Denník N

Marta Kubišová: Nespomínam na minulosť, November neprežívam. Sloboda nasiakla covidom

Marta Kubišová na Pohode v roku 2009. Foto - TASR/AP
Marta Kubišová na Pohode v roku 2009. Foto – TASR/AP

Speváčka Marta Kubišová, ktorej Modlitba pre Martu sa pred 31 rokmi niesla nad plným Václavským námestím, výročia revolučných udalostí už niekoľko rokov toľko neprežíva.

Teraz navyše podľa nej spomienku vytlačila pandémia. „Človek si hovorí, že je to len epizódka, ale nakoniec to bude epocha,“ hovorí o pandémii v rozhovore pre český Deník N.

Tento rok prvýkrát po 31 rokoch od novembra 1989 nebude plná pražská Národná trieda, pretože žijeme v núdzovom stave. Ako to prežívate?

November už po niekoľkýkrát prežívam doma. Len vlani som bola v Lucerne. Inak sedím doma a pozerám televíziu.

Na spomienkových akciách znie vaše Modlitba pre Martu, ľudia sú dojatí a vy doma pozeráte televíziu. Ani vás neláka ísť sa pozrieť na miesta, kde sa všetko odohrávalo?

Nie, nie, nie. A teraz by som tam teda rozhodne nešla.

Teraz by tam hlavne na základe epidemiologických opatrení ľudia ani byť nemali.

Ja to neprežívam. Odsúvam veľmi veľa lekárskych kontrol, ani do nemocnice nejdem. Motol je plný pacientov s covidom a Homolka to isté.

Budete si teda Deň boja za slobodu a demokraciu nejakým spôsobom pripomínať sama pre seba?

Neviem. Je jasné, že ten dátum tu je. Ale covid a celá tá pandémia… Človek si hovorí, že je to len epizódka, ale nakoniec to bude epocha. Len je potrebné byť opatrný, zbytočne neriskovať. Na minulosť skrátka veľmi nespomínam.

Covid prenikol do životov všetkých. Stále sa Marty Kubišovej snažím pýtať na November, ale Marta Kubišová mi to stáča na covid.

To je jasné. Zvlášť v tejto dobe, keď nič nevieme a netrúfame si ani nič plánovať.

Festival slobody zverejnil výzvu, aby si ľudia doma za oknom aspoň zapálili sviečku.

Áno, to môžem urobiť tiež. Samozrejme.

V Rakovníku zase vyzvali ľudí, nech osirelé kľúče, ktoré nájdu doma, zavesia v centre mesta pri soche Sizyfa. Za každý kľúč radnica zaplatí korunu a suma potom pôjde na opatrovateľskú službu.

To je roztomilé. Ľudia sú dobrí. Veľká väčšina, povedala by som.

Nie je to tak, že až táto hlboká kríza ukázala, ako sa česká spoločnosť za 31 rokov naučila v slobode žiť?

To je na každom z nás, ako si to v sebe zhodnotí. Udalosti spred 31 rokov sa hlavne vôbec nedajú porovnávať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie