Európsky boj za klímu: Polovicu energetickej spotreby a odpadov vytvárajú naše budovy, čo s tým?
Počas pandémie koronavírusu sa európske hospodárstvo značne spomalilo a teraz čelí veľkej recesii. Toto spomalenie však malo veľmi pozitívny dopad na životné prostredie, keďže sa značne znížili emisie CO2 a iných škodlivých plynov. Napriek tomu Európsky parlament ešte v novembri minulého roku vyhlásil klimatickú pohotovosť a vyzval komisiu, aby vo všetkých svojich legislatívnych návrhoch pamätala na cieľ výrazne znižovať emisie a udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C. Navyše má EÚ ambiciózny cieľ, stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050.
Európska zelená dohoda je plánom na zabezpečenie udržateľnosti hospodárstva EÚ. A práve udržateľnosť je najdôležitejším princípom v boji proti klimatickým zmenám, zhodli sa na tom všetci europoslanci, ktorí sa zúčastnili online diskusie usporiadanej koncom týždňa Kanceláriou Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku, pod názvom „Európa v klimatickej pohotovosti – Ako prispievame k riešeniu globálnej ekologickej krízy?“ S poslancami EP diskutovali najprv študenti a verejnosť a následne odborníci.
Diskutujúci sa zhodli na tom, že je prvoradé, aby sa začalo od energetickej efektívnosti, to znamená aj pomôcť ľuďom ušetriť energiu doma. „V EÚ žije 50 – 70 miliónov ľudí v energetickej chudobe,“ zdôraznil europoslanec Robert Hajšel (S&D). To napríklad znamená, že si doma nedokážu prikúriť na viac ako 14°C, dôsledkom čoho je zhoršený zdravotný stav a chronické ochorenia mnohých Európanov.
Z hľadiska energetickej efektívnosti sú veľkým problémom aj budovy. “Tvoria polovicu energetickej spotreby, a sú tiež problematické z hľadiska tvorby odpadov, keďže vytvárajú zhruba polovicu odpadu,” uviedol ďalší z europoslancov Ivan Štefanec (EPP). Jeho slová potvrdili aj odborníci z praxe.
“Podľa slovenskej nízkouhlíkovej stratégie z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) sú budovy a ich obnova kľúčovým nástrojom na znižovanie emisií a skleníkových plynov do roku 2030,” podotkol Peter Robl predseda správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť. „Budovy sú jedným z najväčších znečisťovateľov. Pritom, podľa štatistík, pripadá na u nás na 1 zamestnanca v štátnej správe 29 m2 plochy budovy a v komerčnej sfére 18 m2. Pre porovnanie v Anglicku je to len 8 m2. Je jednoznačne potrebné zmapovať súčasný stav, vedieť aké budovy máme, optimalizovať ho a zvážiť, ktoré má význam sanovať. V tejto súvislosti si kladieme otázku nakoľko efektívne budeme vedieť využiť balík peňazí, ktoré nám EÚ ponúka, keďže nám chýbajú nielen potrebné dáta, ale aj manažment a odbornosť,“ povedala Natalia Barter zo spoločnosti CBRE.
„Až 80 % problémov, ktoré v súčasnosti rieši naše ministerstvo vyplýva zo zle umiestnených dotácií z EÚ,“ prispel do diskusie štátny tajomník MŽP SR Juraj Smatana, ktorý v súvislosti s tvorbou odpadov poznamenal, že ministerstvo už pripravuje komplexnú reformu odpadového hospodárstva.
“Čo sa týka znižovania emisií a energetickej efektivity budov, môžem povedať, že z pozície Európskej komisie, ako aj Európskeho parlamentu ide o jednu z nosných tém. Akurát ešte nie sme vo fáze, že by sme mali pripravenú aj konkrétnu legislatívu,” reagoval Michal Wiezik (EPP).
Dosiahnutie spomenutého cieľa, klimatickej neutrality do roku 2050, si však vyžaduje opatrenia vo všetkých odvetviach hospodárstva, okrem iného aj zabezpečiť vyššiu energetickú účinnosť budov.
Zaujíma vás, o čom ešte hovorili s europoslancami študenti, ale aj takmer dvadsiatka odborníkov z praxe, biznisu, občianskych aktivistov a štátnej správy? Celú diskusiu si môžete pozrieť tu:
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
