Imunita na nový koronavírus môže trvať roky. Sú to vzrušujúce správy, hovorí o štúdii vedkyňa

Ako dlho trvá imunita na nový koronavírus?

Nová štúdia ukázala, že väčšina ľudí mala vo svojom tele šesť až osem mesiacov od infekcie takú vysokú hladinu pamäťových buniek imunitného systému, že to vylučovalo opätovnú nákazu.

Článok zverejnili tento týždeň v databáze bioRxiv a dosiaľ nebol recenzovaný. No pracovali na ňom vedci a vedkyne z Inštitútu imunológie v La Jolla v Spojených štátoch, čo je záruka vysokej kvality.

Vzrušujúce správy

Novú štúdiu si všimol aj New York Times. Americký denník sa vo svojom článku odvoláva na imunologičku Akiko Iwasakiovú z Yalovej univerzity, ktorá o výsledkoch novej štúdie povedala, že ide o „vzrušujúce správy“.

Počet T-buniek klesal časom v tele účastníkov iba mierne a B-bunky (obe sú bunkami imunitného systému) dokonca rástli. Aj preto si vedci myslia, že imunita na nový koronavírus by mohla trvať celé roky, možno desaťročia.

„To množstvo pamäťových buniek s najväčšou pravdepodobnosťou ochráni väčšinu ľudí pred vážnym priebehom ochorenia po mnoho rokov,“ cituje New York Times virológa a spoluautora štúdie Shana Crottyho.

Ochrana trvajúca roky

Aj imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV pre Denník N povedal, že na základe publikovaných dát by „ochrana proti novému koronavírusu mala trvať roky“.

Vedec dodal, že je to podmienené tvorbou kompletnej imunity, čiže nielen ochranou protilátkami, ale aj cytotoxickými T-bunkami, o ktoré v novom článku išlo. Záleží aj na tom, aby vírus časom nezmutoval do novej podoby, ktorú by tieto pamäťové bunky už nemuseli rozpoznávať. „Niečo také sa deje s vírusom chrípky,“ dodal Leksa.

Práve preto, že vírus chrípky mutuje, sa proti ochoreniu treba očkovať každý rok – zloženie očkovacej látky sa mení podľa toho, ktorý kmeň vírusu chrípky bude v danej sezóne dominovať.

Zistenie, že imunita na nový koronavírus môže trvať roky, Leksa očakával. „Nový koronavírus nie je z Marsu a covid-19 vyvoláva rovnaké imunitné pochody ako iné ochorenia,“ hovorí vedec z SAV.

Imunológ dodal, že výskumy na ľuďoch, ktorí prekonali ochorenie SARS v roku 2002, ukazujú, že aj po 18 rokoch majú vo svojom tele pamäťové imunitné bunky určené na boj s pôvodným patogénom. „Prečo by to pri novom koronavíruse malo byť inak?“ pýta sa vedec.

Príklad s HIV

Presne odhadnúť, ako dlho bude trvať ochrana imunitnými bunkami proti novému koronavírusu, nie je v tejto chvíli možné. Človeku vystavenému malej vírusovej náloži sa môže vytvoriť menšia ochrana ako tomu, kto je vystavený veľkej vírusovej náloži. V takom prípade vznikne aj väčšia ochrana.

Navyše, zatiaľ nie je úplne jasná ani hranica, od ktorej je počet pamäťových buniek imunitného systému taký malý, že to nestačí na ochranu proti vírusu. „Napríklad v prípade vírusu HIV platí, že ak počet T-buniek klesne približne pod hranicu 200 buniek na milimeter kubický, u pacienta začínajú prepukávať symptómy AIDS,“ vysvetlil Leksa.

Vírus HIV však napáda aj imunitné bunky, preto bez liečby rapídne klesá ich počet. „Pri novom koronavíruse to však nepredpokladám,“ dodal imunológ.

Vrodená a adaptívna reakcia

Keď vírus či iný patogén vstúpi do ľudského tela, ako prvá nastupuje rýchla vrodená imunitná reakcia, ktorá zabezpečuje „uniformnú odpoveď na cudzorodé látky“, ako v rozhovore pre Denník N vysvetlila epidemiologička Andrea Kološová.

Ak taká imunitná reakcia nestačí, nastupuje „cielená“ (adaptívna) imunitná reakcia so „špecializovanými expertmi“ určenými na boj s konkrétnym patogénom.

Tento typ cielenej či adaptívnej imunitnej reakcie je spojený práve s aktivitou B- a T-buniek (lymfocytov), pričom sa vytvárajú pamäťové imunitné bunky.

Tieto pamäťové bunky sa tvoria buď prekonaním ochorenia, alebo očkovaním. „Pamäťové B-bunky sú zodpovedné za tvorbu protilátok – ak sa v budúcnosti objaví rovnaká nákaza, začnú produkovať čerstvé protilátky. T-bunky im v tom buď asistujú, alebo priamo zabíjajú infikované bunky,“ približuje Leksa.

Minimálny pokles T-buniek

T-bunky, ktoré pomáhajú B-bunkám, sa nazývajú CD4⁺ a tie T-bunky, ktoré zabíjajú infikované bunky, sú cytotoxické a majú odborný názov CD8⁺.

Výskum uvedených typov buniek bol predmetom spomínanej štúdie zavesenej v databáze bioRxiv. Zaradili do neho 185 mužov a žien vo veku od 19 do 81 rokov.

2/ We assessed immune memory of all three branches of adaptive immunity (CD4+ T cell, CD8+ T cell, and humoral immunity—both antibodies and memory B cells) in a mixed cross-sectional and longitudinal study of 185 recovered COVID-19 cases, including 41 cases > 6 months post-COVID. pic.twitter.com/NNrYlOuzpV

— Prof. Shane Crotty (@profshanecrotty) November 17, 2020

Väčšina z nich mala iba mierne symptómy covid-19 a nevyžadovali hospitalizáciu v nemocnici.

Autori štúdie zistili, že T-bunky klesali v telách účastníkov iba minimálne a B-bunky dokonca rástli, čo si zatiaľ nevedia vysvetliť.

„Nemáme žiaden náznak toho, že by pamäťové bunky začali náhle klesať. To by bolo naozaj nezvyčajné,“ povedala o zisteniach štúdie epidemiologička Iwasakiová. „Obvykle trvá pokles niekoľko rokov,“ dodala vedkyňa pre New York Times.

Ako vysvetliť reinfekcie?

Ak imunitné bunky infikovaným výrazne neklesajú, ako je potom možné, že sa vo svete zaznamenalo viacero prípadov reinfekcie, dokonca vo veľmi krátkom čase od prvej nákazy?

Aj samotní autori novej štúdie priznávajú, že „k reinfekciám SARS-CoV-2 dochádza“, hoci sa zdá, že ide o zriedkavé prípady. Aj tak však vzniká otázka, ako je v princípe niečo také možné, ak by ochrana – ako tvrdí nová štúdia – mala trvať celé roky.

Imunológ Leksa na to odpovedal, že ak je vírusová nálož malá, s vírusom si poradí vrodená imunita. Adaptívna imunita pamäťových T- a B-buniek sa preto nestihne ani nevytvoriť, čo môže ponechať priestor pre opakovanú infekciu. Tento jav by mohol vysvetľovať, prečo u malej časti účastníkov nového výskumu nevznikla dlhodobá imunita.

Ďalšou možnosťou je takzvaná cytokínová búrka v tele pacientov s vážnym priebehom covidu. „V takom prípade nemusí dôjsť k zavŕšeniu imunity, imunitná odpoveď nebude komplexná bez dostatočného počtu imunitných pamäťových buniek,“ dodal Leksa.

Reči, že nebude imunita, sú panika

Vedec uvádza, že prvotné protilátky síce nezostávajú v tele po prekonaní covidu dlhodobo, no zdôraznil, že diskusia o krátkodobej imunite na ochorenie chybne pozabudla na pamäťové bunky, ktoré môžu v tele pretrvávať celé roky a poskytovať tak dostatočnú ochranu proti opakovanej infekcii.

„Už niekoľko mesiacov hovorím, že reči o tom, že po prekonaní choroby alebo po očkovaní nevznikne imunita, sú iba panika. Kompletná imunitná odpoveď, ktorú zabezpečujú pamäťové T- a B-bunky, by proti súčasnému vírusu mala vydržať roky,“ hovorí Leksa.

Podobne sa pre New York Times vyjadril aj imunológ z univerzity v Arizone Deepta Bhattacharya. „Nemyslím si, že je nerozumné očakávať, že pamäťové bunky imunitného systému by mohli vydržať niekoľko rokov,“ povedal.