Denník N

Ľutujem, že som sa stala mamou. Dúfam, že moje deti to nikdy nepocítia

Ilustračné foto - Flickr.com/Jaroslav A. Polák
Ilustračné foto – Flickr.com/Jaroslav A. Polák

Ľudí, ktorí zistili, že vlastne ani nechceli byť rodičmi, je viac, ako by sme si mysleli. Len sa o tom veľa nehovorí.

[Tip na knihu: Jedna stačí – pravdivý príbeh váhavého otca. „Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať iné je bláznovstvo.“]

Najprv bolo všetko tak, ako si Ivana myslela, že má byť. Krátko po tridsiatke sa vydala za dlhoročného priateľa, po necelých dvoch rokoch manželstva otehotnela a porodila dvojčatá. Zostala s nimi rok a pol doma, najala im opatrovateľku a do troch rokov, kým nastúpili do škôlky, pracovala len na pol úväzku, aby sa im mohla venovať. Dnes sú jej päťroční chlapci zdraví, šikovní a roztomilí.

Ivanino manželstvo je v poriadku, celkom sa im darí zladiť starostlivosť o deti s chvíľami, ktoré majú len pre seba. Má dobrú prácu, chápavého šéfa aj nadštandardný príjem. Jej rodičia sú svižní penzisti, v jej ani v manželovej najbližšej rodine neriešia žiadne vážne choroby, vzťahové problémy ani ekonomickú nepohodu. Má malý, ale verný okruh priateliek a priateľov.

„Napriek tomu všetkému som roky nebola šťastná, respektíve nie som šťastná ani dnes. Viem, že ma za to veľa ľudí bude odsudzovať, ale po skutočne poctivej a tvrdej konfrontácii samej so sebou som zistila, že svoje pocity nešťastia a nespokojnosti spájam s tým, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie