Denník N

Psychológ Dalibor Špok: Pandémia naplno obnažila charaktery a nie je to pekný pohľad

Dalibor Špok. Foto - archív D. Š.
Dalibor Špok. Foto – archív D. Š.

Český psychológ Dalibor Špok napísal e-knihu Koronavírus: Manuál pre našu dušu, ktorá je dostupná zadarmo. V rozhovore hovorí o tom, že ak sa naučíme zvládnuť dnešnú krízu, pomôže nám to zvládnuť akúkoľvek ďalšiu, ktorá nás ešte čaká.

[Tip na knihu: Jedna stačí – pravdivý príbeh váhavého otca. „Keď sa vám narodia deti, život už nikdy nebude rovnaký. Predstierať iné je bláznovstvo.“]

Kedy ste začali pracovať na svojej knihe? Kedy ste si uvedomili, že ľudia budú potrebovať psychologický manuál, aby zvládli pandémiu?

Začal som na tom pracovať na jar, asi mesiac po zavedení prvých opatrení. Vtedy sa ešte naplno nerozbehlo online psychologické poradenstvo, tak som veľa chodil po redakciách a dával rozhovory. Korona sa už vtedy vnímala aj ako výrazne psychologická téma, novinárov i čitateľov zaujímalo, ako to môžeme zvládať psychicky a čo urobí pandémia s naším duševným zdravím. Trvalo pár týždňov, než sa to celé trochu upokojilo.

Vtedy som začal rozmýšľať nad tým, ako by som mohol byť čo najviac prospešný, a tak mi napadlo napísať manuál na psychické zvládnutie pandémie.

Ja som sa počas prvej vlny stretla s tým, že psychológovia ešte neradi hovorili o možnom vplyve pandémie na našu psychiku. Zdôvodňovali to tým, že aj oni prichádzajú do styku s niečím novým, s čím ešte nemajú skúsenosť.

Ani ja som sa vtedy nesústreďoval na predpovede a odhady, ako nás môže kríza zmeniť a aký vplyv bude mať na nás do budúcna – na to sa dá len veľmi ťažko odpovedať. Od začiatku som sa zameriaval na to, ako máme reagovať teraz, v prítomnosti. A to sa podľa mňa dá v každej situácii, aj v tej, ktorá je úplne nepredpokladaná a celkom nová. Pretože práve taká je definícia krízy a psychológovia už majú krízy dosť dobre preskúmané. Aj keď bola táto situácia nová, presne napĺňala to, ako psychológovia definujú krízu – ako neplánovanú alebo nechcenú zmenu, ktorá prináša výrazné obmedzenie v uspokojovaní potrieb. To znamená, že nemôžeme žiť svoj život tak ako doteraz a napĺňať jeho kvalitu tým spôsobom, ako sme boli zvyknutí. Stáva sa to napríklad vtedy, keď nám zomrie niekto blízky, ochorieme alebo sa rozvedieme. Ďalšou vlastnosťou krízy je, že predstavuje ohrozenie, buď identity, alebo ekonomického statusu, niekedy aj priamo fyzické ohrozenie. A to isté sa deje aj počas koronakrízy. Všetky tieto zmeny prinášajú značný stres.

Keďže už na začiatku pandémie boli všetky hlavné charakteristiky krízy naplnené, pristupoval som k tomu ako k odlišnému typu krízy a radil som ľuďom úplne rovnako, ako by som to robil v prípade, keby prišla akákoľvek iná kríza – napríklad keby sa ma novinári pýtali, ako sa vyrovnať s ťažkou chorobou alebo s inou individuálnou krízou.

Táto kríza je však na rozdiel od tých našich individuálnych tragédií niečím, čo zažívame všetci spolu. Môžeme ju potom naozaj zvládať rovnakým spôsobom ako všetky individuálne krízy v našom živote?

Domnievam sa, že áno. Pandémia nás na jednej strane spojila, ale to bola tá jarná skúsenosť a to spojenie bolo výsledkom emócie v prvej fáze krízy – dnes ho už nemáme. Aj keby išlo o individuálnu krízu, povedzme úmrtie blízkeho, tiež by v prvom momente rodinu spojila, na začiatku by všetci držali spolu, ale

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Koronavírus

Rozhovory

Vzťahy

Človek, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie