzených vzdelávacích cykloch, kde vznikne priestor na rozvoj schopností a zručností oboch skupín aktérov vzdelávania, teda aspoň v to dúfam. Toto opatrenie ako jedno z mála smeruje k pozitívnej kvalitatívnej zmene.

3. Čo sú, naopak, najväčšie slabiny týchto opatrení? 

V niektorých nevidím žiadny význam a niektoré sú vytrhnuté z kontextu iných opatrení. Za bezvýznamné považujem vybudovanie vzorovo architektonicky koncipovanej školy, ktorá bude v podstate iba expozičným priestorom. Dnes existuje množstvo štúdií, ba dokonca aj fungujúcich moderných škôl, a kto má záujem, môže ich na internete študovať bez toho, aby cestoval do Bratislavy.

Z kontextu iného opatrenia (Inklúzia a desegregácia) je vytrhnuté na prvý pohľad sympaticky vyzerajúce opatrenie, ktoré má vytvárať možnosť, aby sa v trojročných učebných odboroch stredných odborných škôl vzdelávali aj absolventi vzdelávacích programov určených pre žiakov s mentálnym postihnutím. Namiesto toho, aby sa pracovalo na väčšej priepustnosti medzi vzdelávacími programami, tak sa tento detail prezentuje ako samostatné opatrenie.

Opatrenie smerujúce k zmene ohodnotenia učiteľov má natoľko nejasné kontúry, že sa k nemu dnes nedá ani vyjadriť.

Na záver chcem povedať iba toľko, že dobrý vzdelávací systém nemusí byť výsledkom reformy, ale zvyčajne býva výsledkom nepretržitého prúdu zmien a inovácií, ale aj v tom prípade je dôležité mať zrejmé ciele a nastavenú dynamiku ich systematického dosahovania.

Daniel Bútora

riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa

1. Ako hodnotíte reformné opatrenia ministra školstva Branislava Gröhlinga? 

Rozumiem

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie