Odsúdení policajti a sexuálny delikvent: Harabinovi kritici jasne vysvetlili, v čom je jeho senát mimo
Senát Najvyššieho súdu na čele s Jurajom Klimentom sa postavil videniu spravodlivosti Štefana Harabina. Napríklad aj v prípade policajta odsúdeného na päť rokov väzenia.
V justícii a na Najvyššom súde neexistuje len pohľad Štefana Harabina. Senát Juraja Klimenta jeho verdikty spochybnil. Porovnali sme verdikty oboch senátov v podobných prípadoch.
Najväčší rozruch spôsobili rozsudky z mája tohto roka, ktorými Harabinov senát prepustil odsúdeného za sexuálne násilie a policajtov odsúdených za korupciu. V prvom prípade vyhlásil, že o ňom rozhodoval nezákonný sudca. V druhom prípade Harabinov senát spochybnil pôsobenie inšpekcie ministerstva vnútra.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu bude musieť k protichodným rozhodnutiam zaujať zjednocujúce stanovisko a teda povedať, kto má vlastne pravdu a ako by mal v budúcnosti Najvyšší súd postupovať. V septembri to nebude len súboj právnych argumentov, ale aj test, akú pozíciu má ešte Harabin na Najvyššom súde.
Harabinov senát posudzoval:
- dovolanie odsúdeného za sexuálne násilie, ktorého pôvodne odsúdil sudca Milan Varga z Veľkého Krtíša
- odvolanie sa policajta odsúdeného za korupciu, ktorého odsúdil Špecializovaný trestný súd
Klimentov senát posudzoval:
- dovolanie odsúdených sudcom Milanom Vargom z Veľkého Krtíša
- jeden z páchateľov bol odsúdený aj za útok na verejného činiteľa, pričom spochybňoval dôkazy vykonané inšpekciou ministerstva vnútra
Spochybnený sudca
Harabinov senát prepustil na slobodu muža odsúdeného za sexuálne násilie a spochybnil všetky rozsudky sudcu Milana Vargu z Veľkého Krtíša (rozsudok február 2015), pretože bol v minulosti v Česku odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu.
Zákon hovorí, že sudcom nesmie byť odsúdený človek. No v čase, keď Vargu chytili českí policajti a namerali mu najmenej jedno promile, to u nás nebol trestný čin. Preto nemohol byť odvolaný z funkcie.
Právne závery, ku ktorým dospel Harabinov senát, sú podľa rozhodnutia Klimentovho senátu z júla „v rozpore s doterajšou praxou súdov vrátane Najvyššieho súdu, keďže nemajú oporu vo všeobecne právnych predpisoch“.
Ešte dôležitejšie je však konštatovanie, že „všetky rozhodnutia vydané sudcom Vargom sú rozhodnutiami vydanými zákonným sudcom“.
Inšpekcia nemôže spadať pod ministra vnútra
Harabinov senát skonštatoval, že ak v roku 2007 minister vnútra zriadil sekciu kontroly a inšpekčnej služby a o tri roky neskôr ju podriadil priamo pod seba, tak „urobil tak bez najmenších pochybností v rozpore so zákonom bez legislatívnej opory“.
Klimentov senát oponuje, že už v roku 1994 bola inšpekčná služba zaradená medzi zvláštne služby Policajného zboru, ktoré boli podriadené ministrovi vnútra. Takýto stav platil do roku 2003, keď začalo platiť ustanovenie, že všetky služby riadi policajný prezident, ak minister vnútra neurčí inak.
„To, že nejaký útvar je podriadený priamo ministrovi vnútra, je v plnom súlade so zákonom, no zároveň to neznamená, že tento útvar a v ňom začlenení policajti nie sú súčasťou policajného zboru,“ rozhodol Klimentov senát. Harabin spochybňuje aj ich začlenenie pod zbor.
Nie sú to vyšetrovatelia
Keďže inšpekcia nie je podľa Harabinovho senátu súčasťou policajného zboru, nemá kompetenciu začínať trestné stíhanie, vznášať obvinenie a podávať návrh na podanie obžaloby ani na ďalšie nasledujúce procesné úkony. Ľudia z inšpekcie nie sú vraj vyšetrovateľmi, tvrdí senát Štefana Harabina.
Ak aj Harabin a spol. nenašli v štruktúre prezídia policajného zboru inšpekciu, neznamená to, že tá nie je jeho súčasťou. Prezídium je totiž inštitúcia vytvorená organizačným poriadkom ministerstva vnútra rovnako ako sekcia kontroly a inšpekčnej služby, vysvetľuje senát Juraja Klimenta. Sú teda na rovnakej úrovni.
Klimentov senát tiež argumentuje, že „policajný zbor nie je samostatná právnická osoba, je to ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý tvorí súbor všetkých jeho príslušníkov prijatých do zboru podľa zákona o štátnej službe policajtov, bez ohľadu na ich služobné zaradenie, teda bez ohľadu na to, či sú zaradení na prezídiu, sekcii kontroly a inšpekčnej služby alebo na miestnom útvare“.
Teda aj tí, ktorí sú súčasťou inšpekcie, boli zákonom predpísaným spôsobom určení za vyšetrovateľov. Riadne teda plnia úlohy policajného zboru a, okrem toho, trestný poriadok nerieši služobné zaradenie policajtov, ale výlučne ich príslušnosť k policajnému zboru.
Nemali právo použiť odposluchy
Keďže Harabinov senát spochybnil inšpekciu, tak zároveň spochybnil aj jej právomoc žiadať o použitie informačno-technických prostriedkov (ITP).
Problém videl v tom, že spadá priamo pod ministra vnútra. Obával sa rizika „možného využívania a zneužívania nástrojov trestného práva na politické ciele v takej citlivej oblasti, akou je ochrana súkromia a osobnostnej integrity človeka“.
Klimentov senát s tým nesúhlasí, keďže nemá pochybnosti o tom, že inšpekcia je súčasťou policajného zboru. Pripomína, že všetky orgány oprávnené využívať ITP, okrem tajnej služby, sú v riadiacej pôsobnosti nejakého ministra.
Politickú neutralitu používania ITP podľa tohto senátu zabezpečuje to, že ich použitie podmieňuje súhlasom zákonného sudcu. „Apolitickosť teda v tomto prípade má garantovať súd!!!“ zdôraznil v rozsudku.
Nezákonné dôkazy a nulitné úkony
Na základe vyššie uvedených argumentov senát Štefana Harabina odvolanie sa odsúdeného policajta uzavrel tým, že „trestné stíhanie začal neoprávnený orgán bez kompetencie v zmysle trestného poriadku a zákona o policajnom zbore.
Keďže úkony nezákonného orgánu nie je možné ‚zhojiť‘, treba ich považovať od samého začiatku za nulitné,“ skonštatoval senát a označil dôkazy za nezákonné. Zároveň zhodnotil, že v dôsledku toho, že sa trestné stíhanie nezačalo zákonne, „nebolo dokázané, že sa skutok stal“. Policajt odsúdený na päť rokov sa tak dostal na slobodu.
Takéto závery sú „nesprávne a v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou súdov vrátane Najvyššieho súdu, keďže nemajú oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,“ oponuje senát Juraja Klimenta.
Ak mal Harabinov senát pochybnosti o súlade nejakého právneho predpisu s ústavou, mal sa obrátiť na Ústavný súd. Len ten môže urobiť výklad a jeho právny názor by bol pre súd záväzný.
Prepustený ďalší odsúdený
Harabinov senát po skonštatovaní o nezákonnosti inšpekcie zasiahol aj do ďalšieho rozsudku Špecializovaného trestného súdu. Oslobodil ďalšieho páchateľa, ktorý mal úplatok ponúkať. Ten bol pritom odsúdený v inom, samostatnom konaní.
„Odvolací senát konal a rozhodol ako nezákonný senát,“ napísal v rozsudku Klimentov senát s tým, že predsa odsúdený si mohol sám podať dovolanie a nemal o inej trestnej veci rozhodovať senát Štefana Harabina.
Vzácna zhoda
Napriek tomu, že senát Juraja Klimenta podrobil rozsudok Harabina a spol. veľkej kritike, oba senáty sa zhodli v jednom. „Súdy sú povinné dbať o celkovú harmonizáciu rozhodnutí. Prezentovanie opačného postupu ako niečoho bežného nepochybne podrýva ideu spravodlivosti.“
Prečo potom je na Najvyššom súde osem iných spisov odsúdených policajtov za korupciu, pri ktorých inšpekcia spochybnená nebola? Je medzi nimi aj rozhodnutie päťčlenného senátu predsedu Štefana Harabina z októbra 2014. Ten bol aj sudcom spravodajcom v tejto veci. V rozsudku nie je ani zmienka o tom, že by inšpekcia bola nezákonná. Naopak, dovolací senát nevidel žiadne porušenie obhajovacích práv odsúdeného.
V máji teda Harabinov trojčlenný senát znegoval októbrové rozhodnutie Harabinovho päťčlenného senátu. A to podľa Klimentovho senátu „vedie nepochybne k podrývaniu idey spravodlivosti“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
