Denník N

Koľko ľudí naozaj túži po slobode?

Jednou z odpovedí je tá, že Kotleba, Fico a Danko medzi nich rozhodne nepatria.

Po celý život ma sprevádza jedna otázka, na ktorú pribúdajúcim časom mením svoju odpoveď. Otázka znie: koľko ľudí naozaj túži žiť v slobode?

Keď som mal dvadsať rokov a žil som v komunizme, moja odpoveď znela: veľmi málo, možno niekoľko stoviek. Poznal som ich takmer všetkých osobne, hovorilo sa im disidenti.

Keď prišiel 17. november 1989, zmenil som svoju odpoveď takto: je ich oveľa viac, než som si myslel, ale nie som si istý, či je ich dosť.

Celé roky som bol potom presvedčený, že ich dosť nie je a utvrdzovala ma v tom obrovská popularita Vladimíra Mečiara.

Od jeho porážky v roku 1998 som sa dlho prepracúval k odpovedi, ktorá by sa dala formulovať asi takto: možno ich nie je toľko, koľko by som si želal, ale väčšina ľudí si na slobodu zvykla ako na vedľajší produkt demokracie. A keďže vďaka opakovaným slobodným voľbám objavili čaro demokracie, museli by mať veľmi silný dôvod, aby sa jej vzdali.

Apokalypsa na obzore

Tým dôvodom by mohol byť strach z príchodu apokalypsy. Autoritárski populisti na celom svete ju ohlasujú už celé roky a jej zvestovateľmi majú byť imigranti, homosexuáli a liberáli.

Zhodnú sa na tom aj tí slovenskí, od Mariana Kotlebu cez Roberta Fica až po Andreja Danka, ktorí chcú v Bratislave 17. novembra demonštrovať.

Ešte pred niekoľkým rokmi sa zdalo, že títo muži majú dobre vyvinutý cit pre apokalyptické nálady voličov, ktorí váhali, či by predsa len nebolo lepšie zvoliť si silných vodcov a demokraciu aj so slobodou zrušiť. Lenže dnes to vyzerá tak, že tento cit ich opustil.

Skutočnú akopalypsu, ktorú by mohlo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Komentáre

Teraz najčítanejšie