Mesiac fotografie sa začal s oneskorením, no predsa. Bude to trochu melancholický ročník, hovorí riaditeľ Macek
Začiatok 30. ročníka tradičného novembrového festivalu preložili na 16. november, výstavy potrvajú do polovice decembra, niektoré až do Vianoc.
Bolo to v novembri 1991. V Bratislave vtedy otvorili päť výstav, ktoré boli rok predtým súčasťou parížskeho festivalu Mesiac fotografie. Vznikol tak jeho slovenský variant a ten teraz oslavuje svoje tridsiate výročie.
Jeho organizátori sa preto rozhodli na plote bratislavskej Umelky vystaviť fotografie, ktoré majú pripomenúť niektoré momenty z histórie festivalu. „Je to obraz festivalu cez fotky,“ hovorí jeho riaditeľ Václav Macek.
Súčasný ročník sa však k svojim začiatkom vracia aj iným spôsobom, aký organizátori vôbec neplánovali. „Vtedy nebolo v programe nič okrem výstav. Tie sme iba otvorili a potom sme ich zbalili a odviezli preč. Je to teda také revolučné pripomenutie si týchto začiatkov, hoci z donútenia,“ hovorí Václav Macek.
Aj teraz totiž bude Mesiac fotografie „len“ o výstavách. Vernisáže a aj celý sprievodný program museli pre pandémiu zrušiť.
Máme otvorené, môžete prísť
„Rozhodli sme sa nechať len základnú kostru. Všetko spoločenské vypadlo. Nepripadalo do úvahy, aby v sále sedeli traja diskutujúci spolu s organizátorom a miesto by ostalo iba pre dvoch návštevníkov,“ hovorí Václav Macek.
Ľudia si však za tie roky už zvykli na to, že centrum hlavného mesta patrí v novembri prednáškam, diskusiám či workshopom, ktoré sa viažu k fotografii.
„Je škoda, že to teraz nie je. Také však boli aj prvé ročníky. Sprievodné podujatia sa začali nabaľovať až neskôr,“ hovorí Václav Macek. „Najviac ma však mrzí, že
