Preceňujeme intuíciu a nevieme sa obmedziť. 13 dôvodov, prečo je ťažké pochopiť pandémiu
Autor je editorom vedeckej rubriky českého Deníka N
Keď dôjde k povodni, požiaru či zemetraseniu, je celkom jedno, aký názor na ne máte. Ak ste dosť hlúpi, aby ste ich skúsili ignorovať, potom sa utopíte, zhoríte, zasypú vás sutiny.
Ak skúsite prehovárať iných, že sa nič nedeje, budú vás ignorovať alebo vás nechajú zavrieť do blázinca; rozhodne sa vašou zlou radou nebudú riadiť.
S epidémiou je to iné. Epidémii nie je jedno, čo si o nej myslíte. Práve naopak, váš názor je ten najdôležitejší faktor. Epidémiu spôsobuje vírus, ale jej priebeh určujú ľudia svojím správaním. Epidémiu máme v konečnom dôsledku takú, akú ju chceme mať.
Česká republika je na jednom z popredných miest v neradostných koronavírusových štatistikách, keď sa prepočítajú na počet obyvateľov a keď sa neberú za celý rok, ale len za jeseň.
Rebríček novo nakazených a nedávnych úmrtí, to je do značnej miery rebríček momentálneho nepochopenia situácie. Akoby sme nielen nechápali, čo sa deje, ale dokonca nechápali čím ďalej, tým viac.
Preto je dobré uvedomiť si, čo všetko na epidémii covidu-19 nechápeme. Čo je na nej ťažké pochopiť ešte aj teraz, po desaťmesačnej skúsenosti.
A kto sú tí „my“?
My všetci. Vy, ja, pani Nováková odvedľa, primár infekčného oddelenia v najbližšej nemocnici, hlavná hygienička aj predseda vlády. Z nasledujúcich trinástich bodov sa aspoň jeden veľmi pravdepodobne vzťahuje na každého z nás.
1. Nová a bezprecedentná situácia. Je to prvýkrát. Nikdy sme žiadnu epidémiu nezažili. Nič porovnateľné sa v celosvetovom meradle nestalo od roku 1918. Nevyhnutne sme dezorientovaní, robíme chyby.
Nikdy sme takto podrobne neskúmali žiaden vírus. Nikdy sme do hĺbky nepremýšľali o bežnej chrípke ani inej nákazlivej chorobe. Nedokážeme teda rozlíšiť, čo je v terajšej situácii naozaj unikátne a čo je pri všetkých podobných prípadoch rovnaké. Čomu sa máme diviť viac a čomu menej.
2. Uvažujeme čierno-bielo. Všetci sme vyrástli na rozprávkach, v ktorých súperí dobro so zlom. Ak sa ocitneme v nejednoznačnej situácii – čo sa deje stále –, snažíme sa previesť si ju na jednoznačnú. Na schému rozprávky, hollywoodskeho filmu. Koronavírus je buď banalita, alebo tragédia. Vláda si buď počína úplne zle, alebo presne vie, čo robí. Rúška proti nákaze alebo chránia, alebo nechránia.
Lenže nič z toho nie je pravda a neplatí ani, že pravda je niekde uprostred. Skôr je to tak, že otázky
