Vyliečená anorektička neexistuje. Najväčší mýtus je, že za chorobu môže jedlo
Lada Brůnová chodila na gymnázium, keď u nej prepukla anorexia. Vždy bola trochu silnejšia, v puberte sa chcela zapáčiť, tak začala chudnúť. Zrazu to bolo vidieť, prišli prvé komplimenty a práve to roztočilo celú špirálu.
„Môj svet vypĺňalo jedlo, neustále sčítanie kalórií a trochu aj škola, pretože som vždy bola premiantka a mala samé jednotky. Nič iné si z tej doby vlastne ani nepamätám. Len toto a všadeprítomný, nikdy nekončiaci hlad,“ spomína.
Dnes opäť dokáže fungovať normálne, vyhraté však stále nemá. V rozhovore pre český Deník N vysvetľuje, že niečo ako vyliečená anorektička neexistuje. Čo teda robiť, keď ste chorý vy alebo niekto z vašich blízkych?
Brrr, vonku je ale zima! Prišla som v teplej bunde, a aj tak som premrzla. Tipujem, že vy takisto. Ako by vám bolo v takejto zime vtedy, keď ste boli najviac chorá?
Počas štúdií vo Fínsku mi došlo, že od určitej teploty je už človeku jedno, či je mínus 20, alebo mínus 30 – skrátka sa nezahreje, nech akokoľvek chce. Podobne mi bolo, keď som bojovala s mentálnou anorexiou. Neskutočná zima, aj keď je vonku horúco.
Telo spotrebuje všetku energiu na to, aby vôbec prežilo, na nič iné mu neostáva. Stále a stále mrznete. Aj v lete som bola neustále zalezená pod perinou, tlačila sa k radiátoru alebo si napúšťala horúcu vaňu.
Mala som aj takú ohrievaciu deku, ktorú mi dal otec k Vianociam. Spätne ma to jeho gesto dojíma ako máločo. Anorexia totiž znamená aj to, že ste precitlivená, nevrlá… Nevedel, ako by mi mohol urobiť radosť, a tak mi kúpil túto deku. Využila som ju na maximum.
Deka je navyše mäkká. Pomôže, keď bolí aj sedenie.
V hlave mi utkvela spomienka, ako ležím vo vani s horúcou vodou, snažím sa zahriať, ale vaňa ma tlačí do vystúpených stavcov. Od bolesti som sa vtedy rozplakala, nielen od tej fyzickej. Presne to bol ten moment, taká tá chvíľa precitnutia, keď mi došlo, že toto už je vážne
