Pre maďarské a poľské veto rozpočtu sa môže Európa ocitnúť v ešte hlbšej kríze

Maďarsko a Poľsko v pondelok zablokovali schválenie dlhodobého rozpočtu Európskej únie na roky 2021 – 2027 vo výške 1,1 bilióna eur a na to naviazaný záchranný balík na oživenie ekonomiky po koronakríze za 750 miliárd eur. Budapešť a Varšava na stretnutí veľvyslancov členských štátov podľa agentúry AFP takto zareagovali na novo zadefinovanú zásadu Únie, že čerpanie peňazí bude podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu.

Celú záležitosť teraz budú musieť vyriešiť lídri členských krajín, TASR píše, že by sa tak mohlo stať v rámci videokonferencie tento štvrtok. Rozhodnutie Maďarska a Poľska, teda našich partnerov vo V4, blokovať rozpočet je vážnym politickým rozhodnutím, ktoré si bude vyžadovať rokovania na najvyššej úrovni a dotýka sa priamo aj Slovenska a jeho možností čerpať peniaze na obnovu po koronakríze.

Čo sa dialo

Veľvyslanci členských štátov rokovali o novom rozpočte a záchrannom balíku v pondelok poobede. Už predpoludním sa objavovali informácie o tom, že Maďarsko môže vetovať prijatie rozpočtu. Agentúre Reuters to potvrdil hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács.

Poobede informáciu, že Maďarsko bude rozpočet vetovať, zverejnila ministerka spravodlivosti Judit Varga na Facebooku. Podľa nej sú za toto rozhodnutie zodpovední tí, ktorí pripustili, aby sa záchranný balík stal rukojemníkom ideologických sporov, a skutočnosť, že bola porušená dohoda členských štátov z júla. „Maďarsko poctivo dodržalo dohody a zmluvy Únie,“ napísala Varga.

Maďarskej tlačovej agentúre MTI Orbánov hovorca Bertalan Havasi potvrdil, že Orbán napísal list nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, že nepodporí schválenie rozpočtu.

Orbán v liste zopakoval opätovne zdôrazňované stanovisko maďarskej vlády, že neexistuje dohoda o ničom, kým neexistuje dohoda o všetkom. Budapešť dlhodobo kritizovala snahy o spájanie ochrany právneho štátu s vyplácaním európskych peňazí.

Dohoda o novom mechanizme ochrany právneho štátu sa zrodila po dlhých rokovaniach 5. novembra, keď delegácia europarlamentu presadila sprísnenie opatrení u predstaviteľov Rady. O predbežnej dohode majú rokovať v utorok aj ministri členských štátov zodpovední za európske záležitosti.

Maďarská ministerka spravodlivosti a premiér už krátko po vzniku dohody avizovali, že s ňou Maďarsko nesúhlasí a vláda je pripravená rozpočet vetovať.

Čo môže znamenať maďarské veto?

Maďarské a poľské veto znamená zablokovanie nového rozpočtu a záchranného balíka pre členské štáty. Peniaze z nového rozpočtu a záchranného balíka by sa mali vyplácať od začiatku budúceho roka, ak sa však nezrodí dohoda, štáty sa k týmto peniazom nedostanú.

Znamenalo by to veľký problém najmä pre tie krajiny, ktoré zaznamenali výrazný ekonomický prepad po prvej vlne pandémie koronavírusu, najmä v južnej Európe. Portál Bruxinfo.hu cituje nemenovaného vysokopostaveného eurodiplomata, podľa ktorého sa Európska únia môže pre maďarské veto ocitnúť v kríze. Podľa portálu bude po maďarskom vete nasledovať krízové rokovanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, von der Leyenovej a Michela s niektorými lídrami členských štátov.

Aké riešenia sa ponúkajú? Možnosťou je oddeliť nový rozpočet od záchranného balíka, ale to je nepravdepodobné. Rokovania sa aj doteraz točili hlavne okolo intenzity opatrení týkajúcich sa ochrany právneho štátu. Ak nový rozpočet neschvália, aj v budúcom roku sa bude vychádzať z tohtoročných čísel.

Viacerí analytici, ale aj maďarskí opoziční politici sa domnievajú, že Maďarsko potrebuje peniaze z fondu obnovy rovnako ako štáty južnej Európy. Ani Maďarsku by nevyhovovalo, ak by sa južné štáty ekonomicky zrútili, povedal Denníku N v súvislosti so sporom o ochranný mechanizmus právneho štátu analytik Attila Tibor Nagy.

„Zhoršujúca sa situácia týkajúca sa koronavírusu tlačí aj na Orbána, aby bol fond obnovy schválený čo najskôr,“ dodal Nagy. Maďarská europoslankyňa za opozičný Momentum Anna Donáth označila hrozbu Viktora Orbána vetom za bluf.

Ďalšie výsledky rokovaní môžu byť známe ešte tento týždeň.

Orbán: Peniaze áno, kontrola nie

Dohodu o mechanizme ochrany právneho štátu zo začiatku novembra označili za míľnik hlavne zástancovia prísnejších pravidiel dodržiavania zásady právneho štátu. Šéfovia štyroch najväčších poslaneckých klubov europarlamentu už začiatkom októbra avizovali, že nebudú súhlasiť s miernejšími pravidlami. Európske hodnoty nie sú na predaj, tvrdili europoslanci. Ich stanovisko podporila nakoniec aj Rada, ktorej predsedá od júla Nemecko.

Spor o ochranu právneho štátu sa ťahá už niekoľko mesiacov. Členské štáty sa v júli dohodli, že nový rozpočet Únie na ďalších sedem rokov a fond obnovy na zmiernenie dôsledkov koronakrízy v sume 750 miliárd eur budú spojené s ochranou právneho štátu. Nasledovali dlhé rokovania a rôzne verzie mechanizmu ochrany európskych hodnôt.

Nemecko navrhlo najprv miernejší kompromis, pre Maďarsko a Poľsko by však bolo aj takéto riešenie neakceptovateľné. Ďalšie štáty, najmä takzvaná šetrná štvorka (Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko), chceli oveľa tvrdšie pravidlá. Po dohode zo začiatku novembra to vyzeralo tak, že sa im to aj podarí presadiť.

Predstavitelia Únie v uplynulom období viackrát zdôrazňovali, že jediným účinným prostriedkom na zastavenie autoritárskych a nedemokratických režimov EÚ môže byť len spojenie vyplácania európskych peňazí s dodržiavaním zásady právneho štátu. Takýto mechanizmus presadzuje aj správa europarlamentu, ktorú vypracoval slovenský poslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) a ktorú schválili v pléne začiatkom októbra s výraznou väčšinou. Maďarská vláda označila tieto snahy za ideologické vydieranie pre postoj Maďarska k otázke migrácie.

Čo obsahuje nový ochranný mechanizmus?

Únia chce chrániť právny štát v širšom zmysle. Kontrolovali by nielen porušenia práva v súvislosti s hospodárením s európskymi peniazmi, ale aj systémové zlyhania demokracie.

Europoslanci ako príklad uviedli súdnictvo: ak by sa vyskytovali v členskom štáte problémy s nezávislosťou súdnictva, Európska komisia by mohla iniciovať zastavenie financovania členského štátu. O návrhu by rozhodovala Rada EÚ. Koneční používatelia dotácií (samosprávy, mimovládky, firmy) by sa k dotáciám mohli dostať aj z tých štátov, proti ktorým by sa začalo konanie podľa ochranného mechanizmu. Mechanizmus by mal fungovať aj ako varovný systém, ktorý by sa spustil aj v prípade vážneho ohrozenia hodnôt EÚ niektorým členským štátom.

Európska komisia vo svojej správe vydanej v septembri kritizovala v Maďarsku hlavne justičnú reformu, nedostatočný boj proti korupcii, nepriaznivú situáciu médií a útoky proti mimovládnym organizáciám. Ministerka spravodlivosti Judit Varga komentovala správu ako „absurdnú a nepravdivú“.