Príbeh MMA: Začínalo ako subkultúra, teraz zápasníka vedie Rytmus a v klietke sa stretnú youtuberi
Obsah sa snažím robiť tak, aby si ho pozrela aj moja mama, tvrdí promotér Oktagonu Pavol Neruda.
Sú MMA len primitívne bitky s trénerom Bödörom alebo profesionálne zvládnutá šou?
Odkedy sa stal víťazom prvej série televízneho projektu Oktagon Výzva, jeho popularita závratne vystrelila. Gábor Boráros patrí k najpopulárnejším zápasníkom organizácie Oktagon MMA, hoci v zápasoch sa mu od vzniku Oktagonu darí striedavo.
Fanúšikovia sa aj tak tešia na každý jeho zápas a pri nástupe ho zväčša hlasne povzbudzuje zaplnený štadión. Na Instagrame ho sleduje 166-tisíc ľudí. Ak by ste si však na YouTube pozreli jeho zápasy spred vzniku Oktagonu, naskytol by sa vám úplne iný pohľad.
Turnaje v MMA (zmiešané bojové umenia – pozn. red.) sa na Slovensku konali väčšinou v telocvičniach, kde ring či klietku obklopovali reštauračné stoly. MMA sledovala len úzka komunita fanúšikov a celé to pôsobilo ako istý druh subkultúry.
„Ukladať okolo klietky stoly bol akýsi východoeurópsky zvyk, ktorý naozaj nemáme radi. Bolo až neúctivé, že dvaja športovci podávajú výkon a tri metre od nich niekto ‚tlačí‘ klobásu. Myslím si, že to nie je vhodné, a dávame si záležať na klasickom divadelnom sedení,“ hovorí pre Denník N promotér Oktagonu Pavol Neruda.
V súčasnosti má širšia verejnosť o tomto športe úplne iné povedomie, MMA sledujú masy divákov a turnaje Oktagonu vysielajú mainstreamové televízie. Organizátori až do začiatku pandémie vypredávali hokejové štadióny vrátane takmer 20-tisícovej pražskej O2 arény.
„Dovolím si povedať, že dnešná popularita MMA je z veľkej časti našou zásluhou, pretože v okolitých krajinách je tento šport stále ‚underground‘“ vraví Neruda.
Pokúsili sme sa zistiť, čo viedlo k prudkému nárastu popularity MMA a ako sa kedysi okrajová až ilegálna aktivita zaradila k najrýchlejšie rastúcim športom a časom dosiahla veľký úspech aj na Slovensku.
V článku sa dočítate:
- ako Donald Trump pomohol k popularizácii MMA;
- ako bojové športy pri nezáujme televízií vynašli nový spôsob zárobkov;
- v čom sa líši marketing Oktagonu a hokejovej Tipos extraligy;
- či Oktagon môže prekonať Zápas storočia a čo si sľubuje od zápasu youtuberov;
- prečo MMA dokáže fungovať aj počas pandémie.
Barbarská zábava bez pravidiel? Spočiatku áno
Na to, aby sme pochopili príbeh Oktagonu, sa musíme vrátiť do 90. rokov v Amerike. Celosvetovo najpopulárnejšou značkou v MMA je organizácia UFC (Ultimate Fighting Championship – pozn. red.), ktorá vznikla v roku 1993.
Už o tri roky neskôr UFC zažila krízu, ktorá takmer viedla k zániku organizácie. K nahrávke so zápasmi sa náhodou dostal senátor za Arizonu a neskorší republikánsky kandidát na prezidenta John McCain, ktorý sa pri pohľade na MMA zhrozil.
McCain bol celoživotným fanúšikom boxu, ale MMA v roku 1996 slávne nazval „ľudskými kohútími zápasmi“ a z boja proti MMA si urobil osobnú agendu. Senátor rozposlal listy guvernérom všetkých amerických štátov, v ktorých ich žiadal, aby zakázali túto „barbarskú zábavu, ktorá nie je športom“.
Kampaň bola úspešná a ešte v roku 2001 bolo MMA ilegálne v 36 amerických štátoch. Reputácia UFC utrpela, čo však paradoxne organizáciu zachránilo. UFC bola nútená upraviť šport tak, aby bol spoločensky akceptovanejší. Organizácia začala spolupracovať so športovými komisiami v jednotlivých štátoch a významne zmenila pravidlá.
O MMA kritici často hovoria ako o športe bez pravidiel a prvé turnaje v histórii UFC tak aj naozaj vyzerali. Neexistovali totiž žiadne váhové kategórie, takže bežne proti sebe mohli nastúpiť 100-kilový a 70-kilový zápasník.
Okrem toho bolo povolené napríklad kopať ležiaceho súpera do hlavy, udierať sa hlavami či ťahať sa za vlasy. Nosenie rukavíc bolo dobrovoľné a úplne zakázané nebolo dokonca ani strčiť súperovi prsty do úst a rozťahovať mu čeľuste.
Podľa portálu Bleacher Report mal historicky prvý turnaj UFC iba tri pravidlá:
