Denník N

Pomaly po starých cestách

Ompitál. Foto - Ján Púček
Ompitál. Foto – Ján Púček

Mal to byť hlavne prejav úcty, no zároveň akoby som dúfal, že ma táto cesta nejakým spôsobom prepojí s pradedom, ktorého som nikdy nestretol.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je spisovateľ

Volal sa Leonard. Trochu neobvyklé meno. A predsa ho nosil hrdo; ako svoj klobúk, ako svoju košeľu, na holej koži. Zostala nám jediná fotografia – žmúri na nej do nízkeho slnka a na tvári mu bliká úsmev jemný ako pradivo pavučín. To je môj pradedo: ročník 1884.

Bol to robotný muž. Šesť zo siedmich dní bolo preňho pracovných. A potom jeden výnimočný – šiesty november, na ktorý pripadá sviatok svätého Leonarda, patróna sedliakov a dobytka. V ten deň zakaždým vstal hodne zavčasu, aby sa ešte za tmy vybral na dlhú pešiu púť z Nádaša do Ompitálu, teda z Trstína do Dolian, kde je vedľa peknej kalvárie aj malá kaplnka zasvätená práve svätému Leonardovi z Noblatu.

Bola to jedna z mojich mnohých roky odkladaných ciest. Chcel som si prejsť presne v ten istý deň presne tú istú trasu. Mal to byť hlavne prejav úcty, no zároveň akoby som dúfal, že ma táto cesta nejakým spôsobom prepojí s pradedom, ktorého som nikdy nestretol. Veril som však aj v to, že počas toho dlhého dňa sa trochu ponorím do minulosti, že si prejdem staré pútnické cesty a uvidím svet taký, aký bol kedysi. Áno, určite to trochu páchne naftalínom, ale to mi nevadí.

Neviem, prečo ten nápad dozrieval tak dlho;

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie